Najvyšší súd   2M Cdo 17/2012   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená K., proti povinnému: O. R., naposledy bytom S., zastúpenému T. M., súdnou tajomníčkou Okresného

súdu Bratislava II, vedenej súdnym exekútorom Mgr. V. U., L., pre vymoženie uloženej

povinnosti zaplatiť istinu 33,19 eur a trovy exekúcie, o mimoriadnom dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2011, č. k. 18CoE 306/2010-28   a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II

z 18. decembra 2009, č. k. 39Er/3275/06-15, takto

r o z h o d o l :

Dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2011, č. k.

18CoE 306/2010-28 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 18. decembra 2009, č. k.

39Er/3275/06-15   z r u š u j e   a vec   v r a c i a   Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II uznesením zo 14. júla 2008, č. k. 39Er/3275/2006-10

exekúciu zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku, keď oprávnený navrhol jej zastavenie.

Uznesením z 18. decembra 2009, č. k. 39Er/3275/06-15 Okresný súd   Bratislava II

zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. trovy za výkon exekučnej

činnosti vo výške 97,65 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žiadnemu z účastníkov

právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odmenu vo výške 97,65 eur zaplatí v zmysle § 203 ods. 1 prvá veta   Exekučného poriadku   súdnemu

exekútorovi oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekúcie. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

2M Cdo 17/2012

Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 31. augusta 2011, č. k.

18CoE 306/2010-28   rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne   potvrdil.

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd konštatoval, že

exekúcia bola zastavená z dôvodu, že právo oprávneného, vyplývajúce z rozhodnutia

o priestupku bolo prekludované. Súdnemu exekútorovi vzniklo pri výkone exekučnej činnosti

právo na úhradu účelne vynaložených trov exekúcie a povinný bol v exekučnom konaní

úspešný, pretože toto bolo zastavené. Z uvedených skutočností odvolací súd vyvodil záver, že

k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením povinného, ale márnym uplynutím času ako

objektívnej kategórie a nie je preto možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného.

Zodpovednosť za výsledok exekučného konania má oprávnený, keďže ide o jeho procesný

neúspech (pohľadávka oprávneného nebola uspokojená), preto súd prvého stupňa správne zaviazal na zaplatenie trov vzniknutých exekútorovi oprávneného.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách

exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie

podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd uznesenia

súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutiami obidvoch súdov, tak

prvostupňového súdu, ako i súdu odvolacieho, bol porušený zákon, pretože konajúce súdy sa

v prejednávacej veci neriadili zákonnými ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 196, § 197

ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podanie mimoriadneho

dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane

oprávneného, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než mimoriadnym

dovolaním. Podľa generálneho prokurátora náhradu nevyhnutných trov exekúcie možno

uložiť oprávnenému, a to v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku za predpokladu, že

zastavenie exekúcie zavinil. Vyjadril názor, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej

procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol

postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho

účinnosti v priebehu jeho konania ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný 2M Cdo 17/2012

exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu

konania. Generálny prokurátor konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie

exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak

dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov

exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť

v exekučnom konaní preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny prokurátor

názor, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu

exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vždy treba skúmať, či

oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho zavinenia

na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno založiť bez ďalšieho iba

na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu

exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie

nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.

Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora stotožnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,

že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia

podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,

preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

(§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym

prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i

ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia

súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/  

O. s. p)., keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.

Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené

skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

2M Cdo 17/2012

  Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona

patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je

exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho

odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa

§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú

odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní

exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné

vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej

výške platí trovy exekúcie.

  Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša

ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky

na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov

exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a §197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu,

patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Podmienkou

uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému je však určitá forma procesného

zavinenia oprávneného.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“

oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie

procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov

exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď 3M Cdo 6/2012, 6 M Cdo 2/2012).

2M Cdo 17/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že

ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné

zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej

na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného

súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej

lehoty) nemohol ovplyvniť.

Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách

exekúcie, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.

4 veta za bodkočiarkou, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie,

viazaný právnym názorom dovolacieho súdu   (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i

ods. 2 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. apríla 2013  

  JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová