Najvyšší súd 2 M Cdo 6/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. S., bývajúceho vo V., zastúpeného JUDr. V. Z., advokátom vo V., proti žalovaným 1/ C. K., bývajúcemu vo V., 2/ Z. K., bývajúcej vo V. a 3/ P. K., bývajúcemu vo V., všetci zastúpení JUDr. J. S.,
advokátom v L., o zaplatenie 2 337,81 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Veľký Krtíš pod sp. zn. 5 C 15/2005, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. februára 2009
sp. zn. 17 Co 29/2009 a rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 14. októbra 2008
č.k. 5 C 15/2005-138, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e vo vzťahu k žalovaným 2/, 3/ rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. februára 2009 sp. zn. 17 Co 29/2009 a rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš
zo 14. októbra 2008 č.k. 5 C 15/2005-138 a z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 28. februára 2011 sp. zn. 14 Co 316/2010 a uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš
z 25. januára 2010 č.k. 5 C 15/2005-199 a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu
Veľký Krtíš na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom zo 14. októbra 2008 č.k. 5 C 15/2005-138
zamietol návrh žalobcu, ktorým sa žalobca domáhal (po konečnej úprave petitu)
od žalovaných 1/ až 3/, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 70 429 Sk spolu
s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej žalovaným 1/ a spoločnej zodpovednosti
jeho rodičov – žalovaných 2/, 3/ za spôsobenú škodu. Žalobcovi zároveň uložil povinnosť
nahradiť žalovaným 1/ až 3/ trovy konania vo výške 100 % na účet ich advokáta do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Súd mal za preukázané, že 7. apríla 2004 vo V. na základe
návodu žalovaného 1/ vošli J. G. a mal. M. B. do dvora rodinného domu, kde J. G. polial
benzínom osobné motorové vozidlo žalobcu a mal. M. B. vozidlo podpálil, pričom J. G.
a mal. M. B. dostali od žalovaného 1/ za toto finančnú hotovosť. Žalobcovi bola spôsobená 2 M Cdo 6/2010
škoda vo výške 211 429 Sk. Súd uzavrel, že žalovaný 1/ pre duševnú poruchu chorobného
charakteru – obsedantne kompulzívnu poruchu mal v čase spôsobenia škody vymiznutú
schopnosť ovládnuť svoje konanie a teda nie je zodpovedný za spôsobenie škody žalobcovi.
Pokiaľ ide o žalovaných 2/ a 3/ súd mal za preukázané, že títo ako rodičia žalovaného 1/
nezanedbali náležitý dohľad nad ním a zároveň nemal preukázané to, že by žalovaní 2/ a 3/
dohľad nad žalovaným 1/ nevykonávali nenáležite. Tento skutkový záver vyvodil z toho, že
sa žalovaní 2/ a 3/ riadne o žalovaného 1/ starali, a keď zistili, že trpí duševnou poruchou
zabezpečili mu riadnu zdravotnú starostlivosť, boli s ním v telefonickom kontakte. V bežnom
živote žalovaný 1/ dodržiaval nimi určené pravidlá týkajúce sa pobytu mimo bydliska a nebol
agresívny. Navyše uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo 14. marca 2005
č.k. 1T 122/2004-322 okrem iného bola žalobcovi prisúdená náhrada škody 200 000 Sk,
z ktorých J. G. zaplatil žalobcovi 2 340,17 €. Rovnakú sumu zaplatil aj M. B.. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. Uznesením z 25. januára 2010 č.k.
5 C 15/2005-199 súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ trovy konania
2 191,88 € na účet ich právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom z 18. februára 2009
sp. zn. 17 Co 29/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovaným 1/ až 3/ náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokiaľ by
žalovaný 1/ netrpel duševnou poruchou, bol by za skutok trestne zodpovedný rovnako ako
páchateľ. Poukázal na správne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa, s ktorým sa
stotožnil a k námietkam žalobcu uviedol, že súd prvého stupňa správne posúdil, že
zodpovednosť u žalovaného 1/ nie je daná a že žalovaní 2/ a 3/ venovali zistenému ochoreniu
žalovaného 1/ náležitú pozornosť, zabezpečovali jeho liečenie a primerane jeho veku
a chorobe ho aj kontrolovali. Skutočnosť, že chodil von bez dozoru vo večerných hodinách
vyplývala z povahy ochorenia žalovaného 1/ ako aj z práva rodičov na vedenie svojho života
a plnenia si svojich pracovných povinností. Vykonávanie náležitého dohľadu neznamená, že
tento dohľad musí byť vykonávaný stále, nepretržite a bezprostredne. Nevykonanie dôkazu
výsluchom T. Ď. (psychiatra) nemalo za následok neúplné zistenie skutkového stavu veci
alebo nesprávne právne posúdenie veci. Dôkazy vykonané súdom prvého stupňa spolu
s dôkazmi, ktoré vyplynuli z trestného spisu dávali dostatočný podklad pre správne
rozhodnutie veci. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 224 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. februára 2011 sp. zn.
14 Co 316/2010 zmenil prvostupňové uznesenie týkajúce sa náhrady trov prvostupňového 2 M Cdo 6/2010
konania tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ trovy konania
1 765,08 € na účet ich právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Proti rozsudku odvolacieho súdu a prvostupňového súdu vo vzťahu k žalovaným 2/
a 3/ podal generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie. Navrhol
rozsudky oboch súdov vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení § 1, § 2, § 3 O.s.p., § 120 ods. 1 a 3 O.s.p.,
§ 422 ods. 1 a 2, § 438 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že pochybenia oboch súdov
považuje za iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f
ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a navyše súdy vec aj nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. l písm. c/
O.s.p.). Poukázal na to, že u osôb, ktoré sú povinné vykonávať dohľad nad osobou, ktorá pre
duševnú poruchu nie je schopná ovládnuť svoje konanie sa ich zodpovednosť predpokladá,
ide o objektívnu zodpovednosť spočívajúcu na princípe predpokladaného zavinenia.
Zodpovednosť týchto osôb je v zákone stanovená z dôvodu preventívneho a z dôvodu
reparačného. Dohliadajúce osoby sa tejto zodpovednosti môžu zbaviť (exkulpovať) len vtedy,
ak v priebehu súdneho konania preukážu, že náležitý dohľad nezanedbali. Pri zisťovaní
náležitého dohľadu nad osobou postihnutou duševnou poruchou treba osobitne posudzovať
predovšetkým intenzitu duševnej poruchy tejto osoby, vek tejto osoby, spôsob vykonávania
dohľadu v mieste, kde sa osoba obvykle zdržiava, celkové povahové vlastnosti tejto osoby,
spôsob jej správania na verejnosti a v spoločnosti a pod. Osoba vykonávajúca dohľad nad
touto osobou musí preukázať, čo urobila preto, aby zaistila tento náležitý dohľad nad osobou
postihnutou duševnou poruchou. Bremeno tvrdenia a bremeno dokazovania skutočností
nezanedbania náležitého dohľadu s ohľadom na vyššie uvedené kritéria bolo na žalovaných 2/
a 3/. Títo sa síce v rámci výsluchov ako účastníci konania vyjadrovali k tomu, že dohľad nad
žalovaným 1/ nezanedbali, vedeli o jeho chorobe, zabezpečili mu riadnu zdravotnú
starostlivosť, maximálne vykonávali dohľad nad jeho správaním a podobne, avšak o týchto
skutočnostiach nepredložili žiaden objektívny dôkaz, ktorý by nimi tvrdené skutočnosti aj
potvrdzoval. Z trestného spisu bolo zrejmé, že žalovaný 1/ sa dopustil 10 skutkov inak
trestných, ktoré by napĺňali skutkové podstaty trestných činov poškodzovania cudzej veci.
Z výsluchov účastníkov konania nakoniec vyplynulo aj to, že žalovaný 1/ mal istý čas
opatrovateľku. Súd sa však nezaoberal otázkou, aký mal byť dohľad rodičov nad
žalovaným 1/ vzhľadom na jeho psychické ochorenie. V tomto smere nenariadil dokazovanie
príslušným odborným znalcom, resp. nepovažoval za potrebné na tieto okolnosti vypočuť 2 M Cdo 6/2010
znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok pre účely trestného konania. Zo záverov tohto
znaleckého posudku pri rozhodovaní vo veci vychádzal.
Žalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.
Žalovaní navrhli mimoriadne dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.)
generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie
(§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi
uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1
O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237 O.s.p.
dovolateľ nenamietal a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza vady konania, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) ako aj nesprávne
právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
2 M Cdo 6/2010
V danej veci sa žalobca voči žalovaným 2/, 3/ domáha náhrady škody v zmysle § 422
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je dôležité vysporiadať sa s otázkou, či žalovaní 2/,
3/ nezanedbali náležitý dohľad nad žalovaným 1/ a teda či sú zodpovední za škodu spôsobenú
tým, ktorý nemôže posúdiť následky svojho konania. Tí, ktorí vykonávajú dohľad nad týmito
osobami sa svojej zodpovednosti koncipovanej na princípe zavinenia (objektívna
zodpovednosť) môžu zbaviť úspešným preukázaním dôkazu o tom, že náležitý dohľad
nezanedbali (§ 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Dovolací súd sa stotožnil s názorom
generálneho prokurátora, že pri zisťovaní, posudzovaní náležitého dohľadu nad osobou
postihnutou duševnou poruchou treba osobitne posudzovať predovšetkým intenzitu duševnej
poruchy tejto osoby, vek tejto osoby, spôsob vykonávania dohľadu v mieste, kde sa osoba
obvykle zdržiava, celkové povahové vlastnosti tejto osoby, spôsob jej správania na verejnosti
a v spoločnosti. Rovnako treba zohľadniť aj skutočnosť, že žalovaný 1/ sa skutkov, ktoré by
inak boli trestným činom dopúšťal opakovane. Zo spisu vyplýva, že žalobca v konaní žiadal
vypočuť znalca T. Ď., aby bolo zrejmé, že zo strany rodičov bol náležitý dohľad zanedbaný.
Súdy oboch stupňov boli názoru, že pre posúdenie veci je postačujúce oboznámenie sa
so znaleckými posudkami podanými pre účely trestného konania. Dovolací súd poukazuje na
to, že znalecké posudky neboli vypracované za účelom posúdenia, aký dohľad nad žalovaným
1/ je vzhľadom na všetky okolnosti potrebný. To, že súdy vychádzali (ako vyplýva z ich
odôvodnenia) zo znaleckých posudkov pripojených v trestnom spise a výsluchu účastníkov konania, J. G., M. B., E. B. nie je postačujúce pre závery, ktoré súdy oboch stupňov vyvodili.
Z uvedeného vyplýva, že súdy nižších stupňov si pre svoj záver o zodpovednosti, resp.
zbavení sa zodpovednosti zo strany žalovaných 2/, 3/ nezadovážili potrebné podklady
v zmysle ustanovenia § 120 O.s.p., v dôsledku čoho sú ich rozhodnutia predčasné.
Tieto skutočnosti založili opodstatnenosť mimoriadneho dovolania podľa § 243e
ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p., preto dovolací súd rozsudky súdov nižších
stupňov i súvisiace uznesenia o trovách konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.) s tým, že právny názor vyslovený v tomto uznesení
je preň záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
2 M Cdo 6/2010
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová