Najvyšší súd   2M Obdo 2/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. K. K., L. S., V., zast. H., K. & P., s. r. o., V., proti žalovanému V. Z. P., a. s., so sídlom M. IČO: 35 937 874, o zaplatenie 500 323,50 € istiny a príslušenstva, na mimoriadne dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa

3. marca 2008 č. k. 13 C 59/2006-314 a rozsudku   Krajského súdu v Bratislave zo dňa

24. marca 2009 č. k. 2Cob 111/2008-336, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

24. marca 2009 č. k. 2 Cob 111/2008-336 a rozsudok Okresného súdu Bratislava V. zo dňa

3. marca 2008 č. k. 13 C 59/2006-314   z r u š u j e a vec   v r a c i a Okresnému súdu

Bratislava V. na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 03. 03. 2008 č. k. 13C 59/2006-314

zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 6 972 370,23 Sk v plnom rozsahu a žiadnemu

z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že medzi

účastníkmi bola uzavretá zmluva zo dňa 03. 04. 1996 o poskytovaní o úhrade liečiv

a zdravotníckych pomôcok, vydávaných na lekárske predpisy a lekárske preukazy č. zmluvy

95300296. Táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01. 04. 1996 do 31. 12. 1996.

V zmluve sa okrem iného konštatuje, že v ostatných touto zmluvou neupravených vzťahoch

medzi zmluvnými stranami platia príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Dodatkom k tejto zmluve č. 1 zo dňa 30. 12. 1996 došlo k predĺženiu predmetnej zmluvy

do 31. 12. 1997. Dodatkom č. 2 k tejto zmluve zo dňa 26. 01. 1998 došlo k predĺženiu zmluvy

do 31. 12. 1998. Dodatkom č. 3 zo dňa 14. 10. 1999 došlo k predĺženiu zmluvy č. 95300296

na dobu neurčitú. Súd na základe rozdielnych stanovísk účastníkov konania skúmal otázku 2M Obdo 2/2010  

premlčania uplatňovanej pohľadávky, a to z pohľadu toho, či medzi účastníkmi vznikol vzťah

občiansko-právny alebo vzťah obchodno-právny. Poukázal na ust. § 2 ods. 1, 2 zák. č.

581/2002 Z. z., ktoré nadobudli účinnosť od 01. 01. 2005. Súd zastával názor, že ak

hmotnoprávny, prípade procesný predpis vyslovene nevymedzuje určitú vec ako obchodnú,

zásadne obchodnou vecou nie je, pričom nemožno hovoriť, že by si účastníci boli zmluvne

dohodli, že právne vzťahy, ktoré vzniknú na základe zmluvy, sa budú posudzovať ako

obchodnoprávne vzťahy. Poukázal v tejto súvislosti na to, že dodatok č. 3 k zmluve č.

95300296 zo dňa 14. 10. 1999 nemôže byť platný, keďže pôvodná zmluva zanikla

k 31. 12. 1998 a v danom prípade mohlo ísť len o novouzavretú zmluvu, čo sa v danom

prípade nestalo. Súd mal tiež za to, že aj v prípade, keby bola dohodnutá v zmluve

skutočnosť, že právne vzťahy sa budú posudzovať podľa obchodného zákona, takéto

dojednanie nie je možné, pretože obchodný zákonník nemá osobitné ustanovenie o poplatku z omeškania, ale tento rieši iný zákon. Na základe uvedeného zastával súd stanovisko, že daný

právny vzťah medzi zdravotníckym zariadením a Z. P. treba s prihliadnutím na všetky

okolnosti (obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní Z. starostlivosti, charakter právneho

postavenia jej účastníkov, účel a predmet činnosti poskytovateľa Z. starostlivosti, predmet

činnosti vykonávateľa Z. poistenia) posudzovať ako vzťah občianskoprávny a nie vzťah

obchodnoprávny. Vychádzajúc z tohto stanoviska na daný právny vzťah sa vzťahuje 3-ročná

premlčacia doba a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd preto žalobu v časti, ktorá

je uvedená vo výroku rozsudku, zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na základe odvolania žalobcu rozsudkom

zo dňa 24. 03. 2009 č. k. 2Cob 111/2008-336, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Odvolací súd sa plne stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, pokiaľ tento

konštatuje, že k zaniknutej zmluve nie je možné uzavrieť akýkoľvek platný dodatok, pretože

tento je neplatný. Preto za žalované obdobie bolo potrebné právny vzťah medzi účastníkmi

považovať za vzťah bezzmluvný, pretože tento už nebol dohodnutý, kde nie je možné

aplikovať režim Obchodného zákonníka, pretože tento už nebol dohodnutý. Súd prvého

stupňa podľa názoru odvolacieho súdu vec správne právne posúdil ako vzťah

občianskoprávny, na ktorý sa vzťahuje premlčacia lehota 3-ročná v zmysle ust. § 101 Obč.

zák. Žalovaný sa v konaní účinne dovolal námietky premlčania, preto odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

2M Obdo 2/2010  

Rozhodnutia súdov oboch stupňov nadobudli právoplatnosť 06. 05. 2009.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podaním zo dňa 02. 03. 2010, na podnet

účastníka konania (žalobcu) podal mimoriadne dovolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu. Navrhol uvedené súdne rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie bolo podané podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení  

s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Napadnutými rozhodnutiami bol podľa názoru generálneho prokurátora porušený

zákon, keďže sa súdy dostatočne neriadili ust. § 1 až 3 O. s. p., ust. § 101 Občianskeho

zákonníka a ust. §§ 397 a 261 ods. 2 Obch. zák.

Podľa generálneho prokurátora súdy nesprávne právne posúdili otázku, či sa právny

vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou, ktorého

obsahom je nárok poskytovateľa Z. starostlivosti na úhradu za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť, a ktorý vznikol pred 1. januárom 2005, spravuje treťou časťou Obchodného

zákonníka, upravujúcou obchodné záväzkové vzťahy. Omyl súdu pri aplikácii práva spočíva

v nesprávnom výklade ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a následne

v aplikácii nesprávneho ustanovenia právneho predpisu na právny vzťah účastníkov konania

(§ 101 Občianskeho zákonníka), namiesto správneho ustanovenia § 397 Obchodného

zákonníka. Súdy podľa generálneho prokurátora mali správne vec posúdiť tak, že vo zvyšku

návrhu žalobca uplatnil svoju pohľadávku včas, pred uplynutím všeobecnej štvorročnej

premlčacej lehoty a vyhodnotiť tak námietku premlčania, vznesenú žalovaným ako

nedôvodnú. Právna úprava účinná pred 1. januárom 2005 (pred účinnosťou zákona č.

581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov) neobsahovala osobitné ustanovenie, určujúce

aplikáciu Obchodného zákonníka na právne vzťahy, ktoré vznikajú zo zdravotného poistenia.

Právny vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou,

ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na úhradu za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť, bolo preto podľa generálneho prokurátora posúdiť podľa podmienok

vyjadrených v ustanovení § 261 ods. 2 Obch. zák., pretože jedným z účastníkov právneho

vzťahu je verejnoprávna inštitúcia, druhým účastníkom je podnikateľ pri jeho podnikateľskej

činnosti a právny vzťah sa týka zabezpečovania verejných potrieb. Generálny prokurátor má 2M Obdo 2/2010  

za to, že poskytovanie úhrady za zdravotnú starostlivosť je možné charakterizovať ako

zabezpečovanie verejných potrieb a zo zákonného vymedzenia úloh V. Z. P. vyplýva jej

verejnoprávnosť, ktorá spočívala v tom, že verejné potreby v oblasti zdravotnej starostlivosti

zabezpečovala aj uzatváraním zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z tohto dôvodu

je generálny prokurátor toho názoru, že sú splnené všetky predpoklady hypotézy právnej

normy vyjadrené v § 261 ods. 2 Obch. zák. a súdy mali vec posúdiť správne, že žalobca svoj

nárok uplatnil vo všeobecnej štvorročnej premlčacej lehote.

Na základe zistených skutočností sú podľa generálneho prokurátora splnené

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení

s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. a podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho

prokurátora si vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania,

ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

  Žalobca vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

uviedol, že sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje. Má za to, že vzťah medzi žalobcom

a žalovaným má obchodnoprávny charakter. Skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným

nebola uzatvorená dohoda v zmysle § 262 ods. 1 Obch. zák., nemá vplyv na posúdenie vzťahu

v zmysle § 261 ods. 2 Obch. zák. ako obchodnoprávneho. Podľa žalobcu k aplikácii § 262

ods. 1 Obch. zák. môže dôjsť len v prípade, ak by vzťah bol ex lege občianskoprávnym,

a strany by si napriek tejto skutočnosti chceli zvoliť režim podľa Obchodného zákonníka.

Keďže k takejto dohode nedošlo, bolo potrebné zistiť, či vzťah je možné kvalifikovať podľa

§ 261 ods. 2 Obch. zák. ako obchodnoprávny. Žalobca od počiatku zastáva názor, že na vzťah

je potrebné aplikovať § 261 ods. 2 Obch. zák., keďže poskytovanie Z. poistenia nepochybne

patrí do oblasti poskytovania Z. starostlivosti a poskytovanie Z. starostlivosti je nepochybne

verejnou potrebou tak, ako to vyplýva aj z čl. 40 Ústavy SR a z nálezu Ústavného súdu SR č.

396/2004 Z. z.

Žalovaný vo svojom stanovisku k mimoriadnemu dovolaniu sa stotožnil s rozhodnutím oboch súdov tak v časti výroku, ako aj v časti odôvodnenia. Považuje preto

právo na poplatok z omeškania za premlčané v zmysle § 101 Obč. zák. a napadnuté

rozhodnutia považuje za rozhodnutia v súlade so zákonom.

2M Obdo 2/2010  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po tom, čo

dal možnosť účastníkom sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadriť (§ 243i ods. 1 O. s. p.),

po zistení, že sú splnené procesné podmienky mimoriadneho dovolania, mimoriadne

dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté

rozhodnutia súdov v rozsahu, v ktorom boli ich výroky napadnuté, a dospel k záveru,   že

mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 243e ods. 1 O. s. p., ak generálny prokurátor na základe podnetu

účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo poškodenej rozhodnutím súdu

zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní z popísaného skutkového stavu

vyvodil, že rozhodnutia spočívajú na   nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko súdy

právny vzťah medzi žalobcom ako poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a žalovaným

(zdravotnou poisťovňou), ktorého obsahom je nárok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a ktorý vznikol pred

1. januárom 2005, nesprávne posúdili ako občianskoprávny, z čoho vyvodili i nesprávny

právny názor, že nárok žalobcu je premlčaný.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti mimoriadneho dovolania je preto, či

súdy dospeli k správnemu právnemu záveru, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom

občianskoprávnym a nie vzťahom obchodnoprávnym, od ktorej skutočnosti sa odvíja i dĺžka

premlčacej lehoty uplatneného práva žalobcu na poplatok z omeškania s úhradou

za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

V nadväznosti na ust. § 1 ods. 2 Obch. zák. kogentná právna úprava obsiahnutá v ust.

§ 261 Obch. zák. vyjadruje spôsob úpravy obchodných záväzkových vzťahov, t.j. ustanovuje

podmienky, po splnení ktorých sa obligatórne uplatní právna úprava Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch ako lex specialis ku V. úprave vykonanej v Občianskom zákonníku. 2M Obdo 2/2010  

Podľa § 261 ods. 2 Obch. zák. touto časťou sa spravujú takisto záväzkové vzťahy

medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou, zriadenou

zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo

vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát

považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých

obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Cit. ust. § 261 ods. 2 Obch. zák. upravuje ako obchodnozáväzkové vzťahy vzťahy

medzi podnikateľom a štátom alebo samosprávnou územnou jednotkou, poprípade štátnou

organizáciou, ktorých podmienkou je, že sa týkajú zabezpečenia verejných potrieb.

Zákonom č. 581/2004 Z. z. o Z. P.,   dohľade nad Z. starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým vznikla V. Z. P. ako akciová spoločnosť, bolo

s účinnosťou od 01. 01. 2005   výslovne ustanovené, že na zdravotné poisťovne sa vzťahuje

Obchodný zákonník (§ 2 ods. 2 uvedeného zákona).

Do 31. decembra 2004 vykonával žalovaný zdravotné poistenie ako verejnoprávna

inštitúcia v zmysle zák. č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného

poistenia, o zriadení V. Z. P. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových

a občianskych zdravotných poisťovní a zabezpečoval verejné potreby v oblasti zdravotných

poisťovní výkonu zdravotného poistenia a tiež zabezpečoval verejné potreby v oblasti

poskytovania zdravotnej starostlivosti.

V danom prípade vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje Obchodným

zákonníkom, nakoľko žalobca v rozhodnom období bol podnikateľom (§ 2 ods. 2 Obch. zák.)

a žalovaný ako verejnoprávna inštitúcia do roku 2005 vykonával zdravotné poistenie

a pri úhrade poskytnutých liekov a zdravotníckych pomôcok zabezpečoval verejné potreby

garantované Ústavou Slovenskej republiky.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O takýto prípade ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal použiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho 2M Obdo 2/2010  

vyložil. Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak

bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.

V predmetnej veci súdy vec nesprávne právne posúdili, keď pri posudzovaní právneho

vzťahu účastníkov konania neaplikovali ust. § 261 ods. 2 a § 397 Obch. zák., v dôsledku čoho

dospeli aj k nesprávnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu je premlčaný.

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, podané

z uvedeného dôvodu, je tak opodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov preto podľa § 243b ods. 2 v spojení s ust. § 243i ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. marca 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová