UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. Y., bývajúceho v I., zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom v Revúcej, Námestie slobody 2, proti žalovanej K. Y., H., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4 C 56/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. júna 2011 sp. zn. 17 Co 44/2011 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Revúca z 8. decembra 2010 č.k. 4 C 56/2010-44, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. júna 2011 sp. zn. 17 Co 44/2011 a rozsudok Okresného súdu Revúca z 8. decembra 2010 č.k. 4 C 56/2010-44 a vec vracia Okresnému súdu Revúca na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Okresný súd Revúca rozsudkom z 8. decembra 2010 č.k. 4 C 56/2010-44 návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 z nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre k. ú. M. na LV č. XXXX., byt č. 20, nachádzajúci sa vo vchode č. 6, na 5. poschodí bytového domu s. č. 1184, ktorý je postavený na pozemku parc. č. CKN 1908/321, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 7349/235488. Súd uviedol, že pozícia žalobcu ako podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností mu vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Súd nemohol akceptovať tvrdenie žalobcu o tom, že k podaniu návrhu na začatie konania bol donútený postupom Správy katastra M.. Pre zapísanie podielového spoluvlastníctva žalobcu v danom prípade nebráni nič, pričom súčasťou návrhu pre zápis by bola príloha - doklad viažuci sa k vzniku, zániku alebo zmene práva prináležiaceho žalobcovi, v tomto konkrétnom prípade Odstúpenie od dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM") a právoplatný rozsudok o rozvode manželstva. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom z 22. júna 2011 sp. zn. 17 Co 44/2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade účinným odstúpením žalobcu od Dohody o vyporiadaníBSM z 11. septembra 2006 (ktorej vklad bol povolený Správou katastra M., V-978/2006) sa obnovil vo vzťahu k zaniknutému BSM právny stav existujúci v čase pred uzavretím Dohody o vyporiadaní BSM. Bezpodielové spoluvlastníctvo zostalo nevyporiadané dohodou a ani rozhodnutím súdu. Keďže však od zániku BSM uplynula doba dlhšia ako 3 roky (§ 149 Občianskeho zákonníka), pre bývalých manželov platí nevyvrátiteľná právna domnienka o tom, že nehnuteľnosti patriace do masy BSM sú v podielovom spoluvlastníctve, pričom podiely oboch vlastníkov sú rovnaké. Žalobca uviedol, že Správa katastra M. vybavila jeho návrh na zápis zmien v katastri nehnuteľností bez vydania rozhodnutia - listom, v ktorom okrem iného uviedla, že nehnuteľnosti sú zaťažené exekúciami a že od dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa nedá odstúpiť a túto otázku je potrebné vyriešiť cestou súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd postupoval správne, keď uzavrel, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pozícia žalobcu ako podielového spoluvlastníka mu vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Žaloba o určenie vlastníckeho práva neslúži na odstránenie nečinnosti správneho orgánu. Dohoda o vyporiadaní BSM, odstúpenie od nej spolu s rozsudkom o rozvode manželstva je aj podľa názoru krajského súdu listinou preukazujúcou existenciu práva žalobcu k bytu a záznamu schopnou listinou. Na základe uvedeného odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 O.s.p.). Navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu ako aj okresného s údu a v e c vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení § 123, § 124, § 126 Občianskeho zákonníka, § 1 až § 3, § 6, § 80 písm. c/ O.s.p. Právny záujem ako podmienka úspešnosti žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty a ochranu práv a oprávnených záujmov práve navrhovaným určením. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva treba v danej situácii vychádzať zo skutočnosti, že tu existuje stav spornosti spočívajúci v tom, že žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti, hoci vzhľadom na skutkové a právne okolnosti, ktoré mal súd za preukázané, majú byť v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej. V takomto prípade má žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je okrem iného aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Práve pozitívne určenie vlastníctva rozsudkom súdu a následný zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností sú spôsobilé výrazne zlepšiť právne postavenie žalobcu a t o vzhľadom n a záväznosť zápisov d o katastra nehnuteľností vyjadrenú v § 70 ods. 2 katastrálneho zákona. Odstúpenie od predmetnej dohody nie je samo osebe dôvodom pre obnovenie pôvodného stavu vlastníctva, resp. uplatnenie nevyvrátiteľnej domnienky v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Nakoľko k dohode účastníkov konania vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie vedené proti žalovanej dôjsť nemôže, jediným spôsobom dosiahnutia nápravy je rozsudok súdu v konaní o žalobe o určenie vlastníckeho práva. Ak totiž správa katastra nemôže svojou činnosťou odstrániť existujúci sporný stav v právnych vzťahoch evidovaných v katastri nehnuteľností a súd odoprie možnosť domáhať sa odstránenia spornosti autoritatívnym rozhodnutím súdu, vnáša vážne problémy do sféry vlastníckych práv účastníkov. Súdy mali tvrdeniam žalobcu, ktorými zdôvodňoval naliehavosť právneho záujmu venovať náležitú pozornosť a dôsledne skúmať ich opodstatnenosť. V danom prípade by odopretím určovacej žaloby došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca sa stotožnil s obsahom mimoriadneho dovolania a navrhol mu vyhovieť. Žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania, v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu/rozhodnutiam, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté rozhodnutie/rozhodnutia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu ako aj okresného súdu treba zrušiť. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanieje postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. (bez ohľadu na to, či generálny prokurátor odôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu dovolací súd taktiež nezistil. Generálny prokurátor namietal, že napadnuté rozsudky súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Zo spisu je zrejmé, že predmetom Dohody o vyporiadaní BSM z 11. septembra 2006 boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností pre k. ú. M. na LV č. XXXX, byt č. 20, nachádzajúci sa vo vchode č. 6, na 5. poschodí bytového domu s. č. 1184, ktorý je postavený na pozemku parc. č. CKN 1908/321, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 7349/235488. Na základe tejto dohody sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou bytu s tým, že žalobcovi mala zaplatiť 130 000 Sk. Pretože žalovaná uvedenú sumu nezaplatila, žalobca odstúpil od Dohody o vyporiadaní BSM z 11. septembra 2006 (č.l. 17 spisu). Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je (okrem vecnej legitimácie účastníkov) aj naliehavosť právneho záujmu na určení. Tento je daný hlavne tam, kde by sa bez tohto určenia postavenie žalobcu stalo neistým, alebo bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo. V súlade s konštantnou judikatúrou, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 56/2003). Tým viac to platí v prípade, že odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže žalobca dosiahnuť inak. Vzhľadom na okolnosti tohto konkrétneho prípadu (aj s prihliadnutím na začaté exekučné konania voči žalovanej), keď žalobca odstúpil od dohody o vyporiadaní BSM ešte v roku 2006 a nedosiahol zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je potrebné, aby súd v danom konaní posúdil účinky tohto úkonu žalobcu a následne rozhodol o podanej žalobe. Pozitívne určenie vlastníctva rozsudkom súdu a následný zápis vlastníctva do katastra nehnuteľností je spôsobilé výrazne zlepšiť právne postavenie žalobcu. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého v danej veci bol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie krajského ako aj okresného súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozhodnutie krajského súdu a okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 veta prvá O.s.p., § 243b ods. 3 veta prvá O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.