Najvyšší súd 2M Cdo 17/2012 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci oprávneného: S., zastúpená K., proti povinnému: O. R., naposledy bytom S., zastúpenému T. M., súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Bratislava II, vedenej súdnym exekútorom Mgr. V. U., L., pre vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť istinu 33,19 eur a trovy exekúcie, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2011, č. k. 18CoE 306/2010-28 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II
z 18. decembra 2009, č. k. 39Er/3275/06-15, takto
r o z h o d o l :
Dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2011, č. k.
18CoE 306/2010-28 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 18. decembra 2009, č. k.
39Er/3275/06-15 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II uznesením zo 14. júla 2008, č. k. 39Er/3275/2006-10
exekúciu zastavil podľa § 57 Exekučného poriadku, keď oprávnený navrhol jej zastavenie.
Uznesením z 18. decembra 2009, č. k. 39Er/3275/06-15 Okresný súd Bratislava II
zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. U. trovy za výkon exekučnej
činnosti vo výške 97,65 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odmenu vo výške 97,65 eur zaplatí v zmysle § 203 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku súdnemu
exekútorovi oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekúcie. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
2M Cdo 17/2012
Na odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách exekúcie
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 31. augusta 2011, č. k.
18CoE 306/2010-28 rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd konštatoval, že
exekúcia bola zastavená z dôvodu, že právo oprávneného, vyplývajúce z rozhodnutia
o priestupku bolo prekludované. Súdnemu exekútorovi vzniklo pri výkone exekučnej činnosti
právo na úhradu účelne vynaložených trov exekúcie a povinný bol v exekučnom konaní
úspešný, pretože toto bolo zastavené. Z uvedených skutočností odvolací súd vyvodil záver, že
k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením povinného, ale márnym uplynutím času ako
objektívnej kategórie a nie je preto možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného.
Zodpovednosť za výsledok exekučného konania má oprávnený, keďže ide o jeho procesný
neúspech (pohľadávka oprávneného nebola uspokojená), preto súd prvého stupňa správne zaviazal na zaplatenie trov vzniknutých exekútorovi oprávneného.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ako i uzneseniu súdu prvého stupňa o trovách
exekúcie podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie
podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. žiadajúc, aby dovolací súd uznesenia
súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Na zdôvodnenie mimoriadneho dovolania uviedol, že rozhodnutiami obidvoch súdov, tak
prvostupňového súdu, ako i súdu odvolacieho, bol porušený zákon, pretože konajúce súdy sa
v prejednávacej veci neriadili zákonnými ustanoveniami § 251 ods. 4 O. s. p., § 196, § 197
ods. 1, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podanie mimoriadneho
dovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania na strane
oprávneného, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než mimoriadnym
dovolaním. Podľa generálneho prokurátora náhradu nevyhnutných trov exekúcie možno
uložiť oprávnenému, a to v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku za predpokladu, že
zastavenie exekúcie zavinil. Vyjadril názor, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej
procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol
postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho
účinnosti v priebehu jeho konania ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný 2M Cdo 17/2012
exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu
konania. Generálny prokurátor konštatoval, že náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie
exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov
exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť
v exekučnom konaní preukázaný. Vychádzajúc z uvedeného vyslovil generálny prokurátor
názor, že oprávnenému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie, ale vždy treba skúmať, či
oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, a ak zavinil, aj mieru jeho zavinenia
na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno založiť bez ďalšieho iba
na jeho dispozičnom úkone – podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu
exekúcie musí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie
nemožno uložiť povinnému ani oprávnenému.
Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora stotožnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení,
že mimoriadne dovolanie bolo podané včas (§ 243g O. s. p.) za súčasného splnenia
podmienok na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243h O. s. p.,
preskúmal rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.), v rozsahu napadnutom generálnym
prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 242 ods. 1 v spojení s § 243i
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté uznesenia
súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/
O. s. p)., keď súdy nesprávne posúdili zavinenie oprávneného za zastavenie exekúcie.
Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistené
skutkové zistenia. O omyl pri aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
2M Cdo 17/2012
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa
§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné
vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša
ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky
na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov
exekúcie, ktoré platil.
Ustanovenia § 196 a §197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu,
patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov
a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Podmienkou
uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému je však určitá forma procesného
zavinenia oprávneného.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod „zavinením“
oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také porušenie
procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov
exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie (viď 3M Cdo 6/2012, 6 M Cdo 2/2012).
2M Cdo 17/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že
ak oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza do úvahy jeho procesné
zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej
na vykonanie predmetného exekučného titulu, keď oprávnený postup exekútora a exekučného
súdu a dĺžku exekučného konania (vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej
lehoty) nemohol ovplyvniť.
Z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov o trovách
exekúcie, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2 veta prvá a ods. 3, § 243b ods.
4 veta za bodkočiarkou, v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je súd prvého stupňa, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie,
viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá v spojení s § 243i
ods. 2 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. apríla 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová