Najvyšší súd 2 M Cdo 8/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., spol. s r.o., so sídlom v R., zastúpeného JUDr. V. M., advokátom vo Z., proti žalovaným 1/ JUDr. V. R.,
správcovi konkurznej podstaty úpadcu R. so sídlom v B., zastúpeného JUDr. F. V.,
advokátom v B. a 2/ A., s.r.o., so sídlom S., zastúpeného JUDr. D. K., advokátom vo Z.,
o určenie neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov a iné, vedenej na Okresnom súde
Zvolen pod sp.zn. 12 C 103/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2008,
sp.zn. 12 Co 130/2008 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2008 sp.zn. 12 Co 130/2008
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen uznesením z 8. júna 2005, č.k. 12 C 103/2004-84 konanie v časti
o určenie, že dohoda o vyčlenení pozemkov zo 7. januára 2004 uzavretá medzi žalovaným 1/
a žalovaným 2/, ktorou sa vyčleňujú do náhradného užívania pozemky v katastroch
k.ú. H. vo výmere X. ha, k.ú. S. vo výmere X. ha, k.ú. R. vo výmere X. ha, k.ú. Z. vo výmere
X. ha, k.ú. K. vo výmere X. ha, k.ú. S. vo výmere X. ha, k.ú. L. vo výmere X. ha tak, ako sú
bližšie špecifikované v tejto dohode podľa katastrálnych území, parcelných čísel, výmere
a druhu pozemkov, je voči žalobcovi neúčinná, zastavil. Rovnako zastavil konanie v časti
o uloženie, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní umožniť žalobcovi disponovať a užívať
poľnohospodárske pozemky o celkovej výmere X. ha za účelom zabezpečovania
poľnohospodárskej prvovýroby, ako aj v prílohe č. 1 zmluvy o podnájme zo 7. augusta 2003, za účelom zabezpečovania poľnohospodárskej prvovýroby, t.j. pestovania obilovín,
technických plodín, zemiakov, krmovín a odchovu HD, ktoré sú vyšpecifikované v prílohe
č. 1 zmluvy o podnájme zo 7. augusta 2003, a to podľa katastrálnych území, parcelných čísel, 2 M Cdo 8/2009
výmery a druhu pozemkov, ako aj zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívacích práv žalobcu.
Žalobca na pojednávaní konanom 8. júna 2005 vzal žalobu v časti uvedených žalobných
návrhov späť, s čím žalovaní 1/ a 2/ súhlasili.
Okresný súd Zvolen uznesením z 8. februára 2008, č.k. 12 C 103/2004-183 rozhodol
o zastavení konania v časti o určenie, že dohoda o vyčlenení pozemkov z 1. apríla 2004
(nesprávne uvedený dátum 7. januára 2003) uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/,
ktorou sa vyčleňujú do náhradného užívania pozemky v katastroch k.ú. H. vo výmere X. ha,
k.ú. S. vo výmere X. ha, k.ú. R. vo výmere X. ha, k.ú. Z. vo výmere X. ha, k.ú. K. vo výmere
X. ha, k.ú. S. vo výmere X. ha, k.ú. L. vo výmere X. ha tak, ako sú bližšie špecifikované
v tejto dohode podľa katastrálnych území, parcelných čísel, výmery a druhu pozemkov, je
neplatná. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania vo výške
192 772,-- Sk a žalovanému 2/ vo výške 451 820,50 Sk. Podaním zo 16. novembra 2007
žalobca vzal žalobu v časti späť, s čím žalovaní 1/ a 2/ súhlasili. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. Žalobca bol v celom rozsahu neúspešný, jednak čo sa
týkalo určenia neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov, určenia neúčinnosti dohody o vyčlenení pozemkov, určenia, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní umožniť žalobcovi disponovať,
nakladať s pozemkami, zároveň sa domáhal užívania a zdržania sa akýchkoľvek zásahov do
užívacích práv, čo predstavuje päť samostatných návrhov. Súd v súlade s vyhláškou
č. 163/2002 Z.z. účinnou do 31. decembra 2004 a vyhláškou č. 655/2004 Z.z. účinnou od
1. januára 2005 žalobcu zaviazal na náhradu trov konania žalovanému 1/ za dva úkony
právnej služby po 92 350,-- Sk s režijným paušálom 136,-- Sk k úkonu, za jeden úkon právnej
služby vo výške 7 650,-- Sk spolu s režijným paušálom 150,-- Sk, celkom vo výške
192 772,-- Sk. Vo vzťahu k žalovanému 2/ zaviazal žalobcu na náhradu trov konania
pozostávajúcich z odmeny advokáta za tri úkony právnej služby po 138 180,-- Sk, pätnástich
režijných paušálov po 136,-- Sk, dva úkony právnej služby po 15 450,-- Sk, jeden úkon
právnej služby vo výške 3 862,50,-- Sk, režijný paušál v sume 150,-- Sk a dva režijné paušály
po 164,-- Sk. Celkovo tak v súlade s citovanými vyhláškami priznal žalovanému 2/ náhradu
trov konania vo výške 451 820,50 Sk.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o trovách
konania uznesením z 21. mája 2008 sp.zn. 12 Co 130/2008 uznesenie prvostupňového súdu
vo výrokoch o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
1/ náhradu trov konania vo výške 7 016,-- Sk a žalovanému 2/ náhradu trov konania vo výške 2 M Cdo 8/2009
11 775,-- Sk. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Z návrhu žalobcu jasne
vyplýva, že sa domáhal rozhodnutia súdu v troch veciach, a to 1. určenia neplatnosti dohody
o vyčlenení pozemkov zo 7. januára 2004 uzavretej medzi žalovanými 1/ a 2/, ktorou sa
vyčleňujú do náhradného užívania bližšie špecifikované pozemky, 2. určenia, že táto dohoda
je voči žalobcovi neúčinná, a 3. uloženia povinnosti žalovaných 1/ a 2/ umožniť žalobcovi
disponovať, užívať poľnohospodárske pozemky, ako aj zdržať sa akýchkoľvek zásahov
do užívacích práv žalobcu. Tretiu z vecí nie je možné rozčleniť na samostatné nároky a tieto
následne vymedziť ako samostatne žalovateľné veci. Následne veci 1. a 2., teda konania
o určenie neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov a konanie o určenie jej právnej
neúčinnosti voči žalobcovi, sú veci, pri ktorých nie je možné hodnotu veci alebo práva
vyjadriť v peniazoch. Predmetom konania je totiž preskúmavanie platnosti, respektíve právnej
neúčinnosti konkrétnej dohody o vyčlenení pozemkov. Predmetom teda nie sú nároky žalobcu
vyplývajúce z nájomnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným 1/ a predmetom konania
nie sú ani právne vzťahy ku konkrétnym pozemkom, z čoho by sa dala odvodiť hodnota veci
podľa hodnoty pozemkov. Pri skúmaní dohody o vyčlenení pozemkov medzi žalovanými 1/
a 2/ treba prihliadnuť na to, že vyčlenené pozemky je možné vyčleniť do náhradného užívania
len na základe metodického pokynu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
č. X. z 24. júna 2002, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2002. Náhradný pozemok sa prideľuje
vždy do bezplatného náhradného užívania. Samo náhradné užívanie je oprávnenie náhradného
užívateľa bezplatne užívať náhradné pozemky, respektíve tieto prenechať zmluvou do
užívania inej osobe. Pokiaľ sa súdny spor týka platnosti alebo neúčinnosti takejto dohody, nie
je možné hovoriť, že by šlo o hodnotu veci alebo práva vyjadriteľnú v peniazoch, a to aj
vzhľadom k tomu, že bez ohľadu na rozsah pozemkov (druh, bonita, výmera atď.) vždy ide
o bezplatné užívanie. Rovnako návrh žalobcu, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti
žalovaným 1/ a 2/ umožniť disponovať a užívať poľnohospodárske pozemky a zdržať sa
akýchkoľvek zásahov do užívacích práv žalobcu, vyplýva práve z existencie dohody
o vyčlenení pozemkov do bezplatného užívania medzi žalovanými 1/ a 2/. Pokiaľ by takáto
dohoda nebola uzavretá, žalobca by nemal podklad na podanie žaloby s takýmto žalobným
návrhom. Preto ani v tejto veci nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch.
Nie je možné ani trovy konania uplatňovať vzhľadom k výške dohodnutého nájomného
v Zmluve o podnájme z 9. septembra 2003 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/, t.j.
500,-- Sk za 1 ha. Existenciu podnájomnej zmluvy bolo potrebné skúmať len z hľadiska
zistenia aktívnej legitimácie žalobcu. Trovy konania nemožno vyčísliť ani z hodnoty
nehnuteľnosti, pretože predmetom konania nie je samotný vlastnícky vzťah 2 M Cdo 8/2009
k nehnuteľnostiam. Žalovanému 1/ následne priznal náhradu trov konania za tri spojené veci
za tri úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie vo veci z 31. mája
2004 a účasť na pojednávaní konanom 8. júna 2005. Za prvé dva úkony súd priznal náhradu
trov konania v zmysle § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z. v spojení s § 17 ods. 4 cit. vyhlášky
vo výške 2 720,-- Sk a režijný paušál podľa § 19 ods. 3 cit. vyhlášky 136,-- Sk za úkon, za
tretí úkon právnej služby priznal náhradu trov podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo
výške 1 154,-- Sk a režijný paušál v sume 150,-- Sk podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Režijný
paušál patrí len ku každému z úkonov právnej služby. Žalovanému 2/ priznal súd náhradu trov
konania za päť úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie
k žalobe z 3. júna 2004, vyjadrenie k doplnenej žalobe z 10. septembra 2004, pričom u týchto
úkonov právnej služby sa náhrada vyrátavala z troch spojených vecí. Ďalšie úkony právnej
služby, t.j. zastupovanie na pojednávaní vo veci konanom 8. júna 2005, zastupovanie na
odročenom pojednávaní konanom 26. apríla 2006 a zastupovanie na pojednávaní
konanom 30. októbra 2006 boli vykonané už len v jednej veci. Za prvé tri úkony bola teda
priznaná základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 12 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 17
ods. 4 cit. vyhlášky, teda vo výške 2 720,-- Sk za úkon právnej služby a režijný paušál podľa
§ 19 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. pri každom úkone právnej služby v sume 136,-- Sk. Za
úkon právnej služby zastupovanie na pojednávaní 8. júna 2005 bola priznaná náhrada trov
konania podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. v sume 1 154,-- Sk a 150,-- Sk. Za úkon právnej služby zastupovanie na
pojednávaní konanom 26. apríla 2006 bola podľa § 14 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. priznaná
náhrada trov konania vo výške 1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 315,-- Sk a režijný
paušál vo výške 164,-- Sk. Za zastupovanie na pojednávaní konanom 30. októbra 2006 priznal
súd náhradu trov pozostávajúcu z odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004
Z.z. v sume 1 260,-- Sk a režijného paušálu 164,-- Sk. O trovách odvolacieho konania
rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal na podnet žalovaného 1/ generálny
prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd nesprávne aplikoval príslušné
ustanovenia vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z., čím založil vadu
rozhodnutia spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f písm. c/ O.s.p.).
Namietal porušenie ustanovení § 1 až § 3 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p., § 157 ods. 2 O.s.p.
a § 220 O.s.p., ďalej § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z., § 10 ods. 2 a 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 2 M Cdo 8/2009
Odvolací súd nesprávne posúdil relevantnosť zmluvy o podnájme, keď konštatoval, že ju
možno posudzovať len z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcu. Záujem žalobcu
na nerušenom výkone práv vyplývajúcich mu z tejto zmluvy bol dôvodom podania návrhu,
pričom obsah tejto zmluvy možno vzhľadom na jej odplatnú povahu oceniť peniazmi. Samo
posúdenie platnosti zmluvy o podnájme vo vzťahu k výpočtu trov konania nie je právne
relevantné s ohľadom na procesný výsledok konania, ktoré bolo zastavené v dôsledku
späťvzatia a k meritórnemu rozhodnutiu veci nedošlo. Navyše, táto zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú, čo pre výpočet trov konania znamená potrebu aplikácie § 10 ods. 2 a 3 vyhl.
č. 655/2004 Z.z. a § 13 ods. 2 a 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z. Ďalej, odôvodnenie náhrady trov
konania v časti o uložení povinnosti na ochranu oprávnenej držby založenej zmluvou
o podnájme nespĺňa zákonnú požiadavku presvedčivosti, súd sa obmedzil na strohé
konštatovanie nemožnosti oceniť predmet konania v tejto časti bez náležitej právnej
argumentácie.
Žalobca sa s dôvodmi mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej
republiky nestotožnil a žiadal ho ako nedôvodné zamietnuť.
Žalovaný 2/ sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej republiky v celom rozsahu stotožnil.
Žalovaný 1/ sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
Slovenskej republiky nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)
v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení 2 M Cdo 8/2009
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,
ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky
je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ").
Podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa
základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou
zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných
spojených veciach.
Podľa § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. ak nemožno hodnotu veci alebo práva
vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna desatina výpočtového základu.
Podľa § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z. vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti
právnych úkonov, vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, pri
preskúmavaní rozhodnutí iných orgánov, ak je ich predmetom vec, právo alebo plnenie
oceniteľné peniazmi, patrí základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa odseku 1 z hodnoty
tejto veci, práva alebo výšky tohto plnenia.
Podľa § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z.z. pri spojení dvoch alebo viacerých vecí
základná sadzba tarifnej odmeny, ktorá patrí vo veci s najvyššou hodnotou, zvyšuje sa
o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by inak patrila v druhej veci alebo
v každej z ostatných spojených vecí.
Podľa § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení do 31. mája 2009) výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva 2 M Cdo 8/2009
Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len
"výpočtový základ").
Podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení do 31. mája 2009) ak nie je
ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci
alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby;
za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení do 31. mája 2009) základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie
je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len
s nepomernými ťažkosťami.
Podľa § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (v znení do 31. mája 2009) pri spojení dvoch
alebo viacerých vecí základná sadzba tarifnej odmeny, ktorá patrí vo veci s najvyššou
hodnotou, zvyšuje sa o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by inak patrila
v druhej veci alebo v každej z ostatných spojených vecí.
Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať na nevhodnosť
argumentácie v mimoriadnom dovolaní v časti, v ktorej sa generálny prokurátor Slovenskej
republiky odvoláva na rozhodnutia českých súdov. Právna úprava výpočtu odmeny advokáta
v Českej republike, t.j. vyhl. č. 177/1996 Sb. (§ 9 ods. 3 písm. a/) predstavuje totiž tretí
spôsob vo vzťahu k obom relevantným slovenským úpravám, hoci sa v niektorých aspektoch
stretáva s úpravou vo vyhl. č. 163/2002 Z.z. Právna úprava obsiahnutá v týchto dvoch
vyhláškach totiž dovoľuje (prikazuje) prihliadať pri určovacích žalobách (§ 80 písm. c/ O.s.p.)
na predmet právneho úkonu alebo vzťahu, ktorého platnosť alebo neplatnosť, respektíve
existencia sa preskúmava. Ustanovenie § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. však už nerozlišuje, či
predmetom preskúmavaného právneho úkonu je vec alebo právo oceniteľné, alebo
neoceniteľné, ale vždy vychádza z výpočtového základu (§ 1 ods. 3).
Občiansky súdny poriadok zakotvuje v § 157 ods. 2 požiadavku preskúmateľnosti
rozhodnutia. V zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho
sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti 2 M Cdo 8/2009
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Odôvodnenie rozsudku musí byť presvedčivé. V prípade odôvodnenia výroku o trovách
konania by súd mal uviesť, ktorými zákonnými ustanoveniami sa riadil pri priznaní ich
náhrady, ako aj to, za ktoré trovy náhrada prislúcha. Pri náhrade trov právneho zastúpenia ide
najmä o určenie úkonov právnej pomoci a hotových výdavkov advokáta. Odôvodnenie
priznanej náhrady trov konania sa vyžaduje pre každého z účastníkov, ktorému na ňu súd
priznal právo. V prípade, ak je sporný spôsob určenia základnej sadzby tarifnej odmeny, je
súd povinný jasne uviesť nielen ustanovenie príslušnej vyhlášky o odmenách a náhradách
advokátov, ale aj vyložiť, prečo vychádzal z výpočtového základu (§ 13 ods. 6 v spojení s § 1
ods. 3 vyhl. č. 163/2002 Z.z., § 11 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.),
respektíve prečo naopak vychádzal z hodnoty veci (§ 13 ods. 1 a 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z.,
§ 10 vyhl. č. 655/2004 Z.z.).
Odôvodnenie napadnutého uznesenia odvolacieho súdu túto požiadavku nespĺňa.
Rozhodnutie v časti náhrady trov konania vo vzťahu k návrhom na určenie neplatnosti
dohody o bezplatnom pridelení pozemkov do užívania a na určenie jej právnej neúčinnosti
súd odôvodnil výpočet odmeny advokáta z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhl.
č. 163/2002 Z.z., § 1 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) tým, že predmetom konania v tejto časti je
preskúmavanie platnosti, respektíve účinnosti bezodplatnej dohody, a preto hodnotu veci
nemožno určiť. Ohľadom výpočtu náhrady trov konania náležiacich v tretej veci (negatórna
žaloba) len poukázal na predchádzajúce odôvodnenie. Odôvodnenie rozhodnutia o trovách
konania vo vzťahu k prvým dvom návrhom spojenej veci je nedostatočné a navyše
i nesprávne, vo vzťahu k tretiemu návrhu možno konštatovať jeho púhu formálnosť a rovnako
nedostatočnosť.
Odvolací súd nesprávne vyvodil neoceniteľnosť predmetných návrhov spojenej veci
z bezodplatnosti napadnutej dohody o vyčlenení pozemkov do bezplatného užívania.
Nemožno vyvodiť neoceniteľnosť právneho úkonu alebo vzťahu z toho, že sú bezodplatné.
Bezodplatnosť totiž predstavuje známu hodnotu rovnajúcu sa nule. Následne súd vôbec
nezohľadnil rozdielnosť právnej úpravy výpočtu odmeny advokáta pre prípad konaní podľa
§ 80 písm. c/ O.s.p. (a preskúmavania zákonnosti rozhodnutí) v dvoch vyhláškach
o odmenách a náhradách advokátov, ktoré na vec aplikoval. Paragraf 13 ods. 7 vyhl.
č. 163/2002 Z.z. a § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. riešia výpočet odmeny advokáta rôzne. 2 M Cdo 8/2009
V predmetnej veci je ďalej relevantná vlastná povaha návrhov, ktoré boli predmetom
konania. Odvolací súd správne uzavrel, že vo veci šlo od počiatku o spojenie troch návrhov,
a to o určenie neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov do bezplatného užívania, o určenie
právnej neúčinnosti tejto dohody a o negatórnu žalobu formulovanú ako vyslovenie
povinnosti žalovaných 1/ a 2/ umožniť žalobcovi disponovať, nakladať s pozemkami,
vyslovenia práva žalobcu užívať pozemky a povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zdržať sa zásahov
do užívacích práv žalobcu. Pri výpočte tarifnej sadzby za úkon právnej služby súd tiež
správne prihliadol na § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
V prvých dvoch návrhoch ide o návrhy podľa § 80 písm. c/ O.s.p., tretí návrh je
návrhom podľa § 80 písm. b/ O.s.p.
Účelom negatórnej žaloby (§ 80 písm. b/ O.s.p.) je ochrana existujúcich práv vlastníka
alebo oprávneného držiteľa veci voči neoprávneným zásahom zo strany iných subjektov.
Rozhodnutie o takomto návrhu neustanovuje nič o právnom vzťahu či práve k danej veci (tu
pozemkom, ktoré boli predmetom zmluvy o podnájme i dohody o vyčlenení pozemkov). Jeho
predmetom je posúdenie zákonnosti a oprávnenosti namietaného zásahu do existujúcich práv a uloženie povinnosti zdržať sa ho. Je to práve tento zásah, ktorý je vlastným predmetom
sporu, a teda nesie „hodnotu“ rozhodnú pre výpočet či už súdneho poplatku, alebo odmeny
advokáta. Zásah ako taký však nie je oceniteľný v peniazoch. Preto základnú sadzbu tarifnej
odmeny treba určiť podľa § 13 ods. 6 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 11 ods. 1 vyhl.
č. 655/2004 Z.z.
Otázka, či skutočne je na strane žalobcu dané právo, ktoré by mohlo byť zásahom
ohrozené alebo poškodené, je relevantná z hľadiska zistenia jeho aktívnej legitimácie.
V predmetnej veci teda nemožno prihliadať na zmluvu o podnájme, ochrany práv z ktorej sa
žalobca domáhal, inak, než ako na okolnosť zakladajúcu jeho aktívnu legitimáciu ako
oprávneného držiteľa.
V prejednávanej veci ide o určenie neplatnosti, respektíve právnej neúčinnosti zmluvy,
ktorej predmetom je právo určitým spôsobom užívať nehnuteľnosť. V žiadnom prípade
nemožno pri výpočte náhrady trov konania prihliadať na podmienky inej zmluvy, v tomto
prípade zmluvy o podnájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/.
2 M Cdo 8/2009
Rozdielnosť právnej úpravy sa prejavuje pri oboch návrhoch na určenie, teda určenie
neplatnosti dohody o vyčlenení pozemkov a určenie jej právnej neúčinnosti. V zmysle § 13
ods. 6 a 7 vyhlášky č. 163/2002 Z.z. treba skúmať, čo je predmetom úkonu, o ktorého
platnosti sa koná, teda či vec, právo alebo plnenie sú oceniteľné peniazmi (§ 13 ods. 7), alebo
ich hodnotu v peniazoch vyjadriť nemožno alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami (§ 13 ods. 6). V závislosti od toho môže byť odmena advokáta za zastupovanie
vo veci podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v režime vyhlášky č. 163/2002 Z.z. určená raz podľa § 13
ods. 6 vyhlášky („neoceniteľný predmet konania“), inokedy podľa § 13 ods. 7 vyhlášky
(podľa hodnoty veci, práva alebo plnenia).
V predmetnej veci možno predmet konania oceniť, pretože sa koná o neplatnosť, resp.
neúčinnosť právneho úkonu – zmluvy, ktorej predmetom je určitý právny vzťah
k nehnuteľnosti ako oceniteľnému predmetu občianskoprávnych vzťahov. V režime vyhl.
č. 163/2002 Z.z. treba základnú sadzbu tarifnej odmeny určiť podľa § 13 ods. 7 vyhlášky.
Keďže predmetom konania nie je pohľadávka z odplaty za užívanie tohto pozemku
(nájomné), nemožno túto odplatu vziať za základ pre výpočet základnej sadzby tarifnej
odmeny. Toto sa vzťahuje ako na prípady bezodplatného užívania veci (tiež napr. zmluva o výpožičke), tak aj na prípady, kedy je užívanie odplatné (nájomné zmluvy). Nemožno preto
ani aplikovať ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky. Hodnotou veci sa v tomto prípade rozumie hodnota (cena) veci, ktorá je predmetom právneho úkonu, t.j. v prejednávanom spore hodnota
nehnuteľností pridelených podľa dohody o pridelení pozemkov.
Iná situácia nastáva v režime vyhl. č. 655/2004 Z.z., v ktorej už absentuje ustanovenie
obdobného znenia. Pôvodný návrh vyhlášky síce navrhoval právnu úpravu podobnú vyhláške
Ministerstva spravedlnosti České republiky č. 177/1996 Sb. s ustanovením pevnej tarifnej
hodnoty veci ako základu pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny, schválené znenie
vyhlášky od takejto úpravy upustilo. Podľa neho mala byť základná sadzba tarifnej odmeny
vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, vo veciach určenia, či tu
právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak ide o právny vzťah alebo právo k nehnuteľnosti,
15 000,-- Sk (navrhované znenie § 11 ods. 1 písm. b/ vyhl.). Na rozdiel od českej právnej
úpravy návrh neobsahoval klauzulu v zmysle ust. § 9 ods. 3 písm. a/ vyhlášky č. 177/1996 Sb.:
„/.../jde-li o určení práva k věci penězi neocenitelné nebo jde-li o určení neplatnosti právního
úkonu, jehož předmětem je věc nebo plnění penězi neocenitelné.“
2 M Cdo 8/2009
Obe zmeny, teda ako návrh, tak aj schválené znenie § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.,
oproti úprave vo vyhl. č. 163/2002 Z.z. ustupujú od prihliadania k hodnote veci, práva alebo
plnenia, ktoré sú predmetom preskúmavaného právneho úkonu alebo vzťahu, a smerujú
k ustanoveniu fixnej sumy pre všetky prípady žalôb podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (ako aj konaní
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku – preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí
a postupu orgánov verejnej správy).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky
vo veciach náhrady trov v prípadoch určovacích žalôb viackrát rozhodli, že náhrada trov
konania v časti odmeny advokáta za zastupovanie vo veci sa v režime vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. určuje podľa § 11 ods. 1, a teda platí, že hodnotu takejto veci alebo práva nie
je možné vyjadriť v peniazoch. Predmetom konania je totiž preskúmavanie zákonnosti
právneho úkonu a nie rozhodovanie o konkrétnom práve alebo povinnosti, ktoré z neho
vyplývajú.
Pri výpočte náhrady trov konania v časti odmeny advokáta v spojených veciach treba
prihliadať na § 17 ods. 4 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
Súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., keď uviedol len
nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri
rozhodovaní o trovách konania riadil, čím účastníkovi konania odňal možnosť konať pred
súdom, (§ 243f písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p) a nesprávne vyložil a aplikoval
príslušné ustanovenia vyhlášky č. 163/2002 Z.z. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a teda jeho
rozhodnutie navyše spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/
O.s.p.).
S ohľadom na túto skutočnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2008, sp.zn. 12 Co 130/2008 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 2 O.s.p.) s tým, že právny názor vyslovený v tomto
rozhodnutí je preň záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
2 M Cdo 8/2009
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júla 2010
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová