2MCdo/18/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ S. B., bývajúceho v U. a 2/ H. B., bývajúcej v U., obaja zastúpení JUDr. Genovévou Hlásnikovou, advokátkou v Žiline, Dolný val 30, proti žalovanému Y. B., s miestom podnikania v H., zastúpenému Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s.r.o., so sídlom v Žiline, D. Dlabača 2748/28, o zaplatenie 20 643,53 € a zmluvnej pokuty, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7 C 39/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2011 sp. zn. 5 Co 366/2011, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2011 sp. zn. 5 Co 366/2011 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Okresný súd Žilina rozsudkom z 18. mája 2011 č. k. 7 C 39/2009-226 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti zaplatiť im titulom náhrady škody sumu 8 882,56 €, titulom 20 % zľavy z ceny diela sumu 11 760,97 € a zmluvnú pokutu 29,40 € za každý deň omeškania od 24. februára 2006 do 24. februára 2009. Zároveň súd prvého stupňa žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 4 603,17 € priamo k rukám právneho zástupcu žalovaného, a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním m al za preukázané, že žalobcami uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie termínu výstavby nebol dôvodný, pretože dielo bolo odovzdané k 8. aprílu 2004, čo žalobcovia potvrdili v dodatku k zmluve o dielo, ktorý podpísali 10. apríla 2004. Z tohto súd prvého stupňa vyvodil, že k 8. aprílu 2004 bolo dielo ukončené a odovzdané, a to aj napriek tomu, že o tom nebol spísaný protokol. Pokiaľ si žalobcovia u žalovaného uplatnili 24. júna 2005 právo zo zodpovednosti za vady a ak k uplatneniu tohto práva došlo na súde 24. februára 2009, tak všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula 25. júna 2008. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa po uplatnení námietky premlčania žalovaným aj v tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehoteodvolanie. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Žiline uznesením z 30. novembra 2011 sp. zn. 5 Co 366/2011 rozsudok okresného s údu v č as ti výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania pred okresným súdom nepriznal. V ďalšom výroku žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zmenu rozsudku vo výroku o náhrade trov účastníkov konania odôvodnil potrebou aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že vady diela boli zo strany žalovaného odstránené až po zadovážení si zo strany žalobcov odborného vyjadrenia spoločnosti Bramac a znaleckého posudku, s čím mali žalobcovia nepochybne ďalšie náklady. Dôvod osobitného zreteľa v zmysle tohto ustanovenia videl v okolnostiach prejednávanej veci, najmä v postoji žalovaného pri odstraňovaní vád strechy, keď znalec v znaleckom posudku uviedol aj ďalšie vzniknuté vady. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd už dokazovanie nezameral na vznik a existenciu vzniknutých vád, ale n a skúmanie premlčacej lehoty n a uplatnenie nároku zodpovednosti za vady. Obdobne odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Na základe podnetu žalovaného napadol generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním zmeňujúci výrok uznesenia odvolacieho súdu o náhrade trov účastníkov konania a náhrade trov odvolacieho konania. Uviedol, že táto časť rozhodnutia odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. l písm. c/ O.s.p.). Podľa názoru generálneho prokurátora neboli v tomto prípade dané predpoklady p r e aplikáciu § 150 O.s.p., lebo odvolacím súdom zohľadnené okolnosti nemajú znak výnimočnosti v zmysle tohto ustanovenia. Odvolaciemu súdu vytkol, že žalovaný pri prvom úkone adresovanom súdu popísal rozhodné skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci tak, ako boli nakoniec podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej. V tej súvislosti žalovaný priznal aj vady diela, jeho nedostatky v súvislosti so zhotovením diela, ale súčasne vzniesol i námietku premlčania voči nárokom žalobcami uplatneným návrhom z 24. februára 2009, zo zodpovednosti za vady diela. Uviedol, že práve takéto procesné konanie účastníka zodpovedá hľadiskám, ktoré sú stanovené v ustanovení § 150 ods. l O.s.p. v rámci rozhodovania o náhrade trov konania. Takéto konanie sleduje snahu dosiahnuť rýchle, hospodárne, ale zároveň spravodlivé súdne konanie. Podľa názoru generálneho prokurátora odvolací súd v preskúmavanej veci nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p., keď vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania nevzal v úvahu všetky okolnosti z neho vyplývajúce, ktoré bol zo zákona povinný zohľadniť pri posudzovaní možnosti jeho aplikácie. Z týchto dôvodov generálny prokurátor navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že mimoriadne dovolanie považuje za dôvodné, stotožnil sa s právnym názorom generálneho prokurátora a navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a priznal žalovanému náhradu trov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) po podaní podnetu žalovaného (§ 243e ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.

Z ustanovenia § 242 ods. l O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a tiež v ň o m uplatneným dovolacím dôvodom; obligatórne sa zaoberá len vadami konania uvedenými v ustanovení § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existencia v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšla najavo. Najvyšší súd na základe toho uzavrel, že v danej veci nedošlo v konaní na súdoch nižších stupňov k procesným vadám v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Generálny prokurátor namieta, ž e v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., lebo v súdenej veci odvolací súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p.

Najvyšší súd pri posudzovaní opodstatnenosti mimoriadneho dovolania vzal na zreteľ, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. l O.s.p.); zohľadnil tiež, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).

V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Len výnimočne môže súd v konaní (procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v § 150 ods. 1 O.s.p. priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal náhradu trov celkom alebo sčasti. Predmetné ustanovenie t ak v nadväznosti n a § 1 O.s.p. napomáha zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy dôsledne neumožňuje.

Ustanovenie § 150 O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či s ú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete § 150 ods. 1 O.s.p. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika mus í b y ť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej - ktorej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, že všetkých) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký bude dopad aplikácie § 150 O.s.p. na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod.

V danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania dospel na rozdiel od súdu prvého stupňa k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov tohto konania procesne úspešnému žalovanému. Podľa jeho názoru uvedené dôvody opodstatňujú zároveň nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania. Podstata odvolacím súdom zohľadnených dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p. mala spočívať v okolnostiach prejednávanej veci, najmä v postoji žalovaného pri odstraňovaní vád strechy, keď znalec v znaleckom posudku uviedol aj ďalšie vzniknuté vady. Súd ale dokazovanie na vznik a existenciu vzniknutých vád nezameral, pretože žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Obsah spisu svedčí o tom, že odvolací súd neposúdil dostatočne celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Výnimočnosť aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. vyvodzoval predovšetkým zo vzájomného postavenia účastníkov tohto sporového konania a z príčin vzniku sporu, neprihliadol ale v ničom na ďalšie okolnosti významné pri posudzovaní splnenia predpokladov vyplývajúcich z tohto ustanovenia. Odvolací súd neprihliadol na to, že žalovaný pri prvom úkone adresovanom súdu popísal rozhodné skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci tak, ako boli nakoniec podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej. V tej súvislosti žalovaný vzniesol i námietku premlčania voči nárokom žalobcami uplatneným návrhom z 24. februára 2009. Ďalejodvolací súd neprihliadol ani na osobné, majetkové a sociálne pomery všetkých účastníkov konania. Z toho vyplýva, že odvolací súd neskúmal vec zo všetkých hľadísk, ktoré treba považovať za relevantné v zmysle § 150 O.s.p. Jeho záver, že ide o výnimočný prípad, v ktorom sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce aplikáciu § 150 O.s.p., je v dôsledku toho predčasný, a teda nesprávny.

Podľa právneho názoru najvyššieho súdu sama skutočnosť, že vady diela boli zo strany žalovaného odstránené až po tom, čo mu bol predložený znalecký posudok a odborné vyjadrenie spoločnosti Bramac (s čím boli spojené náklady žalobcov), ani postoj žalovaného pri odstraňovaní vád strechy, nevykazuje znaky dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý by výnimočne opodstatňoval aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. Ani skutočnosť, že pre dôvodne vznesenú námietku premlčania žalovaným (pri jeho prvom úkone adresovanom súdu) okresný súd dokazovanie nezameral na vznik a existenciu vád, ale na skúmanie premlčacej lehoty na uplatnenie zodpovednosti za vady, nie je bez ďalšieho dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania.

Tým, že odvolací súd z tohto aspektu neposudzoval skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zostal skutkový stav neúplný.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a ním chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.