Najvyšší súd 2 M Cdo 6/2009 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu K., s.r.o. so sídlom v P., IČO: X., zastúpený I., s.r.o., Advokátska kancelária, Z., proti žalovanej V. Š.,
bývajúcej v Ž., zastúpenej M., s.r.o., so sídlom R., o ochranu vlastníckeho práva, vedenej
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13 C 63/2005, v konaní o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu v
Prešove z 4. decembra 2006 č.k. 13 C 63/2005-113 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove z 13. marca 2008 č.k. 7 Co 38/2007-148,
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. marca 2008 sp. zn.
7 Co 38/2007 a rozsudok Okresného súdu v Prešove z 4. decembra 2006 sp. zn. 13 C 63/2005
a vec vracia Okresnému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa žalobou podanou 3. mája 2005 na Okresnom súde v Prešove domáhal
uloženia zákazu právnemu predchodcovi žalovanej v prejazde motorovými a nemotorovými
vozidlami, v prechode peši a akéhokoľvek vstupu na pozemok parcelné č. X. zastavané
plochy a nádvoria vo výmere X. m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území N., ktorý je
vedený Správou katastra P. na LV č. X..
Okresný súd v Prešove rozsudkom z 4. decembra 2006 č.k. 13 C 63/2005-113
žalovanej zakázal prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, peší prechod a akýkoľvek
vstup na pozemok parcela č. X. zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. m2 nachádzajúcich
sa v katastrálnom území N., ktorý je vedený Správou katastra P. na LV č. X.. Súčasne
zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 7 462,- Sk do 3 dní od 2 M Cdo 6/2009
právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. Svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa odôvodnil tým, že mal preukázané vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti, parcelné
č. X. zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. m2 zapísané na LV č. X. Katastrálne územie
N.. Právny predchodca žalovanej užíval túto nehnuteľnosť na základe podnájomnej zmluvy
uzavretej s Ing. V. M., pričom Ing. V. M. bol oprávnený dávať túto nehnuteľnosť do
podnájmu na základe zmluvy o nájme uzavretej so žalobcom. Podľa uzavretej podnájomnej
zmluvy, platnosť podnájomnej zmluvy je viazaná na platnosť zmluvy o nájme. Právny
predchodca žalovanej okrem uzavretej zmluvy s Ing. M. nemal žiaden iný právny titul na
užívanie nehnuteľnosti žalobcu. Smrťou právneho predchodcu žalovanej neprešlo na žalovanú
právo vyplývajúce zo zmluvy o podnájme, pretože na platnosť zmluvy o podnájme sa
vyžadoval súhlas žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti s uzavretím zmluvy. Tento súhlas bol
daný len vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovanej MVDr. J. Š. a súhlas
sa týkal MVDr. J. Š. ako podnikateľa. Naviac súhlas MVDr. J. Š. získal v súvislosti so svojim
podnikaním a žalovaná v podnikaní svojho právneho predchodcu nepokračuje. Aj keby práva
vyplývajúce z tejto zmluvy prešli na žalovanú ako právnu nástupkyňu MVDr. J. Š., tieto
práva by zanikli zánikom platnosti zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a Ing. V. M..
Zmluva medzi týmito účastníkmi konania zanikla výpoveďou, ktorá bola doručená Ing. M.
dňa 2. novembra 2006. Od platnosti nájomnej zmluvy odvodzovali svoju platnosť aj všetky
podnájomné zmluvy a zánikom nájomnej zmluvy zanikli aj všetky podnájomné zmluvy.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovanej rozsudkom z 13. marca 2008 č.k.
7 Co 38/2007-148 rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa. V závere odôvodnenia uviedol, že
na pojednávaní konanom dňa 13. marca 2008 právny zástupca žalovanej spochybnil záver
o provizórnej ceste nachádzajúcej sa na parcele č. X. s tým, že táto cesta má charakter
verejnej miestnej komunikácie tretej triedy a je vo vlastníctve Mesta P.. Na takto doplnené
dôvody odvolania však nemohol prihliadnuť. Platí totiž ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p. podľa
ktorého rozsah v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolací súd, ktorý je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný na takto oneskorene doplnené dôvody odvolania nemohol prihliadnuť.
Proti rozsudkom nižších súdov podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor,
ktorého prípustnosť a opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovenia § 243e ods. 1, § 243f ods. 1
písm. b/, c/ O.s.p. s odôvodnením, že súd prvého stupňa uznesením z 15. mája 2006 zamietol 2 M Cdo 6/2009
návrh právnej zástupkyne žalovanej na doplnenie dokazovania. Svoje rozhodnutie súd prvého
stupňa po vyhlásení uznesenia neodôvodnil a nevykonanie týchto dôkazov neodôvodnil ani
v odôvodnení rozsudku 4. decembra 2006 č.k. 13 C 63/2005-113. Majúc však na zreteli
zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania
súd prvého stupňa mal vypočuť právnou zástupkyňou žalovanej navrhnutých svedkov,
minimálne príslušných zamestnancov Mesta P., ktorí by dostatočným spôsobom ozrejmili
výstavbu pozemnej komunikácie a jej kategorizáciu ako aj vykonať ohliadku pozemnej
komunikácie a to či sa nachádza v uzavretom areáli účastníkov konania, resp. či ide
o pozemnú komunikáciu verejne prístupnú. Nevykonanie účastníkom navrhnutých dôkazov
bez ďalšieho odôvodnenia súdu o ich nevykonaní berúc do úvahy ich význam pre ďalší výber
práva aplikovateľného na doposiaľ zistený skutkový stav je nedostatkom v zisťovaní
skutočností rozhodných pre posúdenie veci, ktorý zodpovedá inej vade majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. V súvislosti
s nevykonaním navrhnutých dôkazov možno dospieť k záveru o pochybení súdu prvého
stupňa majúceho vplyv na ďalší priebeh konania, ktorého výsledkom boli rozhodnutia
spočívajúce v nesprávnom právom posúdení veci nevynímajúc z uvedeného aj rozhodnutie
súdu odvolacieho. V konkrétnom prípade tak súd prvého stupňa ako aj súd odvolací
aplikovali na nedostatočne zistený skutkový stav veci nesprávny právny predpis, keď poskytli
súkromnoprávnu ochranu podľa Občianskeho zákonníka účastníkovi konania, žalobcovi, v situácii, keď táto neprichádzala do úvahy z dôvodu verejnoprávnej úpravy v konaní
preskúmavaných vzťahov. Navrhol preto oba rozsudky nižších súdov zrušiť a vec vrátiť
Okresnému súdu na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení z 19. mája 2009 navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť,
keďže v danom prípade neexistujú dôvody na zrušenie napadnutých rozsudkov.
Žalovaná v procesnom podaní z 16.6.2009 sa pripojila k mimoriadnemu dovolaniu,
nakoľko postupom prvostupňového ako aj druhostupňového súdu došlo nepochybne
k odopretiu spravodlivosti žalovanej, čo je v rozpore so zásadami zákona č. 99/1963 Zb.
a v neposlednom rade tiež v rozpore s ústavnými právami obsiahnutými v článku 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky ako aj v rozpore s ustanoveniami čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2 M Cdo 6/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutia nižších
súdov v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že
mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie
(§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatne rozhodnutie
súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Z doslovného znenia ustanovenia § 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. (viď najmä slovo
„došlo“ a rovnako „je“) vyplýva, že relevantným dôvodom pre podanie mimoriadneho dovolania nie je nikdy procesná vada, v otázke vzniku ktorej nie je istota ale vždy len vada
preukázaná alebo zistená. To v plnom rozsahu platí nielen vo vzťahu k procesným vadám
konania v zmysle § 237 O.s.p., ale aj na tzv. inú vadu konania, v prípade ktorej sa navyše
(okrem danosti samotnej vady) vyžaduje, aby mala (teda nielen mohla mať) za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 1 Občianskeho súdneho poriadku Občiansky súdny poriadok upravuje postup
súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na
čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Podľa § 2 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy
prejednávanú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré
neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv 2 M Cdo 6/2009
a právnych záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto
osôb.
Podľa § 3 Občianskeho súdneho poriadku občianske súdne konanie je jednou zo záruk
zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde
ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku netreba dokazovať skutočnosti všeobecne
známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené
v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil
súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
Podľa § 213 ods. 3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom
rozsahu opakuje sám.
Podľa § 213 ods. 4 O.s.p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších
dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich
účastník navrhol alebo za podmienok ustanovených v § 205a.
2 M Cdo 6/2009
Vyššie uvedenými ustanoveniami zákonov sa súd prvého stupňa a ani odvolací súd
dôsledne neriadili.
Predmetom konania je ochrana vlastníckeho práva k pozemku parcelné č. X. -
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území N.,
ktorý je vedený Správnou katastra P. na LV č. X.. Ochrana vlastníckeho práva žalobcu má
spočívať v zákaze žalovanému, resp. jeho právnej nástupkyni v prejazde motorovými
a nemotorovými vozidlami, v prechode peši a v akomkoľvek vstupe na sporný pozemok.
Na pojednávaní konanom dňa 15. mája 2006 právny zástupca žalobcu uviedol, že
„Parcela č. X. je katastri nehnuteľnosti zapísaná ako trvalý trávnatý porast. Je pravda, že sú na
nej položené betónové panely, avšak toto nie je žiadna povolená stavba, resp. cesta. Tieto
panely tam dala firma R..“
Právna zástupkyňa žalovanej reagujúc na prednes právneho zástupcu žalobcu navrhla,
aby „súd vypočul bývalého likvidátora spoločnosti Z., ktorý predával ako žalobcovi tak aj
žalovanému nehnuteľnosti“. Ďalej navrhla „vypočuť príslušných pracovníkov Mesta P., ktorí vydávali stavebné povolenie“ a taktiež „správcu konkurznej podstaty, ktorý predával
nehnuteľnosti spoločnosti K.“.
Súd prvého stupňa uznesením z 15. mája 2006 zamietol návrh právnej zástupkyne
žalovanej na doplnenie dokazovania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa po vyhlásení
uznesenia neodôvodnil a nevykonanie týchto dôkazov neodôvodnil ani v odôvodnení
rozsudku z 4. decembra 2006 č.k. 13 C 63/2005-113.
Majúc však na zreteli zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a právom chránených
záujmov účastníkov konania (§ 1 O.s.p.) súd prvého stupňa mal vypočuť právnou
zástupkyňou žalovanej navrhnutých svedkov, minimálne príslušných zamestnancov Mesta P.,
ktorí by dostatočným spôsobom ozrejmili výstavbu pozemnej komunikácie a jej
kategorizáciu, ako aj vykonať ohliadku pozemnej komunikácie, a to či sa nachádza
v uzavretom areáli účastníkov konania, resp. či ide o pozemnú komunikáciu verejne
prístupnú. Na základe takto vykonaného dokazovania by si súd prvého stupňa zabezpečil
dostatočný podklad pre posúdenie relevantnosti v konaní predkladaných nájomných
a podnájomných zmlúv a súčasne aj pre svoje rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku na 2 M Cdo 6/2009
súdnu ochranu vlastníckeho práva. Nedostatky v naznačených smeroch sú nedostatkami
v zisťovaní skutočností rozhodných pre rozhodnutie v predmetnej veci a zodpovedajú „inej
vade“, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 243f
ods. 1 písm. b/ O.s.p., z ktorého dôvodu je mimoriadne dovolania generálneho prokurátora
Slovenskej republiky dôvodné. Totiž vadou v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. b/
O.s.p. je (bez pochybností) nesprávnosť zisteného skutkového stavu nie z pohľadu
vykonaného dokazovania, ale z pohľadu postupu súdu v dôkaznom procese. O vadu pri
zisťovaní skutkového stavu veci ide hlavne vtedy, ak súd v dôkaznom konaní nepostupoval
v súlade s ustanovením § 120 O.s.p. a nevykonal dôkaz, ktorý mal poslúžiť k verifikácii
právne významnej skutočnosti, predstavujúcej znak skutkovej podstaty aplikovateľnej právnej
normy. Za situácie, kedy rozhodná skutočnosť nebola preukázaná inak, pôjde o vadu konania,
a to aj vtedy, ak súd taký nevykonaný dôkaz zhodnotil postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 132 O.s.p. a vyvodil z neho skutkové zistenia, o ktoré zase oprel svoje právne závery. Na
také vady dovolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.), teda aj
v prípadoch, v ktorých ich dovolateľ výslovne nenamietal.
Nemožno však sa stotožniť s tvrdením generálneho prokurátora, že napadnuté súdne
rozhodnutia spočívajú aj v nesprávnom právnom posúdení veci. V tomto smere sa javia
závery generálneho prokurátora ako predčasné. Totižto z obsahu spisu ani z doposiaľ
vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť, že predmetná pozemná komunikácia slúžila
tak organizácii R. ako aj jej partnerom pri hospodárskej spolupráci (sám generálny prokurátor
tvrdí, že pravdepodobne) a teda, že súdy chybne aplikovali nesprávny právny predpis, keď
poskytli súkromnoprávnu ochranu podľa Občianskeho zákonníka účastníkovi konania –
žalobcovi v situácii, keď táto neprichádzala do úvahy z dôvodu verejnoprávnej úpravy
v konaní preskúmavaných vzťahov. Teda neobstojí dovolací dôvod uvedený v § 243f ods. 1
písm. c/ O.s.p.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne
dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., keďže to vyžadovala
ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
2 M Cdo 6/2009
Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia
§ 243b ods. 1, 3 O.s.p. rozhodnutie krajského ako aj okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová