Najvyšší súd 2 M Cdo 3/2010 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M., so sídlom v B.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou P. spol. s.r.o., so sídlom v P., proti odporcom
1/ JUDr. K. R. - správca konkurznej podstaty úpadcu M., so sídlom v K., 2/ Ing. P. M. -
správca konkurznej podstaty úpadcu I., zastúpeného Mgr. V. V., advokátom v H.,
o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
3 C 59/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. augusta 2009 sp.zn. 12 Co 46/2009, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove z 27. augusta 2009 sp.zn. 12 Co 46/2009
a uznesenie Okresného súdu Prešov z 13. mája 2009 č.k. 3 C 59/2004-186 a vec vracia
na ďalšie konanie Okresnému súdu Prešov.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov uznesením z 13. mája 2009 č.k. 3 C 59/2004- 186 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým zakázal JUDr. L. J., bývajúcemu v R. realizovať výkon záložného práva k zálohu na nehnuteľnostiach v k.ú. B. - objekt obchodného strediska súp. č. X., postaveného
na parcele K. - zastavaná plocha o výmere X. m2, parcele K. - zastavaná plocha o výmere X.
m2, parcele K. - ostatná plocha o výmere X. m2, parcele K. - zastavaná plocha o výmere X.
m2, do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 2 M Cdo 3/2010
3 C 59/04 (určenie neplatnosti záložnej zmluvy). V odôvodnení po citácii ustanovení § 102
ods. 1 O.s.p., § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ods. 2, 4 O.s.p. uviedol, že vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že navrhovateľ (žalobca) dostatočným dôvodom osvedčil dôvody na
nariadenie predbežného opatrenia.
Krajský súd v Prešove uznesením z 27. augusta 2009 sp.zn. 12 Co 46/2009 na odvolanie
JUDr. L. J. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil
s poskytnutím dočasnej ochrany súdom prvého stupňa nariadením predbežného opatrenia,
pretože prípadným výkonom záložného práva predajom nehnuteľností v dražbe môže dôjsť
k zmene vlastníckych vzťahov a k nezvratnému stavu, keď navrhovateľ ako zapísaný vlastník
predmetných nehnuteľností príde o tieto nehnuteľnosti v dôsledku dražby, aj keď vo veci
samej zatiaľ rozhodnuté nebolo. Poukázal na to, že dôvodom na nariadenie predbežného
opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov (§ 74 ods. 1 O.s.p.), kde
navrhovateľ musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Navrhovateľ
v danej veci doložil oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 24.4.2009 od záložného
veriteľa JUDr. L. J.. Je nesporné, že tento chce realizovať svoje práva záložného veriteľa
predajom založených nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Súd prvého stupňa mohol
nariadiť predbežné opatrenie aj vo vzťahu k tretej osobe, nie účastníkovi konania, pretože to
možno od neho spravodlivo žiadať (§ 76 ods. 2 O.s.p.), keď je daný súvis medzi snahou tejto
tretej osoby vykonať svoje záložné právo a konaním, či existuje záložné právo po odstúpení
od kúpnej zmluvy. Do vyriešenia tohto sporu je možné ukladať aj tretej osobe, zatiaľ nie
účastníkovi konania, povinnosť zdržať sa práva záložného veriteľa, ako o tom rozhodol súd
prvého stupňa. Je tiež nesporné, že ak došlo k postupovaniu pohľadávok medzi záložnými
veriteľmi a po podaných návrhoch na zámenu účastníkov na strane odporcov, súd prvého
stupňa mal o týchto rozhodovať. Aj z tohto dôvodu bolo možné ukladať povinnosť JUDr. J.,
(ešte nie účastníkovi konania) ako záložnému veriteľovi. Podľa jeho názoru slovo realizácia
je totožné s významom slova vykonať. Preto je povinnosť uložená predbežným opatrením
zrozumiteľná a vykonateľná a JUDr. J. nesmie až do jeho zániku vykonávať práva záložného
veriteľa (obmedzenie záložného veriteľa trvá do vydania rozhodnutia vo veci samej).
Za nedôvodnú považoval námietku týkajúcu sa nedostatku odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvého stupňa, pretože ak sa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
vyhovie a súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, skonštatuje
to v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať (§ 76 ods. 4 O.s.p.).
2 M Cdo 3/2010
Proti tomuto uzneseniu krajského, ako aj prvostupňového súdu podal na podnet
JUDr. L. J. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol tieto
rozhodnutia zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť z dôvodu, že
spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). To v tom, že
nesprávne interpretovali ustanovenie § 102 O.s.p. v časti jeho slovného vyjadrenia ak treba
dočasne upraviť pomery účastníkov, keď za správny považoval výklad, podľa ktorého
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov nie je daná v takom prípade, kedy navrhovateľ
(predbežného opatrenia) uvádza v návrhu také skutkové dôvody, že z ich právneho posúdenia
vyplýva, že návrh nie je dôvodný, čo je daný prípad. V prejednávanej veci ide o právne
posúdenie skutkového stavu, kedy predávajúci previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na
kupujúceho a následne od zmluvy oprávnene odstúpil, respektíve o posúdenie účinkov
odstúpenia od zmluvy na existenciu vecných práv tretích osôb k nehnuteľnosti, ak tieto vecné
práva vznikli v časovom rozpätí medzi vkladom vlastníckeho práva v prospech kupujúceho
a odstúpením od zmluvy. Uvedená otázka vyvolala a stále vyvoláva mimoriadnu pozornosť
právnej vedy a aplikačnej praxe. Existuje názorová zhoda, že označené vecné práva tretích
osôb nie sú odstúpením od zmluvy dotknuté. Odlišujú sa však interpretačné prístupy, ktoré
možno rozdeliť do dvoch skupín. Prvý prístup pripisuje odstúpeniu od zmluvy obligačno-
právne účinky. Zánik kúpnej zmluvy ex tunc nemá za následok ispo facto aj zánik
vlastníckeho práva kupujúceho. Účastníci zaniknutej zmluvy sú povinní vrátiť si prijaté
plnenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 457 Občianskeho zákonníka). Predávajúci
získa späť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe dohody s kupujúcim, alebo, ak k
pokonávke nedôjde, na základe žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Ide o reštitučnú
žalobu o navrátenie do pôvodného právneho stavu. Výrok súdu na základe tejto žaloby má
konštitutívny účinok. Ak kupujúci nehnuteľnosť previedol na tretiu osobu, alebo ak zriadil na
nehnuteľnosti vecné právo v prospech tretej osoby, odstúpením predávajúceho od zmluvy nie
sú práva tretej osoby dotknuté. V takom prípade sa pri žalobe predávajúceho o vydanie
bezdôvodného obohatenia vychádza z toho, že naturálna reštitúcia nie je možná (§ 458 ods. 1
druhá veta Občianskeho zákonníka), resp. že nie je možná v plnom rozsahu. Predávajúci má
potom nárok na peňažnú náhradu. Tento interpretačný prístup je ústavne konformným
výkladom vychádzajúcim zo zásady právneho štátu (čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky),
ktorej súčasťou je zásada ochrany nadobudnutých práv (iura quaesita). Druhý prístup
preferuje výklad, podľa ktorého odstúpenie od zmluvy má účinky vecno-právne. Kúpna
zmluva ako prevodný titul sa odstúpením zrušuje. Odstúpením od zmluvy sa preto so spätnou 2 M Cdo 3/2010
účinnosťou (od začiatku) obnovuje vlastnícke právo predávajúceho. Túto interpretáciu si v prevažnej miere osvojila česká judikatúra. Neuralgickým bodom sa ale stal právny osud
vecných práv tretích osôb nadobudnutých k nehnuteľnosti pred odstúpením od zmluvy. Práve
poukazovaním na ústavnú zásadu právneho štátu, na zásadu ochrany nadobudnutých práv,
na zásadu ochrany dobrej viery, na zásadu ústavno-konformného výkladu podústavných
predpisov a ďalej na interpretačné zásady legality, legitimity a proporcionality pri zásahu
štátu do nadobudnutého majetkového práva formované Európskym súdom pre ľudské práva,
bol v českej doktríne a judikatúre ustálený výklad, podľa ktorého práva tretích osôb nemôžu
byť odstúpením od zmluvy dotknuté. Možno preto uzavrieť, že tento druhý výkladový prístup
pripisuje odstúpeniu od zmluvy vecno-právne účinky, avšak iba v rozsahu inter partes (medzi
účastníkmi zmluvy). Z uvedeného vyplýva, že ak sa vykoná právne posúdenie tvrdení
uvedených v návrhu (vo veci samej) a v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, potom
(bez ohľadu na zvolený interpretačný prístup k účinkom odstúpenia od zmluvy) záložné právo
na nehnuteľnosti, ktoré vzniklo predtým, ako navrhovateľ od kúpnej zmluvy odstúpil, nie je
účinkami odstúpenia od zmluvy dotknuté. Nie je preto dôvod považovať v návrhu uplatnený
nárok za osvedčený do takej miery, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov
konania prostredníctvom predbežného opatrenia.
Navrhovateľ navrhol mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, pretože iný právny
názor generálneho prokurátora na vec samú, ako je právny názor účastníka konania, nemôže
byť dôvodom zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a zmeny rozhodnutí
súdov nižších stupňov. Otázka riešenia predbežného opatrenia nie je otázkou riešenia veci samej- právneho základu veci samej. Či je tvrdený nárok dôvodný alebo nedôvodný, o tom
bude rozhodnuté až v základnom konaní a rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je
konečnou, ale dočasnou úpravou. Preto považoval vstup generálneho prokurátora
do občianskoprávneho konania, kde bolo rozhodnuté predbežným opatrením, za neprimeraný
a spôsobilý narušiť i zásadu rovnosti účastníkov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a
ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu osoby dotknutej rozhodnutím súdu
(§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 243a 1 O.s.p.) preskúmal uznesenia súdov nižších stupňov v rozsahu podľa
§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že ich treba zrušiť.
2 M Cdo 3/2010
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom
mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne
(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli
v mimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší
súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne
v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. V dovolacom konaní vyšla najavo vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O.s.p.
spočívajúca v absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov.
Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup
súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Požiadavky na odôvodnenie rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p., (súd uvedie čoho
sa navrhovateľ - žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca -
žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami 2 M Cdo 3/2010
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil,
pričom dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé) sa použijú - až na stanovené
výnimky - primerane i na odôvodnenie uznesení ( § 167 ods. 2 O.s.p.).
Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva
z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého
rozhodnutia súdu. Rozhodnutie musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe
ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí
sa posúdiť vo svetle okolností každej konkrétnej veci.
V danej veci v priebehu konania, ktorého predmetom je určenie neplatnosti záložnej
zmluvy, navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia v súlade s § 76 ods. 2
O.s.p. na zákaz realizácie výkonu záložného práva záložným veriteľom (JUDr. L. J.). Súdy
oboch nižších stupňov dospeli k záveru o dostatočnom osvedčení dôvodov pre jeho
nariadenie.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr to nebude možné vykonať alebo len
s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí
dôkaz.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému
než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, kedy možno predbežným opatrením uložiť povinnosť
niekomu inému ako účastníkovi konania t.j. len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo
žiadať. V čase nariadenia predbežného opatrenia súdom prvého stupňa (13.5.2009) a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu (27.8.2009) JUDr. L. J. účastníkom konania nebol.
Preto bolo potrebné starostlivo zvážiť a aj odôvodniť splnenie tejto zákonnej podmienky.
Pri nariaďovaní samotného predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti
nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného
opatrenia má dočasný (predbežný charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať
všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia
(vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť 2 M Cdo 3/2010
návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie,
ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Či v danej veci o takúto situáciu išlo a či boli dostatočne
osvedčené okolnosti opodstatňujúce nariadenie predmetného predbežného opatrenia, osobitne
či boli splnené zákonné predpoklady zakotvené v ustanovení § 102 ods. 1 O.s.p. t.j.
či skutočne bolo po začatí konania potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, ako správne
namietal generálny prokurátor Slovenskej republiky, nemožno z odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu zistiť, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné. Preskúmateľné nie je ani
rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho odôvodnenie je zmätočné a neobsahuje ani
konštatovanie v súlade s § 76 ods. 4 O.s.p.
Nedostatkom riadneho odôvodnenia svojich rozhodnutí porušili súdy nižších stupňov
právo účastníkov a JUDr. L. J. na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky), čím im odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu, ako
aj rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie okresnému súdu (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. júla 2010
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová