2 M Cdo 17/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej veci navrhovateľa S., R., so sídlom v K., proti odporcovi E. N., bývajúcemu v K., o zaplatenie 8 785 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 27 C 837/2001, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2006 sp. zn. 6 Co 372/2005, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24. októbra 2006 sp. zn. 6 Co 372/2005 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 8. septembra 2005 č. k. 27 C 837/2001-162 zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi 7 157,40 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 1 201,80 Sk od 17. 7. 1999 do zaplatenia a zo sumy 5 955,60 Sk od 14. 4. 2000 do zaplatenia, trovy konania 4 858,- Sk k rukám právneho zástupcu a na účet súdu trovy štátu 5 400,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v zostávajúcej časti zastavil. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ, ktorý bol rozhodnutím Okresného úradu Košice IV, odboru bytovej politiky zapísaný do registra združení pod č. 5/98, sa na základe zmluvy o Spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 10. 12. 1997 stal správcom bytového domu na R.. K odovzdaniu a prevzatiu domu od pôvodného vlastníka (K.) došlo protokolom z 25. 5. 1998, ktorého súčasťou bolo aj finančné vyporiadanie. Od 25. 5. 1998 2 M Cdo 17/2007
došlo aj k prevzatiu správy domu navrhovateľom a finančné vyporiadanie platieb nájomného a služieb spojených s užívaním bytov v dome sa uskutočnilo k 1. 1. 1998, v ktorom sa odovzdávajúci a preberajúci dohodli na spôsobe vyporiadania nedoplatku vo výške 85 167,- Sk. Na navrhovateľa tým prešli všetky práva a povinnosti správcu domu (z pôvodného vlastníka). Od 1. 1. 1998 bol oprávnený vyúčtovať služby spojené s užívaním bytov v dome, zohľadniac uhradené preddavky, vrátane bytu odporcu, ktorý zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretej s pôvodným vlastníkom 3. 12. 1997 pristúpil k zmluve o Spoločenstve vlastníkov bytov (vklad vlastníctva právoplatne povolený 18. 9. 1998). Preto jeho námietky o započítaní preddavkov za služby spojené s užívaním bytu v predmetnom dome za obdobie od januára do júla 1998 (5 820,- Sk) považoval za nedôvodné. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania ustálil, že nárok navrhovateľa titulom nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu za rok 1998 je dôvodný vo výške 1 201,76 Sk (uplatňoval 2 965,- Sk) a za rok 1999 vo výške 5 955,60 Sk (uplatňoval 6 239,60 Sk), spolu vo výške 7 157,40 Sk, na zaplatenie ktorej sumy aj odporcu zaviazal. Keďže navrhovateľ pohľadávku zobral v časti späť (rozdiel medzi uplatňovanou a znaleckým posudkom uznanou), súd prvého stupňa v tejto časti konanie zastavil (§ 96 ods. 1, 3 O.s.p.). O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 24. októbra 2006 sp. zn. 6 Co 372/2005 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania tak, že návrh zamietol. Navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť trovy štátu 5 400,- Sk a nahradiť odporcovi trovy konania 5 914,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že odporca v odvolacom konaní predložil potvrdenie Č., a.s., pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike B., z ktorého vyplýva, že dňa 16. 10. 2006 uskutočnil hotovostný vklad na účet č. X. vo výške 9 135,- Sk a že peňažné prostriedky boli pripísané na bankový účet okamžite po realizácii vkladu (16. 10. 2006). Bol toho názoru, že pripísaním sumy 9 135,- Sk na účet navrhovateľa v Č. dňa 16. 10. 2006 došlo k splneniu dlhu a keďže navrhovateľ napriek tomu trval na podanom návrhu (neevidoval platbu v sume 9 135,- Sk) neostala mu iná možnosť ako návrh z dôvodu splnenia dlhu zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p. a trovách štátu podľa § 148 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p.
2 M Cdo 17/2007
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal na základe podnetu navrhovateľa mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd svoje tvrdenie o splnení dlhu oprel iba o konštatovanie odporcu a o doklad banky potvrdzujúci zloženie sumy 9 135,- Sk na účet navrhovateľa. Neskúmal ale, či bol dlh zaplatený v celej výške, vrátane úrokov z omeškania. Platba odporcu bola totiž realizovaná po viac ako piatich rokoch od termínu splatnosti istiny a úroky z omeškania z uplatnenej istiny tvoria ročne 1 259,20 Sk. Z toho je zrejmé, že dlh odporcu bol nepomerne vyšší ako suma, ktorú uhradil. Odvolací súd teda rozhodol na základe skutkového zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Záver o splnení dlhu odporcom odvolací súd oprel iba o citáciu ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom splnenie povinnosti dlžníka z hľadiska úhrady istiny a príslušenstva bližšie nešpecifikoval. Jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.).
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou, 2 M Cdo 17/2007
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatneným dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné, pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.
Predmetom konania bol navrhovateľom uplatnený nárok titulom nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu za rok 1998 a 1999. Po vykonanom (znaleckom) dokazovaní súd prvého stupňa ustálil dlžnú sumu vrátane príslušenstva a na jej zaplatenie odporcu zaviazal. V podanom odvolaní odporca spochybňoval výšku dlhu (nie jeho excistenciu) a vzájomným návrhom si uplatňoval voči navrhovateľovi preplatok, ktorý návrh ale zobral späť ako bezpredmetný. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti z dôvodu zániku dlhu jeho splnením, ku ktorému záveru dospel na základe dokladu banky potvrdzujúceho zloženie sumy 9 135,- Sk odporcom na účet navrhovateľa.
Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. To znamená, že súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku. Mimoriadnym dovolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá. Generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne namietal, že krajský súd vôbec neskúmal, či zloženou sumou na účet navrhovateľa odporca uhradil pohľadávku, na zaplatenie ktorej bol súdom prvého stupňa zaviazaný, v celom rozsahu t. j vrátane úrokov z omeškania. V odôvodnení rozsudku len konštatoval zánik dlhu jeho splnení podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez toho, aby špecifikoval splnenie dlhu z hľadiska úhrady 2 M Cdo 17/2007
istiny ako aj z hľadiska príslušenstva, t. j. úrokov z omeškania. V tomto smere bolo opodstatnené tvrdenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že suma 9 135,- Sk bola zložená na účet navrhovateľa po viac ako piatich rokoch od splatnosti istiny a odporca bol súdom prvého stupňa zaviazaný na zaplatenie istiny s úrokmi z omeškania od 17. 7. 1999 (zo sumy 1 201,80 Sk) a od 14. 4. 2000 (zo sumy 5 955,60 Sk) do zaplatenia, s ktorou skutočnosťou sa odvolací súd nevysporiadal.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľné, preto je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto z tohto dôvodu dôvodne podal mimoriadne dovolanie, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Z uvedených dôvodov dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (243b ods. 1, 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: