Najvyšší súd 2M Obdo 2/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. K. K., L. S., V., zast. H., K. & P., s. r. o., V., proti žalovanému V. Z. P., a. s., so sídlom M. IČO: 35 937 874, o zaplatenie 500 323,50 € istiny a príslušenstva, na mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa
3. marca 2008 č. k. 13 C 59/2006-314 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
24. marca 2009 č. k. 2Cob 111/2008-336, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
24. marca 2009 č. k. 2 Cob 111/2008-336 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa
3. marca 2008 č. k. 13 C 59/2006-314 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu
Bratislava V. na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 03. 03. 2008 č. k. 13C 59/2006-314
zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 6 972 370,23 Sk v plnom rozsahu a žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že medzi
účastníkmi bola uzavretá zmluva zo dňa 03. 04. 1996 o poskytovaní o úhrade liečiv
a zdravotníckych pomôcok, vydávaných na lekárske predpisy a lekárske preukazy č. zmluvy
95300296. Táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 04. 1996 do 31. 12. 1996.
V zmluve sa okrem iného konštatuje, že v ostatných touto zmluvou neupravených vzťahoch
medzi zmluvnými stranami platia príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Dodatkom k tejto zmluve č. 1 zo dňa 30. 12. 1996 došlo k predĺženiu predmetnej zmluvy
do 31. 12. 1997. Dodatkom č. 2 k tejto zmluve zo dňa 26. 01. 1998 došlo k predĺženiu zmluvy
do 31. 12. 1998. Dodatkom č. 3 zo dňa 14. 10. 1999 došlo k predĺženiu zmluvy č. 95300296
na dobu neurčitú. Súd na základe rozdielnych stanovísk účastníkov konania skúmal otázku 2M Obdo 2/2010
premlčania uplatňovanej pohľadávky, a to z pohľadu toho, či medzi účastníkmi vznikol vzťah
občiansko-právny alebo vzťah obchodno-právny. Poukázal na ust. § 2 ods. 1, 2 zák. č.
581/2002 Z. z., ktoré nadobudli účinnosť od 01. 01. 2005. Súd zastával názor, že ak
hmotnoprávny, prípade procesný predpis vyslovene nevymedzuje určitú vec ako obchodnú,
zásadne obchodnou vecou nie je, pričom nemožno hovoriť, že by si účastníci boli zmluvne
dohodli, že právne vzťahy, ktoré vzniknú na základe zmluvy, sa budú posudzovať ako
obchodnoprávne vzťahy. Poukázal v tejto súvislosti na to, že dodatok č. 3 k zmluve č.
95300296 zo dňa 14. 10. 1999 nemôže byť platný, keďže pôvodná zmluva zanikla
k 31. 12. 1998 a v danom prípade mohlo ísť len o novouzavretú zmluvu, čo sa v danom
prípade nestalo. Súd mal tiež za to, že aj v prípade, keby bola dohodnutá v zmluve
skutočnosť, že právne vzťahy sa budú posudzovať podľa obchodného zákona, takéto
dojednanie nie je možné, pretože obchodný zákonník nemá osobitné ustanovenie o poplatku z omeškania, ale tento rieši iný zákon. Na základe uvedeného zastával súd stanovisko, že daný
právny vzťah medzi zdravotníckym zariadením a Z. P. treba s prihliadnutím na všetky
okolnosti (obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní Z. starostlivosti, charakter právneho
postavenia jej účastníkov, účel a predmet činnosti poskytovateľa Z. starostlivosti, predmet
činnosti vykonávateľa Z. poistenia) posudzovať ako vzťah občianskoprávny a nie vzťah
obchodnoprávny. Vychádzajúc z tohto stanoviska na daný právny vzťah sa vzťahuje 3-ročná
premlčacia doba a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd preto žalobu v časti, ktorá
je uvedená vo výroku rozsudku, zamietol.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na základe odvolania žalobcu rozsudkom
zo dňa 24. 03. 2009 č. k. 2Cob 111/2008-336, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Odvolací súd sa plne stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, pokiaľ tento
konštatuje, že k zaniknutej zmluve nie je možné uzavrieť akýkoľvek platný dodatok, pretože
tento je neplatný. Preto za žalované obdobie bolo potrebné právny vzťah medzi účastníkmi
považovať za vzťah bezzmluvný, pretože tento už nebol dohodnutý, kde nie je možné
aplikovať režim Obchodného zákonníka, pretože tento už nebol dohodnutý. Súd prvého
stupňa podľa názoru odvolacieho súdu vec správne právne posúdil ako vzťah
občianskoprávny, na ktorý sa vzťahuje premlčacia lehota 3-ročná v zmysle ust. § 101 Obč.
zák. Žalovaný sa v konaní účinne dovolal námietky premlčania, preto odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
2M Obdo 2/2010
Rozhodnutia súdov oboch stupňov nadobudli právoplatnosť 06. 05. 2009.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa 02. 03. 2010, na podnet
účastníka konania (žalobcu) podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa
a odvolacieho súdu. Navrhol uvedené súdne rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie bolo podané podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Napadnutými rozhodnutiami bol podľa názoru generálneho prokurátora porušený
zákon, keďže sa súdy dostatočne neriadili ust. § 1 až 3 O. s. p., ust. § 101 Občianskeho
zákonníka a ust. §§ 397 a 261 ods. 2 Obch. zák.
Podľa generálneho prokurátora súdy nesprávne právne posúdili otázku, či sa právny
vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, ktorého
obsahom je nárok poskytovateľa Z. starostlivosti na úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť, a ktorý vznikol pred 1. januárom 2005, spravuje treťou časťou Obchodného
zákonníka, upravujúcou obchodné záväzkové vzťahy. Omyl súdu pri aplikácii práva spočíva
v nesprávnom výklade ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a následne
v aplikácii nesprávneho ustanovenia právneho predpisu na právny vzťah účastníkov konania
(§ 101 Občianskeho zákonníka), namiesto správneho ustanovenia § 397 Obchodného
zákonníka. Súdy podľa generálneho prokurátora mali správne vec posúdiť tak, že vo zvyšku
návrhu žalobca uplatnil svoju pohľadávku včas, pred uplynutím všeobecnej štvorročnej
premlčacej lehoty a vyhodnotiť tak námietku premlčania, vznesenú žalovaným ako
nedôvodnú. Právna úprava účinná pred 1. januárom 2005 (pred účinnosťou zákona č.
581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neobsahovala osobitné ustanovenie, určujúce
aplikáciu Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktoré vznikajú zo zdravotného poistenia.
Právny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou,
ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, bolo preto podľa generálneho prokurátora posúdiť podľa podmienok
vyjadrených v ustanovení § 261 ods. 2 Obch. zák., pretože jedným z účastníkov právneho
vzťahu je verejnoprávna inštitúcia, druhým účastníkom je podnikateľ pri jeho podnikateľskej
činnosti a právny vzťah sa týka zabezpečovania verejných potrieb. Generálny prokurátor má 2M Obdo 2/2010
za to, že poskytovanie úhrady za zdravotnú starostlivosť je možné charakterizovať ako
zabezpečovanie verejných potrieb a zo zákonného vymedzenia úloh V. Z. P. vyplýva jej
verejnoprávnosť, ktorá spočívala v tom, že verejné potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti
zabezpečovala aj uzatváraním zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z tohto dôvodu
je generálny prokurátor toho názoru, že sú splnené všetky predpoklady hypotézy právnej
normy vyjadrené v § 261 ods. 2 Obch. zák. a súdy mali vec posúdiť správne, že žalobca svoj
nárok uplatnil vo všeobecnej štvorročnej premlčacej lehote.
Na základe zistených skutočností sú podľa generálneho prokurátora splnené
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. a podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho
prokurátora si vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania,
ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Žalobca vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
uviedol, že sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Má za to, že vzťah medzi žalobcom
a žalovaným má obchodnoprávny charakter. Skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným
nebola uzatvorená dohoda v zmysle § 262 ods. 1 Obch. zák., nemá vplyv na posúdenie vzťahu
v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák. ako obchodnoprávneho. Podľa žalobcu k aplikácii § 262
ods. 1 Obch. zák. môže dôjsť len v prípade, ak by vzťah bol ex lege občianskoprávnym,
a strany by si napriek tejto skutočnosti chceli zvoliť režim podľa Obchodného zákonníka.
Keďže k takejto dohode nedošlo, bolo potrebné zistiť, či vzťah je možné kvalifikovať podľa
§ 261 ods. 2 Obch. zák. ako obchodnoprávny. Žalobca od počiatku zastáva názor, že na vzťah
je potrebné aplikovať § 261 ods. 2 Obch. zák., keďže poskytovanie Z. poistenia nepochybne
patrí do oblasti poskytovania Z. starostlivosti a poskytovanie Z. starostlivosti je nepochybne
verejnou potrebou tak, ako to vyplýva aj z čl. 40 Ústavy SR a z nálezu Ústavného súdu SR č.
396/2004 Z. z.
Žalovaný vo svojom stanovisku k mimoriadnemu dovolaniu sa stotožnil s rozhodnutím oboch súdov tak v časti výroku, ako aj v časti odôvodnenia. Považuje preto
právo na poplatok z omeškania za premlčané v zmysle § 101 Obč. zák. a napadnuté
rozhodnutia považuje za rozhodnutia v súlade so zákonom.
2M Obdo 2/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po tom, čo
dal možnosť účastníkom sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadriť (§ 243i ods. 1 O. s. p.),
po zistení, že sú splnené procesné podmienky mimoriadneho dovolania, mimoriadne
dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté
rozhodnutia súdov v rozsahu, v ktorom boli ich výroky napadnuté, a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 243e ods. 1 O. s. p., ak generálny prokurátor na základe podnetu
účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo poškodenej rozhodnutím súdu
zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje
ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto
rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní z popísaného skutkového stavu
vyvodil, že rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko súdy
právny vzťah medzi žalobcom ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a žalovaným
(zdravotnou poisťovňou), ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a ktorý vznikol pred
1. januárom 2005, nesprávne posúdili ako občianskoprávny, z čoho vyvodili i nesprávny
právny názor, že nárok žalobcu je premlčaný.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti mimoriadneho dovolania je preto, či
súdy dospeli k správnemu právnemu záveru, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom
občianskoprávnym a nie vzťahom obchodnoprávnym, od ktorej skutočnosti sa odvíja i dĺžka
premlčacej lehoty uplatneného práva žalobcu na poplatok z omeškania s úhradou
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
V nadväznosti na ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. kogentná právna úprava obsiahnutá v ust.
§ 261 Obch. zák. vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, t.j. ustanovuje
podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní právna úprava Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch ako lex specialis ku V. úprave vykonanej v Občianskom zákonníku. 2M Obdo 2/2010
Podľa § 261 ods. 2 Obch. zák. touto časťou sa spravujú takisto záväzkové vzťahy
medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou, zriadenou
zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo
vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát
považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých
obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.
Cit. ust. § 261 ods. 2 Obch. zák. upravuje ako obchodnozáväzkové vzťahy vzťahy
medzi podnikateľom a štátom alebo samosprávnou územnou jednotkou, poprípade štátnou
organizáciou, ktorých podmienkou je, že sa týkajú zabezpečenia verejných potrieb.
Zákonom č. 581/2004 Z. z. o Z. P., dohľade nad Z. starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým vznikla V. Z. P. ako akciová spoločnosť, bolo
s účinnosťou od 01. 01. 2005 výslovne ustanovené, že na zdravotné poisťovne sa vzťahuje
Obchodný zákonník (§ 2 ods. 2 uvedeného zákona).
Do 31. decembra 2004 vykonával žalovaný zdravotné poistenie ako verejnoprávna
inštitúcia v zmysle zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného
poistenia, o zriadení V. Z. P. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní a zabezpečoval verejné potreby v oblasti zdravotných
poisťovní výkonu zdravotného poistenia a tiež zabezpečoval verejné potreby v oblasti
poskytovania zdravotnej starostlivosti.
V danom prípade vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje Obchodným
zákonníkom, nakoľko žalobca v rozhodnom období bol podnikateľom (§ 2 ods. 2 Obch. zák.)
a žalovaný ako verejnoprávna inštitúcia do roku 2005 vykonával zdravotné poistenie
a pri úhrade poskytnutých liekov a zdravotníckych pomôcok zabezpečoval verejné potreby
garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O takýto prípade ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho 2M Obdo 2/2010
vyložil. Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak
bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.
V predmetnej veci súdy vec nesprávne právne posúdili, keď pri posudzovaní právneho
vzťahu účastníkov konania neaplikovali ust. § 261 ods. 2 a § 397 Obch. zák., v dôsledku čoho
dospeli aj k nesprávnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu je premlčaný.
Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, podané
z uvedeného dôvodu, je tak opodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov preto podľa § 243b ods. 2 v spojení s ust. § 243i ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. marca 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová