Najvyšší súd 2 M Cdo 16/2009 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mesta R., so sídlom v R., zastúpeného JUDr. M. K., advokátom v D., proti žalovaným 1/ I. B., bývajúcemu v R., 2/ E. B., bývajúcej v R., obaja zastúpení opatrovníčkou Z. M., pracovníčkou Okresného
súdu Ružomberok, o zaplatenie 1 004,12 € (30 250,-- Sk) s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 6 C 12/2008, o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok z 2. októbra 2008, sp. zn. 6 C 12/2008, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 2. októbra 2008, sp. zn. 6 C 12/2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 2. októbra 2008, č.k. 6 C 12/2008-59 uložil
žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 30 250,-- Sk
spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania najmenej
25,-- Sk za každý začatý mesiac od 16. júla 2005 do zaplatenia zo sumy 13 908,-- Sk
a od 8. júla 2006 do zaplatenia zo sumy 16 342,-- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 6 571,-- Sk.
V odôvodnení uviedol, že žalovaným 1/, 2/ ustanovil opatrovníka (§ 29 ods. 2 O.s.p.), pretože
sa nepodarilo zistiť ich pobyt. Pri rozhodnutí vo veci samej vychádzal z výsledkov
vykonaného dokazovania a mal za preukázané, že žalobca uzavrel dňa 2. júla l993
so žalovaným 1/ nájomnú zmluvu, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania
za nájomné žalovanému 1/ byt na P. na dobu neurčitú. Úhrada za služby spojené s užívaním
bytu sa platí mesačne pozadu do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak nájomca nezaplatí úhradu 2 M Cdo 16/2009
v tomto termíne, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. V zmysle
vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb s užívaním bytu za
obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 vznikol žalovanému 1/ nedoplatok
13 908,-- Sk (splatný do 15. júla 2005), za obdobie od 1. januára 2005 do 31. marca 2005
nedoplatok v sume 16 342,-- Sk (splatný do 7. júla 2006), spolu nedoplatok predstavoval
sumu 30 250,-- Sk. Súd zistil, že žalobca vyzval žalovaných 1/, 2/ listom zo dňa 23. augusta
2006 na zaplatenie splatného nájomného a plnenia poskytovaného s užívaním bytu.
K úhrade zo strany žalovaných však nedošlo. Súd mal za to, že pasívne vecne legitimovaná
v tomto konaní je aj žalovaná 2/ ako manželka žalovaného 1/ v zmysle ustanovenia § 703
ods. 1, resp. § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O poplatku z omeškania rozhodol súd
podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a o trovách konania v zmysle § 142 ods. l
O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej
republiky na základe podnetu žalovaných 1/ a 2/ s odôvodnením, že žalovaným bola v konaní
odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a to tým, že okresný súd ustanovil
žalovaným opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p., i keď nebolo dostatočne preukázané
splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia. Uviedol, že ustanoveniu
opatrovníka musí predchádzať dôsledné šetrenie toho, či sú splnené všetky podmienky pre
takýto procesný postup. Účastníkovi, ktorý sa zdržuje v cudzine, je možné ustanoviť
opatrovníka len vtedy, ak boli vyčerpané všetky dostupné možnosti na zistenie miesta pobytu
účastníka, a tieto zostali bezvýsledné. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd
po neúspešnom pokuse o doručenie súdnej zásielky (platobného rozkazu) poštou (vrátené
z dôvodu, že adresát je neznámy, resp. sú neznámi), upustil od ďalších pokusov doručiť
súdne zásielky žalovaným, napríklad prostredníctvom policajného orgánu. Po zistení adresy
trvalého pobytu žalovaných a skutočnosti, že nie sú prihlásení na prechodný pobyt, resp. iná
ich adresa nie je žalobcovi známa, okresný súd ďalšie zisťovanie miesta pobytu žalovaných
nevykonal. Súd ustanovil žalovaným opatrovníka – zamestnankyňu súdu, ktorá, ako vyplýva
zo zápisnice z pojednávania z 2. októbra 2008, sa nedostavila na pojednávanie. Súd
zodpovedá za to, že opatrovník bude chrániť práva a oprávnené záujmy účastníka konania,
má pritom povinnosť zbaviť opatrovníka jeho funkcie, ak zistí, že opatrovník svoju funkciu
v konaní buď nevykonáva fakticky vôbec (ako v posudzovanej veci) alebo celkom
nedostatočne. Žalovaní 1/ a 2/ vycestovali spolu so svojimi tromi deťmi v júli 2005
do V., kde pracovali prostredníctvom registrovanej pracovnej agentúry. O ich mieste pobytu 2 M Cdo 16/2009
boli informovaní aj rodičia žalovaného 1/. Domov sa žalovaní vrátili v auguste 2008.
Pojednávanie v preskúmavanej veci sa konalo na okresnom súde 2. októbra 2008, to je
v čase, keď žalovaní 1/, 2/ sa už zdržiavali v mieste ich trvalého pobytu, na adrese súdu
známej. Preto žiadal, aby bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu vrátená na ďalšie
konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.) na dovolacom súde v lehote jedného roka
od právoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť
týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je
dôvodné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá
veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa môže
začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V mimoriadnom
dovolaní nebola namietaná existencia niektorej z vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p. a žiadna z nich nebola v konaní o mimoriadnom dovolaní zistená.
Podľa právneho názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky okresný súd
v konaní odňal žalovaným možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým
účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné 2 M Cdo 16/2009
práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu možnosti konať
pred súdom treba považovať aj postup súdu, ktorý sa prieči § 29 ods. 2 O.s.p. Ak súd
v rozpore s týmto ustanovením a bez splnenia zákonných podmienok z neho vyplývajúcich
ustanoví účastníkovi konania opatrovníka a v ďalšom priebehu konania už nekoná
s účastníkom, ale len s jeho opatrovníkom, odníma tým tomuto účastníkovi možnosť konať
pred súdom, lebo mu znemožňuje realizáciu jeho viacerých procesných práv, predovšetkým
práva, aby jeho vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).
V danej veci postup okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia Okresného
súdu Ružomberok zo dňa 31. júla 2008, č.k. 6 C 12/2008-46 o ustanovení opatrovníka
žalovaným 1/, 2/ nebol v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia môže súd,
pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, ustanoviť opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je
známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie
písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý
duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Ustanoveniu
opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p. musí vždy predchádzať dôsledné prešetrenie toho, či sú
dané všetky podmienky pre daný procesný postup. Pritom povinnosť zistiť, či pobyt
účastníka je skutočne neznámy, zaťažuje súd. Účastníkovi, ktorý sa zdržuje v cudzine, je
možné ustanoviť opatrovníka len vtedy, ak boli vyčerpané všetky dostupné možnosti
na zistenie miesta pobytu účastníka (R 66/1996) a len vtedy, ak opatrenia vykonané
na zistenie adries pobytu ostali bezvýsledné.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaným bol doručovaný platobný rozkaz vydaný
Okresným súdom Ružomberok dňa 1. októbra 2007, č.k. 1 Ro 314/2007-12. Zásielky boli
súdu vrátené s tým, že adresáti sú neznámi. Súd následne uznesením z 12. novembra 2007
zrušil platobný rozkaz bez toho, aby sa pokúsil napr. o doručenie prostredníctvom policajného
orgánu. Súd ďalej zisťoval trvalý, resp. prechodný pobyt žalovaných prostredníctvom žiadostí
adresovaných Registru obyvateľov v Banskej Bystrici, Oddeleniu evidencie obyvateľov
Mesta R., ako i dotazmi adresovanými Sociálnej poisťovni, Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny. Iná adresa ako R. nebola súdom zistená.
2 M Cdo 16/2009
Ustanoveniu opatrovníka musí vždy predchádzať dôsledné prešetrenie toho, či sú dané
všetky podmienky pre daný procesný postup. Dovolací súd zdôrazňuje, že dostatočným
šetrením nie je len vyžiadanie si správy z Ústrednej evidencie obyvateľov, resp. Sociálnej
poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, či mesta. Súd nevykonal žiadne ďalšie
zisťovane adresy pre doručenie napr. aj cestou príslušných obvodných oddelení Policajného
zboru Slovenskej republiky alebo dopytom na Ústrednú evidenciu väzňov ZVJS SR.
Informácie o pobyte účastníkov mohli byť získané aj z výpovedí rodičov neznámych
účastníkov, prípadne svedkov.
Okresný súd ustanovil uznesením zo dňa 31. júla 2008, č.k. 6 C 12/2008-46
opatrovníčku žalovaným 1/, 2/ zamestnankyňu Okresného súdu Ružomberok Z. M.. Určenie
zamestnanca súdu za opatrovníka účastníka konania zákon (§ 29 ods. 2 O.s.p.) síce výslovne
v tom čase nevylučoval, napriek tomu sa tento procesný postup prieči účelu, ktorý je
sledovaný uvedeným zákonným ustanovením. Opatrovník má totiž v konaní hájiť práva a
oprávnené záujmy účastníka, ktorého zastupuje. Pokiaľ má za účastníka konania konať
zamestnanec súdu, ktorý vec prejednáva a rozhoduje, nemožno objektívne očakávať, že bude
dostatočne razantne hájiť práva zastúpeného tak, ako sa od opatrovníka požaduje.
Opatrovníčke bol dňa 18. septembra 2008 doručený návrh na začatie konania spolu s predvolaním na pojednávanie na 2. októbra 2008. Opatrovníčka nehájila práva a oprávnené
záujmy účastníka konania, keď sa k návrhu na začatie nevyjadrila, pojednávania sa
nezúčastnila a ani svoju neúčasť neospravedlnila, príp. nepožiadala o odročenie pojednávania.
Nevykonala v podstate žiadny úkon, nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu.
Tieto skutočnosti založili opodstatnenosť mimoriadneho dovolania podľa § 243e
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., § 237 písm. f/ O.s.p.
Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
2 M Cdo 16/2009
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2010
JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
2 M Cdo 16/2009