Najvyšší súd     2 M Cdo 8/2009 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší   súd Slovenskej   republiky v   právnej veci   žalobcu   A., spol. s r.o., so sídlom v R., zastúpeného JUDr. V. M., advokátom vo Z., proti žalovaným 1/ JUDr. V. R.,

správcovi konkurznej podstaty úpadcu R. so sídlom v B., zastúpeného JUDr. F. V.,

advokátom v B. a 2/ A., s.r.o., so sídlom S., zastúpeného JUDr. D. K., advokátom vo Z.,

o určenie neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov a iné, vedenej na Okresnom súde

Zvolen pod sp.zn. 12 C 103/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2008,

sp.zn. 12 Co 130/2008 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2008 sp.zn. 12 Co 130/2008  

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením z 8. júna 2005, č.k. 12 C 103/2004-84 konanie v časti

o určenie, že dohoda o vyčlenení pozemkov zo 7. januára 2004 uzavretá medzi žalovaným 1/

a žalovaným 2/, ktorou sa vyčleňujú do náhradného užívania pozemky   v katastroch  

k.ú. H. vo výmere X. ha, k.ú. S. vo výmere X. ha, k.ú. R. vo výmere X. ha, k.ú. Z. vo výmere

X. ha, k.ú. K. vo výmere X. ha, k.ú. S. vo výmere X. ha, k.ú. L. vo výmere X. ha tak, ako sú

bližšie špecifikované v tejto dohode podľa katastrálnych území, parcelných čísel, výmere

a druhu pozemkov, je voči žalobcovi neúčinná, zastavil. Rovnako zastavil konanie v časti

o uloženie, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní umožniť žalobcovi disponovať a užívať

poľnohospodárske pozemky o celkovej výmere X. ha za účelom zabezpečovania

poľnohospodárskej prvovýroby, ako aj v prílohe č. 1 zmluvy o podnájme zo 7. augusta 2003,   za   účelom   zabezpečovania poľnohospodárskej prvovýroby, t.j. pestovania obilovín,

technických plodín, zemiakov, krmovín a odchovu HD, ktoré sú vyšpecifikované v prílohe  

č. 1 zmluvy o podnájme zo 7. augusta 2003, a to podľa katastrálnych území, parcelných čísel,   2 M Cdo 8/2009

výmery a druhu pozemkov, ako aj zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívacích práv žalobcu.

Žalobca na pojednávaní konanom 8. júna 2005 vzal žalobu v časti uvedených žalobných

návrhov späť, s čím žalovaní 1/ a 2/ súhlasili.

Okresný súd Zvolen uznesením z 8. februára 2008, č.k. 12 C 103/2004-183 rozhodol

o zastavení konania v časti o určenie, že dohoda o vyčlenení pozemkov z 1. apríla 2004

(nesprávne uvedený dátum 7. januára 2003) uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/,

ktorou sa vyčleňujú do náhradného užívania pozemky v katastroch k.ú. H. vo výmere X. ha,

k.ú. S. vo výmere X. ha, k.ú. R. vo výmere X. ha, k.ú. Z. vo výmere X. ha, k.ú. K. vo výmere

X. ha, k.ú. S. vo výmere X. ha, k.ú. L. vo výmere X. ha tak, ako sú bližšie špecifikované

v tejto dohode podľa katastrálnych území, parcelných čísel, výmery a druhu pozemkov, je

neplatná. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške

192 772,-- Sk a žalovanému 2/ vo výške 451 820,50 Sk. Podaním zo 16. novembra 2007

žalobca vzal žalobu v časti späť, s čím žalovaní 1/ a 2/ súhlasili. O trovách konania súd

rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Žalobca bol v celom rozsahu neúspešný, jednak čo sa

týkalo určenia neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov, určenia   neúčinnosti dohody   o vyčlenení pozemkov, určenia, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní umožniť žalobcovi disponovať,

nakladať s pozemkami, zároveň sa domáhal užívania a zdržania sa akýchkoľvek zásahov do

užívacích práv, čo predstavuje päť samostatných návrhov. Súd v súlade s vyhláškou  

č. 163/2002 Z.z. účinnou do 31. decembra 2004 a vyhláškou č. 655/2004 Z.z. účinnou od  

1. januára 2005 žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému 1/ za dva úkony

právnej služby po 92 350,-- Sk s režijným paušálom 136,-- Sk k úkonu, za jeden úkon právnej

služby vo výške 7 650,-- Sk spolu s režijným paušálom 150,-- Sk, celkom vo výške  

192 772,-- Sk. Vo vzťahu k žalovanému 2/ zaviazal žalobcu na náhradu trov konania

pozostávajúcich z odmeny advokáta za tri úkony právnej služby po 138 180,-- Sk, pätnástich

režijných paušálov po 136,-- Sk, dva úkony právnej služby po 15 450,-- Sk, jeden úkon

právnej služby vo výške 3 862,50,-- Sk, režijný paušál v sume 150,-- Sk a dva režijné paušály

po 164,-- Sk. Celkovo tak v súlade s citovanými vyhláškami priznal žalovanému 2/ náhradu

trov konania   vo výške 451 820,50 Sk.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o trovách

konania uznesením z 21. mája 2008 sp.zn. 12 Co 130/2008 uznesenie prvostupňového súdu

vo výrokoch o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému

1/ náhradu trov konania vo výške 7 016,-- Sk a žalovanému 2/ náhradu trov konania vo výške   2 M Cdo 8/2009

11 775,-- Sk. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z návrhu žalobcu jasne

vyplýva, že sa domáhal rozhodnutia súdu v troch veciach, a to 1. určenia neplatnosti dohody

o vyčlenení pozemkov zo 7. januára 2004 uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/, ktorou sa

vyčleňujú do náhradného užívania bližšie špecifikované pozemky, 2. určenia, že táto dohoda

je voči žalobcovi neúčinná, a 3. uloženia povinnosti žalovaných 1/ a 2/ umožniť žalobcovi

disponovať, užívať poľnohospodárske pozemky, ako aj zdržať sa akýchkoľvek zásahov  

do užívacích práv žalobcu. Tretiu z vecí nie je možné rozčleniť na samostatné nároky a tieto

následne vymedziť ako samostatne žalovateľné veci. Následne veci 1. a 2., teda konania  

o určenie neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov a konanie o určenie jej právnej

neúčinnosti voči žalobcovi, sú veci, pri ktorých nie je možné hodnotu veci alebo práva

vyjadriť v peniazoch. Predmetom konania je totiž preskúmavanie platnosti, respektíve právnej

neúčinnosti konkrétnej dohody o vyčlenení pozemkov. Predmetom teda nie sú nároky žalobcu

vyplývajúce z nájomnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným 1/ a predmetom konania

nie sú ani právne vzťahy ku konkrétnym pozemkom, z čoho by sa dala odvodiť hodnota veci

podľa hodnoty pozemkov. Pri skúmaní dohody o vyčlenení pozemkov medzi žalovanými 1/

a 2/ treba prihliadnuť na to, že vyčlenené pozemky je možné vyčleniť do náhradného užívania

len na základe metodického pokynu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky  

č. X. z 24. júna 2002, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2002. Náhradný pozemok sa prideľuje

vždy do bezplatného náhradného užívania. Samo náhradné užívanie je oprávnenie náhradného

užívateľa bezplatne užívať náhradné pozemky, respektíve tieto prenechať zmluvou do

užívania inej osobe. Pokiaľ sa súdny spor týka platnosti alebo neúčinnosti takejto dohody, nie

je možné hovoriť, že by šlo o hodnotu veci alebo práva vyjadriteľnú v peniazoch, a to aj

vzhľadom k tomu, že bez ohľadu na rozsah pozemkov (druh, bonita, výmera atď.) vždy ide

o bezplatné užívanie. Rovnako návrh žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti

žalovaným 1/ a   2/ umožniť disponovať a   užívať poľnohospodárske pozemky a zdržať sa

akýchkoľvek zásahov do užívacích práv žalobcu, vyplýva práve z existencie dohody

o vyčlenení pozemkov do bezplatného užívania medzi žalovanými 1/ a 2/. Pokiaľ by takáto

dohoda nebola uzavretá, žalobca by nemal podklad na podanie žaloby s takýmto žalobným

návrhom. Preto ani v tejto veci nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch.

Nie je možné ani trovy konania uplatňovať vzhľadom k výške dohodnutého nájomného

v Zmluve o podnájme z 9. septembra 2003 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, t.j.

500,-- Sk za 1 ha. Existenciu podnájomnej zmluvy bolo potrebné skúmať len z hľadiska

zistenia aktívnej legitimácie žalobcu. Trovy konania nemožno vyčísliť ani z hodnoty

nehnuteľnosti, pretože predmetom konania nie je samotný vlastnícky vzťah   2 M Cdo 8/2009

k nehnuteľnostiam. Žalovanému 1/ následne priznal náhradu trov konania za tri spojené veci

za tri úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci z 31. mája

2004 a účasť na pojednávaní konanom 8. júna 2005. Za prvé dva úkony súd priznal náhradu

trov konania v zmysle § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z. v spojení s § 17 ods. 4 cit. vyhlášky

vo výške 2 720,-- Sk a režijný paušál podľa § 19 ods. 3 cit. vyhlášky 136,-- Sk za úkon, za

tretí úkon právnej služby priznal náhradu trov podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo

výške 1 154,-- Sk a režijný paušál v sume 150,-- Sk podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Režijný

paušál patrí len ku každému z úkonov právnej služby. Žalovanému 2/ priznal súd náhradu trov

konania za päť úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie

k žalobe z 3. júna 2004, vyjadrenie k doplnenej žalobe z 10. septembra 2004, pričom u týchto

úkonov právnej služby sa náhrada vyrátavala z troch spojených vecí. Ďalšie úkony právnej

služby, t.j. zastupovanie na pojednávaní vo veci konanom 8. júna 2005, zastupovanie   na

odročenom   pojednávaní   konanom   26.   apríla   2006   a   zastupovanie na pojednávaní

konanom 30. októbra 2006 boli vykonané už len v jednej veci. Za prvé tri úkony bola teda

priznaná základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 12 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 17  

ods. 4 cit. vyhlášky, teda vo výške 2 720,-- Sk za úkon právnej služby a režijný paušál podľa

§ 19 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. pri každom úkone právnej služby v sume 136,-- Sk. Za

úkon právnej služby zastupovanie na pojednávaní 8. júna 2005 bola priznaná náhrada trov

konania podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.  

č. 655/2004 Z.z. v sume 1 154,-- Sk a 150,-- Sk. Za úkon právnej služby zastupovanie na

pojednávaní konanom 26. apríla 2006 bola podľa § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznaná

náhrada trov konania vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 315,-- Sk a režijný

paušál vo výške 164,-- Sk. Za zastupovanie na pojednávaní konanom 30. októbra 2006 priznal

súd náhradu trov pozostávajúcu z odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004

Z.z. v sume 1 260,-- Sk a režijného paušálu 164,-- Sk. O trovách odvolacieho konania

rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal na podnet žalovaného 1/ generálny

prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť

a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd nesprávne aplikoval príslušné

ustanovenia vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z., čím založil vadu

rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f písm. c/ O.s.p.).

Namietal porušenie ustanovení § 1 až § 3 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p., § 157 ods. 2 O.s.p.  

a § 220 O.s.p., ďalej § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z., § 10 ods. 2 a 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.   2 M Cdo 8/2009

Odvolací súd nesprávne posúdil relevantnosť zmluvy o podnájme, keď konštatoval, že ju

možno   posudzovať   len   z   hľadiska   aktívnej   legitimácie   žalobcu.   Záujem   žalobcu  

na nerušenom výkone práv vyplývajúcich mu z tejto zmluvy bol dôvodom podania návrhu,

pričom obsah tejto zmluvy možno vzhľadom na jej odplatnú povahu oceniť peniazmi. Samo

posúdenie platnosti zmluvy o podnájme vo vzťahu k výpočtu trov konania nie je právne

relevantné s ohľadom na procesný výsledok konania, ktoré bolo   zastavené   v dôsledku

späťvzatia a k meritórnemu rozhodnutiu veci nedošlo. Navyše, táto zmluva bola uzavretá  

na dobu neurčitú, čo pre výpočet trov konania znamená potrebu aplikácie § 10 ods. 2 a 3 vyhl.

č. 655/2004 Z.z. a § 13 ods. 2 a 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z. Ďalej, odôvodnenie náhrady trov

konania v časti o uložení povinnosti na ochranu oprávnenej držby založenej zmluvou  

o   podnájme nespĺňa zákonnú požiadavku presvedčivosti, súd sa obmedzil na strohé

konštatovanie nemožnosti oceniť predmet konania v tejto časti bez náležitej právnej

argumentácie.

Žalobca sa s dôvodmi mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej

republiky nestotožnil a žiadal ho ako nedôvodné zamietnuť.

Žalovaný 2/ sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky v celom rozsahu stotožnil.

Žalovaný 1/ sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

Slovenskej republiky nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní  

(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2

O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)

v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný   účastník   konania,   stručne,   jasne   a   výstižne   vysvetlí,   ktoré   skutočnosti   považuje  

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení   2 M Cdo 8/2009

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,

ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky

je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok

predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ").

Podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa

základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou

zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných

spojených veciach.

Podľa § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. ak nemožno hodnotu veci alebo práva

vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna desatina výpočtového základu.

Podľa § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z. vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti

právnych úkonov, vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, pri

preskúmavaní rozhodnutí iných orgánov, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie

oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa odseku 1 z hodnoty

tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia.

Podľa § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z.z. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí

základná sadzba tarifnej odmeny, ktorá patrí vo veci s najvyššou hodnotou, zvyšuje sa

o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by inak patrila v druhej veci alebo

v každej z ostatných spojených vecí.

Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení do 31. mája 2009) výpočtovým

základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva   2 M Cdo 8/2009

Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len

"výpočtový základ").

Podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení do 31. mája 2009) ak nie je

ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci

alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby;  

za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení do 31. mája 2009) základná sadzba

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie

je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len

s nepomernými ťažkosťami.

Podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení do 31. mája 2009) pri spojení dvoch

alebo viacerých vecí základná sadzba tarifnej odmeny, ktorá patrí vo veci s najvyššou

hodnotou, zvyšuje sa o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by inak patrila  

v druhej veci alebo v každej z ostatných spojených vecí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na nevhodnosť

argumentácie v mimoriadnom dovolaní v časti, v ktorej sa generálny prokurátor Slovenskej

republiky odvoláva na rozhodnutia českých súdov. Právna úprava výpočtu odmeny advokáta

v Českej republike, t.j. vyhl. č. 177/1996 Sb. (§ 9 ods. 3 písm. a/) predstavuje totiž tretí

spôsob vo vzťahu k obom relevantným slovenským úpravám, hoci sa v niektorých aspektoch

stretáva s úpravou vo vyhl. č. 163/2002 Z.z. Právna úprava obsiahnutá v týchto dvoch

vyhláškach totiž dovoľuje (prikazuje) prihliadať pri určovacích žalobách (§ 80 písm. c/ O.s.p.)

na predmet právneho úkonu alebo vzťahu, ktorého platnosť alebo neplatnosť, respektíve

existencia sa preskúmava. Ustanovenie § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. však už nerozlišuje, či

predmetom preskúmavaného právneho úkonu je vec alebo právo oceniteľné, alebo

neoceniteľné, ale vždy vychádza z výpočtového základu (§ 1 ods. 3).

Občiansky súdny poriadok zakotvuje v § 157 ods. 2 požiadavku preskúmateľnosti

rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho

sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti   2 M Cdo 8/2009

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Odôvodnenie rozsudku musí byť presvedčivé. V prípade odôvodnenia výroku o trovách

konania by súd mal uviesť, ktorými zákonnými ustanoveniami sa riadil pri priznaní ich

náhrady, ako aj to, za ktoré trovy náhrada prislúcha. Pri náhrade trov právneho zastúpenia ide

najmä o určenie úkonov právnej pomoci a hotových výdavkov advokáta. Odôvodnenie

priznanej náhrady trov konania sa vyžaduje pre každého z účastníkov, ktorému na ňu súd

priznal právo. V prípade, ak je sporný spôsob určenia základnej sadzby tarifnej odmeny, je

súd povinný jasne uviesť nielen ustanovenie príslušnej vyhlášky o odmenách a náhradách

advokátov, ale aj vyložiť, prečo vychádzal z výpočtového základu (§ 13 ods. 6 v spojení s § 1

ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z., § 11 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.),

respektíve prečo naopak vychádzal z hodnoty veci (§ 13 ods. 1 a 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z.,  

§ 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).

Odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu túto požiadavku nespĺňa.

Rozhodnutie v časti náhrady trov konania vo vzťahu k návrhom na určenie neplatnosti

dohody o bezplatnom pridelení pozemkov do užívania a na určenie jej právnej neúčinnosti

súd   odôvodnil   výpočet   odmeny   advokáta   z   výpočtového   základu (§ 1 ods. 3 vyhl.  

č. 163/2002 Z.z., § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) tým, že predmetom konania v tejto časti je

preskúmavanie platnosti, respektíve účinnosti bezodplatnej dohody, a preto hodnotu veci

nemožno určiť. Ohľadom výpočtu náhrady trov konania náležiacich v tretej veci (negatórna

žaloba) len poukázal na predchádzajúce odôvodnenie. Odôvodnenie rozhodnutia o trovách

konania vo vzťahu k prvým dvom návrhom spojenej veci je nedostatočné a navyše

i nesprávne, vo vzťahu k tretiemu návrhu možno konštatovať jeho púhu formálnosť a rovnako

nedostatočnosť.

Odvolací súd nesprávne vyvodil neoceniteľnosť predmetných návrhov spojenej veci  

z   bezodplatnosti   napadnutej   dohody   o   vyčlenení   pozemkov   do   bezplatného   užívania.

Nemožno vyvodiť neoceniteľnosť právneho úkonu alebo vzťahu z toho, že sú bezodplatné.

Bezodplatnosť totiž predstavuje známu hodnotu rovnajúcu sa nule. Následne súd vôbec

nezohľadnil rozdielnosť právnej úpravy výpočtu odmeny advokáta pre prípad konaní podľa  

§ 80   písm.   c/   O.s.p.   (a   preskúmavania   zákonnosti   rozhodnutí)   v   dvoch   vyhláškach

o odmenách a náhradách advokátov, ktoré na vec aplikoval. Paragraf 13 ods. 7 vyhl.  

č. 163/2002 Z.z. a § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. riešia výpočet odmeny advokáta rôzne.   2 M Cdo 8/2009

V predmetnej veci je ďalej relevantná vlastná povaha návrhov, ktoré boli predmetom

konania. Odvolací súd správne uzavrel, že vo veci šlo od počiatku o spojenie troch návrhov,

a to o určenie neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov do bezplatného užívania, o určenie

právnej neúčinnosti tejto dohody a o negatórnu žalobu formulovanú ako vyslovenie

povinnosti   žalovaných 1/ a   2/   umožniť   žalobcovi   disponovať,   nakladať   s   pozemkami,

vyslovenia práva žalobcu užívať pozemky a povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zdržať sa zásahov

do užívacích práv žalobcu. Pri výpočte tarifnej sadzby za úkon právnej služby súd tiež

správne prihliadol na § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

V prvých dvoch návrhoch ide o návrhy podľa § 80 písm. c/ O.s.p., tretí návrh je

návrhom podľa § 80 písm. b/ O.s.p.

Účelom negatórnej žaloby (§ 80 písm. b/ O.s.p.) je ochrana existujúcich práv vlastníka

alebo oprávneného držiteľa veci voči neoprávneným zásahom zo strany iných subjektov.

Rozhodnutie o takomto návrhu neustanovuje nič o právnom vzťahu či práve k danej veci (tu

pozemkom, ktoré boli predmetom zmluvy o podnájme i dohody o vyčlenení pozemkov). Jeho

predmetom je posúdenie zákonnosti a oprávnenosti namietaného zásahu do existujúcich práv a uloženie povinnosti zdržať sa ho. Je to práve tento zásah, ktorý je vlastným predmetom

sporu, a teda nesie „hodnotu“ rozhodnú pre výpočet či už súdneho poplatku, alebo odmeny

advokáta. Zásah ako taký však nie je oceniteľný v peniazoch. Preto základnú sadzbu tarifnej

odmeny treba určiť podľa § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 11 ods. 1 vyhl.  

č. 655/2004 Z.z.

Otázka, či skutočne je na strane žalobcu dané právo, ktoré by mohlo byť zásahom

ohrozené alebo poškodené, je relevantná z hľadiska zistenia jeho aktívnej legitimácie.

V predmetnej veci teda nemožno prihliadať na zmluvu o podnájme, ochrany práv z ktorej sa

žalobca domáhal, inak, než ako na okolnosť zakladajúcu jeho aktívnu legitimáciu ako

oprávneného držiteľa.

V prejednávanej veci ide o určenie neplatnosti, respektíve právnej neúčinnosti zmluvy,

ktorej predmetom je právo určitým spôsobom užívať nehnuteľnosť. V žiadnom prípade

nemožno pri výpočte náhrady trov konania prihliadať na podmienky inej zmluvy, v tomto

prípade zmluvy o podnájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/.

 

2 M Cdo 8/2009

Rozdielnosť právnej úpravy sa prejavuje pri oboch návrhoch na určenie, teda určenie

neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov a určenie jej právnej neúčinnosti. V zmysle § 13

ods. 6 a 7 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. treba skúmať, čo je predmetom úkonu, o ktorého

platnosti sa koná, teda či vec, právo alebo plnenie sú oceniteľné peniazmi (§ 13 ods. 7), alebo

ich hodnotu v peniazoch vyjadriť nemožno alebo ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami (§ 13 ods. 6). V závislosti od toho môže byť odmena advokáta za zastupovanie  

vo veci podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v režime vyhlášky č. 163/2002 Z.z. určená raz podľa § 13

ods. 6 vyhlášky („neoceniteľný predmet konania“), inokedy podľa § 13 ods. 7 vyhlášky

(podľa hodnoty veci, práva alebo plnenia).

V predmetnej veci možno predmet konania oceniť, pretože sa koná o neplatnosť, resp.

neúčinnosť právneho úkonu – zmluvy, ktorej predmetom je určitý právny vzťah

k nehnuteľnosti ako oceniteľnému predmetu občianskoprávnych vzťahov. V režime vyhl.  

č. 163/2002 Z.z. treba základnú sadzbu tarifnej odmeny určiť podľa § 13 ods. 7 vyhlášky.

Keďže predmetom konania nie je pohľadávka z odplaty za užívanie tohto pozemku

(nájomné), nemožno túto odplatu vziať za základ pre výpočet základnej sadzby tarifnej

odmeny. Toto sa vzťahuje ako na prípady bezodplatného užívania veci (tiež napr. zmluva o výpožičke), tak aj na prípady, kedy je užívanie odplatné (nájomné zmluvy). Nemožno preto

ani aplikovať ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky. Hodnotou veci sa v tomto prípade rozumie hodnota (cena) veci, ktorá je predmetom právneho úkonu, t.j. v prejednávanom spore hodnota

nehnuteľností pridelených podľa dohody o pridelení pozemkov.

Iná situácia nastáva v režime vyhl. č. 655/2004 Z.z., v ktorej už absentuje ustanovenie

obdobného znenia. Pôvodný návrh vyhlášky síce navrhoval právnu úpravu podobnú vyhláške

Ministerstva spravedlnosti České republiky č. 177/1996 Sb. s ustanovením pevnej tarifnej

hodnoty veci ako základu pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny, schválené znenie

vyhlášky od takejto úpravy upustilo. Podľa neho mala byť základná sadzba tarifnej odmeny

vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, vo veciach určenia, či tu

právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak ide o právny vzťah alebo právo k nehnuteľnosti,

15 000,-- Sk (navrhované znenie § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl.). Na rozdiel od českej právnej

úpravy návrh neobsahoval klauzulu v zmysle ust. § 9 ods. 3 písm. a/ vyhlášky č. 177/1996 Sb.:

„/.../jde-li o určení práva k věci penězi neocenitelné nebo jde-li o určení neplatnosti právního

úkonu, jehož předmětem je věc nebo plnění penězi neocenitelné.“

 

2 M Cdo 8/2009

Obe zmeny, teda ako návrh, tak aj schválené znenie § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.,

oproti úprave vo vyhl. č. 163/2002 Z.z. ustupujú od prihliadania k hodnote veci, práva alebo

plnenia, ktoré sú predmetom preskúmavaného právneho úkonu alebo vzťahu, a smerujú

k ustanoveniu fixnej sumy pre všetky prípady žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (ako aj konaní

podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku – preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí

a postupu orgánov verejnej správy).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky  

vo veciach náhrady trov v prípadoch určovacích žalôb viackrát rozhodli, že náhrada trov

konania   v   časti   odmeny   advokáta   za   zastupovanie   vo   veci   sa   v   režime   vyhlášky  

č. 655/2004 Z.z. určuje podľa § 11 ods. 1, a teda platí, že hodnotu takejto veci alebo práva nie

je možné vyjadriť v peniazoch. Predmetom konania je totiž preskúmavanie zákonnosti

právneho úkonu a nie rozhodovanie o konkrétnom práve alebo povinnosti, ktoré z neho

vyplývajú.

Pri výpočte náhrady trov konania v časti odmeny advokáta v spojených veciach treba

prihliadať na § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., keď uviedol len

nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri

rozhodovaní o trovách konania riadil, čím účastníkovi konania odňal možnosť konať pred

súdom, (§ 243f písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p) a nesprávne vyložil a aplikoval

príslušné ustanovenia vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a teda jeho

rozhodnutie navyše spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/

O.s.p.).

S ohľadom na túto skutočnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2008, sp.zn. 12 Co 130/2008 zrušil a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.) s tým, že právny názor vyslovený v tomto

rozhodnutí je preň záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania  

a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).  

 

2 M Cdo 8/2009

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júla 2010

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová