Najvyšší súd   2 M Cdo 22/2010 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A. M., bývajúceho v K., 2/ R. M., bývajúceho v K., proti žalovaným 1/ T. M., bývajúcej K., 2/ V. M., bývajúcemu   v K., o zrušenie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Košice I pod

sp.zn. 39 C 45/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky

proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 9. novembra 2009 sp.zn. 5 Co 329/2009

v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I z 25. mája 2009 č. k. 39 C 45/2009-30, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 9. novembra 2009 sp.zn.  

5 Co 329/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I uznesením z 25. mája 2009 č.k. 39 C 45/2009-30 zastavil

konanie z dôvodu, že žalobcovia nezaplatili v stanovenej lehote súdny poplatok za návrh  

(§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c) O.s.p.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ uznesením z 9. novembra

2009 sp.zn. 5 Co 329/2009 potvrdil uznesenie vo výroku o náhrade trov konania

a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu

prvého stupňa v tom, že aj keď došlo k zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku, čo zavinili žalobcovia, žalovaným trovy nepatria. Poukázal na to, že súd prvého

stupňa nesprávne aplikoval § 146 ods. l písm. c) O.s.p. Mal za to, že v danej veci bol dôvod

na aplikáciu § 150 ods. l O.s.p.   Vzal do úvahy skutočnosť, že nepriznanie trov konania

neohrozí majetkovú sféru žalovaných, poukázal na základ výšky trov konania, ktorú si

žalovaní vypočítali. Zdôraznil aj skutočnosť, že účastníci konania medzi sebou komunikovali 2 M Cdo 22/2010

a žalovaní vzniesli protinávrh v tomto konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

§ 224 ods. 1, § 150, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím prvostupňového

súdu v časti trov konania podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. l písm. c) O.s.p.). Navrhol zrušiť

uznesenie krajského súdu a okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení § 1 O.s.p., § 146

ods. 2 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. Uznesenie súdu prvého stupňa považuje v časti o nepriznaní

náhrady trov konania za nepreskúmateľné. Ďalej uviedol, že odvolací súd konštatoval, že

do úvahy neprichádza aplikácia § 146 ods. písm. c) O.s.p., ale nepriznanie náhrady trov

konania oprel o § 150 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie má slúžiť k odstráneniu neprimeranej

tvrdosti, musí ísť o výnimočný prípad, o dôvody hodné osobitného zreteľa. Z odôvodnenia

jeho rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov vychádzal, keď konštatoval, že nepriznanie

náhrady trov konania nezasiahne do majetkovej sféry žalovaných. Takáto skutočnosť

z obsahu súdneho spisu vôbec nevyplýva. Taktiež z tohto rozhodnutia nevyplýva v akých

skutočnostiach videl odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa ako aj výnimočnosť

prípadu, v ktorom je možné náhradu trov konania nepriznať. Skutočnosť, že žalovaní vzniesli

protinávrh nie je dôvodom na postup podľa § 150 ods. l O.s.p. Pre úplnosť uviedol, že po

zastavení tohto konania, žalobcovia podali nový návrh na vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva. Konanie je vedené na Okresnom súde Košice I pod č.k. 15 C 439/2009.

Považuje za nesprávne, keď odvolací súd v predmetnej veci aplikoval § 150 ods. 1 O.s.p.

z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, pretože pre takýto postup si nezabezpečil

žiadne dôkazy.

Žalobcovia a ani žalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2

O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)

v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.

2 M Cdo 22/2010

Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv.

inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1

O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné

vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené.

Vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či

konanie nebolo postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Generálny prokurátor okrem

nesprávneho právneho posúdenia veci namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia

prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu.

Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, 2 M Cdo 22/2010

sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn.

I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Odôvodnenie uznesenia súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náležitosti

uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa

v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom

na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom

na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky

kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam

dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak

rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.

Súd prvého stupňa v danej veci o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1  

písm. c/ O.s.p., pretože konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Dovolací súd poukazuje za to, že odôvodnenie o trovách konania treba posudzovať v kontexte

celého rozhodnutia (I. ÚS 230/04). Odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu

v časti trov konania, pričom však aplikoval § 150 ods. l O.s.p. Vzal do úvahy skutočnosť, že

nepriznanie trov konania neohrozí majetkovú sféru žalovaných, poukázal na základ výšky

trov konania a na to, že žalovaní vzniesli protinávrh. Ďalej poukázal na vzájomnú

komunikáciu účastníkov konania.

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým

zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu

trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p. Ide o ustanovenie výnimočné, 2 M Cdo 22/2010

ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť

k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej

tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150

O.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady

rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania;

vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite

odôvodnený.

Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať

v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov

a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba

zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.

Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu

nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 5/2006).

Ako odvolací súd sám v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, bolo treba prihliadať

k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov. Odvolací súd

v danej veci dospel k záveru, že v boli dané dôvody osobitného zreteľa, a že nepriznaním trov

konania žalovaným sa výrazne negatívne neprejaví v ich majetkovej sfére. Z odôvodnenia

však nie je zrejmé, z čoho tak vyvodil a nevyplýva z neho ani to, ako posúdil tieto pomery

ostatných účastníkov konania (nielen žalovaných). Rovnako nie je zrejmé, v čom videl

odvolací súd dôvody osobitného zreteľa, resp. výnimočnosť prípadu. Pokiaľ ide

o konštatovanie, že žalovaní podali protinávrh, je potrebné uviesť, že návrh žalovaných na iný

spôsob vyporiadania, než aký požadovali žalobcovia, nie je vzájomným návrhom, ale len

súčasťou procesnej obrany.

Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je nielen

formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,

nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade

prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj

v právnom posúdení veci. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že 2 M Cdo 22/2010

rozhodnutie odvolacieho súdu požiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167

ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.) nevyhovuje.

Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné

procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

O.s.p.). Rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemožno považovať za správne a preto

ho treba vždy zrušiť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 243b ods. 1 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2011

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová