Najvyšší súd 2M Obdo 2/2012 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G. T. G., narodený X., bytom N., občan štátu V. zastúpeného D. & P., s. r. o. M., IČO X., proti žalovanému R., spol. s r. o., K., IČO X., zastúpeného AK M. a spol., s. r. o., Z., o zaplatenie 43 337,98 eur s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde v Brezne pod sp. zn. 7Cb 11/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. júna 2011 č. k.
43Cob/81/2011-185, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
z a s t a v u j e.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia mimoriadneho
dovolacieho konania 624,57 eur na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet žalovaného podal mimoriadne
dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 02. 06. 2011 č. k. 43Cob/81/2011-185,
pričom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Tvrdil, že
citovaným rozhodnutím bol porušený zákon.
V odôvodnení mimoriadneho dovolania uviedol, že žalobca si v predmetnom konaní uplatnil
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 43 337,98 eur s príslušenstvom z dôvodu, že
účastníci konania 04. 02. 2008 uzavreli zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k bytu č. 68
v dome č. VIII na 1. poschodí, na základe ktorej žalobca zaplatil žalovanému 43 337,98 eur.
Žalovaný 29. 06. 2009 oznámil žalobcovi, že projekt výstavby bol zredukovaný o jednu budovu
z dôvodu slabého geologického podložia, a preto bol byt č. 68 predisponovaný z domu č. VIII
do domu č. IV, pričom mu navrhol uzatvoriť dodatok k zmluve o budúcej zmluve. Žalobca návrh
neakceptoval, pretože podľa neho došlo k podstatnej zmene okolností, respektíve dodatočnej
nemožnosti plnenia, z ktorého dôvodu zmluva zanikla, preto žiadal vrátiť už poskytnuté plnenie. 2M Obdo 2/2012
Žalovaný zastával názor, že je objektívne možné splniť predmet zmluvy, nakoľko byt bol
v zmluve o budúcej zmluve špecifikovaný iba čo do typu, rozlohy a príslušenstva. Umiestnenie bytu,
nebolo špecifikované, preto záväzok z tejto zmluvy naďalej trvá.
Okresný súd v Brezne rozsudkom z 08. 02. 2011, č. k. 7Cb 11/2010-144 žalobe vyhovel,
nakoľko sa plnenie žalovaného stalo nemožnej, a preto jeho povinnosť zo zmluvy zanikla podľa
ustanovenia § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň mu vznikla povinnosť vrátiť prijaté
plnenie od žalobcu.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného napadnutý rozsudok potvrdil, pričom
právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil podľa ustanovenia § 292 ods. 5 Obchodného
zákonníka, t. j., že záväzky zo zmluvy o budúcej zmluve zanikli z dôvodu podstatných zmien
okolností, čím nastal právny dôvod na vrátenie plnenia.
Generálny prokurátor vyslovil názor, že odvolací súd svojim postupom odňal žalovanému
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ v spojení s 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Po poukaze
na ustanovenia § 213 a § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p., ako aj na čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru
namietal, že odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovaného bez pojednávania a bez toho, aby bol
žalovaný oboznámený s vyjadrením žalobcu k odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací
súd taktiež v odvolacom konaní vykonal právne posúdenie veci na základe zákonného ustanovenia,
ktoré v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nebolo použité, bez toho, aby účastníkov konania
vyzval, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili, čím porušil procesnú povinnosť
stanovenú v § 213 ods. 2 O. s. p. Uviedol tiež, že odvolací súd súčasne vykonal skutkový záver
ohľadom včasného oznámenia zmeny okolností v zmysle § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka
bez toho, aby doplnil dokazovanie, čím porušil ustanovenie § 213 ods. 4 O. s. p.
K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril žalobca. Navrhol mimoriadne
dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vo výške
1 249,15 eur. V závere svojho viacstranového podania zhrnul, že na predmetné odvolacie konanie sa
ustanovenie § 213 ods. 2 a ods. 4 O. s. p. nevzťahuje, preto nemohlo byť porušené odvolacím súdom.
K vyjadreniu žalobcu zaujal žalovaný písomné stanovisko, v ktorom okrem vád namietaných
generálnym prokurátorom poukázal na vadu spojenú s verejným vyhlásením rozhodnutia,
na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nevykonanie dôkazu listinami v súlade
s ustanovením § 129 O. s. p., porušenie práva na prednes záverečných rečí, nezisťovanie skutočností,
potrebných pre rozhodnutie a nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p.
2M Obdo 2/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 O. s. p.) po zistení, že
mimoriadne dovolanie bolo podané v zákonnej jednoročnej lehote, ďalej skúmal splnenie podmienok
uvedených v ustanovení § 243e ods. 1 O. s. p.
Podľa § 243e ods. 1 O. s. p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,
osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Ústavný súd v súvislosti s konaním o súlade ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,
týkajúcich sa mimoriadneho dovolania s ústavou, v uznesení sp. zn. PL. ÚS 57/99 z 19. júla 2000
vyslovil svoj názor, podľa ktorého mimoriadne dovolanie môžeme považovať za ďalší mimoriadny
opravný prostriedok. Je to však napriek tomu dovolanie, ktoré je mimoriadne výlučne z dôvodu, že
na jeho podanie je procesné legitimovaný iba generálny prokurátor, a je zásadne obmedzené len
na prípady, v ktorých nemožno podať dovolanie účastníkom konania.
Účel mimoriadneho dovolania spočíva v odstránení nezákonnosti, ktorej sa dopustil súd
v konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku, pričom toto odstránenie nezákonnosti vyžaduje
ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu. Tento
účel mimoriadneho dovolania je v súlade s účelom občianskeho súdneho konania vyjadreného v § 1
O. s. p. Súčasne tento účel sleduje ochranu účastníka pred dôsledkami nespravodlivého procesu,
konania, ktoré trpí základnými procesnými pochybeniami a postupmi súdov znamenajúcimi až
porušenie práva na súdnu ochranu. Tento záver podľa názoru ústavného súdu potvrdzujú dôvody
mimoriadneho dovolania ustanovené § 243f O. s. p. (PL. ÚS 57/99).
Ochrana, poskytovaná mimoriadnym dovolaním, je prípustná len subsidiárne, t. j. vtedy, ak
osoba, ktorá sa domáha podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom
dovolené a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov
(s výnimkou dovolania - § 243f ods. 2 písm. c/ O. s. p.) alebo takéto právne prostriedky nemala
k dispozícii tak, ako to je vo veciach správneho súdnictva, kde nie je prípustné (až na výnimku) ani
odvolanie, alebo jej bolo zákonnými prekážkami znemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy.
Z tohto zákonného predpokladu vyplýva významné obmedzenie prípustnosti mimoriadneho dovolania,
ktoré zabezpečuje jeho výnimočnosť v súlade s teoretickou podstatou mimoriadneho opravného
prostriedku (PL. ÚS 57/99).
2M Obdo 2/2012
Uvedený záver ústavného súdu vo vzťahu k prípustnosti mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora bez predošlého využitia opravných prostriedkov proti napádanému
rozhodnutiu prvostupňového súdu si osvojil aj najvyšší súd. Svedčia o tom aj jeho rozhodnutia sp. zn.
4 M Cdo 19/2008 2 M Cdo 14/2005, sp. zn. 2 M Cdo 15/2005, sp. zn. 4 M Cdo 3/2006,
z odôvodnenia ktorých vyplýva názor, že mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z pravidla
stability súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho právoplatnosťou. Podstatou tejto výnimky je účel
mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie s cieľom presadiť vecnú
správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Uvedený účel môže
mimoriadne dovolanie splniť iba v prípade, ak sú splnené kritériá akceptovateľnosti jeho právnej
úpravy; jedným z týchto kritérií je povinnosť vyčerpať iné dostupné právne prostriedky nápravy
pochybení, vytýkaných v mimoriadnom dovolaní.
Podľa ústavného súdu rešpektovanie týchto kritérií je nevyhnutné z hľadiska princípov
právneho štátu (čl. 1 ústavy), ako aj z hľadiska práva na súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva
na spravodlivý súdny proces v súlade s hodnotami, zaručenými čl. 6 ods. 1 dohovoru (zhodne pozri
tiež uznesenie ÚS II. ÚS 19/2008 z 16. 01. 2008, uznesenie ÚS IV. ÚS 200/2009 z 4. Júna 2009, nález
ÚS II. ÚS 185/2009 z 12. 11. 2009).
Najvyšší súd v posudzovanom prípade postupoval podľa ústavne súladného výkladu
a aplikácie zákonného ustanovenia o mimoriadnom dovolaní, a skúmal, či nápravu nezákonného
stavu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 02. 06. 2011 č. k.
43Cob/81/2011-185 nadobudol právoplatnosť 13. 07. 2011. Žalovaný proti právoplatnému rozsudku
krajského súdu v zákonom stanovej jednomesačnej lehote nepodal dovolanie. Podal až podnet
na podanie mimoriadneho dovolania na generálnu prokuratúru dňa 19. 09. 2011. Uvedeným postupom
žalovaný opomenul účinne hájiť svoje práva - konkrétne nepodaním niektorého z opravných
prostriedkov, ktoré zákon poskytuje samotnému účastníkovi, a to využiť podanie mimoriadneho
opravného prostriedku (dovolania) proti rozsudku krajského súdu, z dôvodu ust. § 237 písm. f/ O. s.
p., pre ktorý podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor. Táto forma je žalovanému priznaná
zákonom - Občianskym súdnym poriadkom a je v právomoci (dispozícií) žalovaného, či bude využitá.
Opomenutie využitia tohto opravného prostriedku, nemôže byť nahradené mimoriadnym dovolaním
generálneho prokurátora, ktorý má iný účel a podmienky.
2M Obdo 2/2012
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom dovolaní
pre nedostatok jednej z podmienok takéhoto konania a neodstrániteľnosť takejto prekážky konania
podľa § 243i ods. 2, § 243c, § 243e ods. 1 a § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p. zastavil.
O trovách konania o mimoriadnom dovolaní súd rozhodol podľa ustanovenia § 148 ods. 2
a žalovanému, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania, uložil povinnosť uhradiť
žalobcovi trovy tohto konania. Žalobcu na základe plnej moci zo 17. 09. 2009 zastupovala spoločnosť
D. &. P., s. r. o., konajúca advokátom JUDr. Š. D., ktorá platí aj pre prípad, ak sa podľa zákona
vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Právny zástupca sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadril podaním z
13. 08. 2012, preto žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby v sume 512,85 eur, na režijný paušál v sume 7,63 eur a 20% DPH
z uvedených súm, čo je spolu 624,57 eur (§ 10 ods. 1, § 18 ods. 3, § 16 ods. 3, vyhlášky č. 655/2004
Z. z ).
Dovolací senát najvyššieho súdu prijal toto uznesenie hlasovaním, s pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová