Najvyšší súd   2 M Cdo 16/2009 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mesta R., so sídlom v R., zastúpeného JUDr. M. K., advokátom v D., proti žalovaným 1/ I.   B., bývajúcemu v   R.,   2/ E. B.,   bývajúcej v R., obaja zastúpení opatrovníčkou Z. M., pracovníčkou Okresného

súdu Ružomberok, o zaplatenie   1 004,12 € (30 250,-- Sk)   s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 6 C 12/2008,   o mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu

Ružomberok z 2. októbra 2008, sp. zn. 6 C 12/2008, takto

r o z h o d o l :

Z   r   u   š u   j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 2. októbra 2008, sp. zn.   6 C 12/2008 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ružomberok rozsudkom z 2. októbra 2008, č.k. 6 C 12/2008-59 uložil

žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 30 250,-- Sk

spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania najmenej  

25,-- Sk za každý začatý mesiac od 16. júla 2005 do zaplatenia zo sumy 13 908,-- Sk  

a od 8. júla 2006 do zaplatenia zo sumy 16 342,-- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 6 571,-- Sk.  

V odôvodnení uviedol, že žalovaným 1/, 2/ ustanovil opatrovníka (§ 29 ods. 2 O.s.p.), pretože

sa nepodarilo zistiť ich pobyt. Pri rozhodnutí vo veci samej vychádzal z výsledkov

vykonaného dokazovania a mal za preukázané, že žalobca uzavrel dňa 2. júla l993  

so žalovaným 1/ nájomnú zmluvu, ktorou žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania  

za nájomné žalovanému 1/ byt na P. na dobu neurčitú. Úhrada za služby spojené s užívaním

bytu sa platí mesačne pozadu do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak nájomca nezaplatí úhradu 2 M Cdo 16/2009

v tomto termíne, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok   z omeškania. V zmysle

vyúčtovania dodávky tepla, vodného a stočného a ostatných služieb s užívaním bytu za

obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004 vznikol žalovanému 1/ nedoplatok

13 908,-- Sk (splatný do 15. júla 2005),   za obdobie od 1. januára 2005 do 31. marca 2005

nedoplatok v sume 16 342,-- Sk (splatný do 7. júla 2006), spolu nedoplatok predstavoval

sumu 30 250,-- Sk. Súd zistil, že žalobca vyzval žalovaných 1/, 2/ listom zo dňa 23. augusta

2006 na zaplatenie   splatného   nájomného a plnenia poskytovaného s užívaním bytu.

K úhrade zo strany žalovaných však nedošlo. Súd mal za to, že pasívne vecne legitimovaná  

v tomto konaní je aj žalovaná 2/ ako manželka žalovaného 1/ v zmysle ustanovenia § 703

ods. 1, resp. § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O poplatku z omeškania rozhodol súd

podľa § 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a o trovách konania v zmysle § 142 ods. l

O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky na základe podnetu žalovaných 1/ a 2/ s odôvodnením, že žalovaným bola v konaní

odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a to tým, že okresný súd ustanovil

žalovaným opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p., i keď nebolo dostatočne preukázané

splnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia. Uviedol, že ustanoveniu

opatrovníka musí predchádzať dôsledné šetrenie toho, či sú splnené všetky podmienky pre

takýto procesný postup. Účastníkovi, ktorý sa zdržuje v cudzine, je možné ustanoviť

opatrovníka len vtedy, ak boli vyčerpané všetky dostupné možnosti na zistenie miesta pobytu

účastníka,   a   tieto   zostali   bezvýsledné.   Z   obsahu   spisu   vyplýva,   že   okresný   súd  

po neúspešnom pokuse o doručenie súdnej zásielky (platobného rozkazu) poštou (vrátené

z dôvodu, že adresát je neznámy, resp. sú neznámi), upustil od ďalších pokusov doručiť

súdne zásielky žalovaným, napríklad prostredníctvom policajného orgánu. Po zistení adresy

trvalého pobytu žalovaných a skutočnosti, že nie sú prihlásení na prechodný pobyt, resp. iná

ich adresa nie je žalobcovi známa, okresný súd ďalšie zisťovanie miesta pobytu žalovaných

nevykonal. Súd ustanovil žalovaným opatrovníka – zamestnankyňu súdu, ktorá, ako vyplýva

zo   zápisnice   z   pojednávania   z 2. októbra 2008,   sa   nedostavila   na   pojednávanie.   Súd

zodpovedá za to, že opatrovník bude chrániť práva a oprávnené záujmy účastníka konania,

má pritom povinnosť zbaviť opatrovníka jeho funkcie, ak zistí, že opatrovník svoju funkciu  

v   konaní buď nevykonáva fakticky vôbec (ako v posudzovanej veci) alebo celkom

nedostatočne. Žalovaní 1/ a 2/ vycestovali spolu so svojimi tromi deťmi v júli 2005  

do V., kde pracovali prostredníctvom registrovanej pracovnej agentúry. O ich mieste pobytu 2 M Cdo 16/2009

boli informovaní aj rodičia žalovaného 1/. Domov sa žalovaní vrátili v auguste 2008.

Pojednávanie v preskúmavanej veci sa konalo na okresnom súde 2. októbra 2008, to je

v čase, keď žalovaní 1/, 2/ sa už zdržiavali v mieste ich trvalého pobytu, na adrese súdu

známej. Preto žiadal, aby bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu vrátená na ďalšie

konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní  

(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.) na dovolacom súde v lehote jedného roka  

od právoplatnosti rozhodnutia súdu (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť

týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i

ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je

dôvodné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá

veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných  

v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa môže

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V mimoriadnom

dovolaní nebola namietaná existencia niektorej z vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/

O.s.p. a žiadna z nich nebola v konaní o mimoriadnom dovolaní zistená.

Podľa právneho názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky okresný súd  

v konaní odňal žalovaným možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Postupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom  

v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým

účastníkovi nebolo umožnené buď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné 2 M Cdo 16/2009

práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. V zmysle uvedeného za postup súdu vedúci k odňatiu možnosti konať

pred súdom treba považovať aj postup súdu, ktorý sa prieči § 29 ods. 2 O.s.p. Ak súd  

v rozpore s týmto ustanovením a bez splnenia zákonných podmienok z neho vyplývajúcich

ustanoví účastníkovi konania opatrovníka a v ďalšom priebehu konania už nekoná  

s účastníkom, ale len s jeho opatrovníkom, odníma tým tomuto účastníkovi možnosť konať

pred súdom, lebo mu znemožňuje realizáciu jeho viacerých procesných práv, predovšetkým

práva, aby jeho vec bola prerokovaná na súde v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť  

ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd).

V danej veci postup okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia Okresného

súdu Ružomberok zo dňa 31. júla 2008, č.k. 6 C 12/2008-46 o ustanovení opatrovníka

žalovaným 1/, 2/ nebol v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia môže súd,

pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, ustanoviť opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je

známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie

písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý

duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Ustanoveniu

opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p. musí vždy predchádzať dôsledné prešetrenie toho, či sú

dané všetky podmienky pre daný procesný postup. Pritom povinnosť zistiť, či pobyt

účastníka je skutočne neznámy, zaťažuje súd. Účastníkovi, ktorý sa zdržuje v cudzine, je

možné ustanoviť opatrovníka len vtedy, ak boli vyčerpané všetky dostupné možnosti  

na zistenie miesta pobytu účastníka (R 66/1996) a len vtedy, ak opatrenia vykonané  

na zistenie adries pobytu ostali bezvýsledné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaným bol doručovaný platobný rozkaz vydaný

Okresným súdom Ružomberok dňa 1. októbra 2007, č.k. 1 Ro 314/2007-12. Zásielky boli

súdu vrátené s tým, že adresáti sú neznámi. Súd následne uznesením z 12. novembra 2007

zrušil platobný rozkaz bez toho, aby sa pokúsil napr. o doručenie prostredníctvom policajného

orgánu. Súd ďalej zisťoval trvalý, resp. prechodný pobyt žalovaných prostredníctvom žiadostí

adresovaných Registru obyvateľov v Banskej Bystrici, Oddeleniu evidencie obyvateľov

Mesta   R.,   ako   i   dotazmi   adresovanými   Sociálnej   poisťovni,   Úradu   práce, sociálnych

vecí a rodiny. Iná adresa ako R. nebola súdom zistená.

2 M Cdo 16/2009

Ustanoveniu opatrovníka musí vždy predchádzať dôsledné prešetrenie toho, či sú dané

všetky podmienky pre daný procesný postup. Dovolací súd zdôrazňuje, že dostatočným

šetrením nie je len vyžiadanie si správy z Ústrednej evidencie obyvateľov, resp. Sociálnej

poisťovne, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, či mesta. Súd nevykonal žiadne ďalšie

zisťovane adresy pre doručenie napr. aj cestou príslušných obvodných oddelení Policajného

zboru Slovenskej republiky alebo dopytom na Ústrednú evidenciu väzňov ZVJS SR.

Informácie o pobyte účastníkov mohli byť získané aj z výpovedí rodičov neznámych

účastníkov, prípadne svedkov.

Okresný súd ustanovil uznesením zo dňa 31. júla 2008, č.k. 6 C 12/2008-46

opatrovníčku žalovaným 1/, 2/ zamestnankyňu Okresného súdu Ružomberok Z. M.. Určenie

zamestnanca súdu za opatrovníka účastníka konania zákon (§ 29 ods. 2 O.s.p.) síce výslovne

v tom čase nevylučoval, napriek tomu sa tento procesný postup prieči účelu, ktorý je

sledovaný uvedeným zákonným ustanovením. Opatrovník má totiž v konaní hájiť práva a

oprávnené záujmy účastníka, ktorého zastupuje. Pokiaľ má za účastníka konania konať

zamestnanec súdu, ktorý vec prejednáva a rozhoduje, nemožno objektívne očakávať, že bude

dostatočne razantne hájiť práva zastúpeného tak, ako sa od opatrovníka požaduje.

Opatrovníčke bol dňa 18. septembra 2008 doručený návrh na začatie konania spolu s predvolaním na pojednávanie na 2. októbra 2008. Opatrovníčka nehájila práva a oprávnené

záujmy účastníka konania, keď sa k návrhu na začatie nevyjadrila, pojednávania sa

nezúčastnila a ani svoju neúčasť neospravedlnila, príp. nepožiadala o odročenie pojednávania.

Nevykonala v podstate žiadny úkon, nenavrhla vykonanie žiadneho dôkazu.

Tieto skutočnosti založili opodstatnenosť mimoriadneho dovolania podľa § 243e  

ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., § 237 písm. f/ O.s.p.

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

okresného súdu zrušil (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).

2 M Cdo 16/2009

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2010

  JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

2 M Cdo 16/2009