Najvyšší súd 2 M Cdo 1/2009 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B., so sídlom v B., proti odporcom 1/ P. J., bývajúcemu v B., 2/ S. J., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. P. A., advokátom v B., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 32 C 100/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 11. decembra 2007 sp. zn. 32 C 100/2006, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 11. decembra 2007 sp. zn. 32 C 100/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 11. decembra 2007 sp. zn. 32 C 100/2006 uložil odporcom povinnosť vypratať 3-izbový družstevný byt č. X. nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu súp. číslo X. na B. a zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania 1 512 Sk do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Uviedol, že odporcovia ako spoloční nájomcovia predmetného družstevného bytu neplatili riadne nájomné a preddavky s jeho užívaním spojené za obdobie dlhšie ako tri mesiace ( júl až november 2005 ). Z tohto dôvodu im bola daná platná výpoveď z nájmu a trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 1. 12. 2005 a skončila 28. 2. 2006. Ani v ochrannej lehote odporcovia dlh neuhradili, nepreukázali hmotnú núdzu alebo iné objektívne dôvody vzniku nedoplatku a nepodali návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu ( § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka ). Od 1. 3. 2006 preto užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu. Vzhľadom na dôvod výpovede im nevznikol nárok na bytovú náhradu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
2 M Cdo 1/2009
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal na podnet odporcov mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že postupom okresného súdu, ktorý tým, že konal a rozhodol v neprítomnosti odporcov v rozpore s ustanovením § 29 O. s. p. im odňal možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Register obyvateľov SR v Banskej Bystrici potvrdil miesto trvalého bydliska odporcov na adrese uvedenej v návrhu ( B. X., B. ), nepotvrdil sa ich pobyt vo výkone väzby alebo trestu a Sociálna poisťovňa potvrdila ako dobrovoľne poistenú len odporkyňu s totožnou adresou. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR, Obvodné oddelenie Petržalka – Juh vyplýva, že zmena adresy trvalého pobytu odporcov nebola zistená, ale nepodarilo sa s nimi skontaktovať, pričom susedia uvedené osoby nepoznajú. Po takto vykonanom šetrení mal okresný súd za to, že odporcovia majú pobyt na adrese B. X., B. a v konaní postupoval v ich neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Takýto postup nepovažoval za správny, pretože po oznámení Okresného riaditeľstva Policajného zboru mohol súd predpokladať, že odporcovia sa na uvedenej adrese nezdržujú, keďže ich susedia nepoznajú a mohol dospieť k záveru, že ich miesto pobytu nie je známe. Navyše, keď Sociálna poisťovňa správu vo vzťahu k odporcovi 1/ nepodala. Ak súd nevykonal dôslednejšie šetrenie za účelom pobytu odporcov ( poštový doručovateľ, miestny úrad a pod. ) ním zistené skutočnosti boli dostatočné pre postup podľa § 29 ods. 2 O. s. p. a ustanovenie odporcom opatrovníka, pretože ich pobyt nie je známy. Neustanovením opatrovníka porušil Ústavou Slovenskej republiky zaručené základné právo odporcov na spravodlivý proces a rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce konanie zaťažil vadou konania spočívajúcou v odňatí účastníkovi možnosti konať pred súdom.
Navrhovateľ považoval postup a rozhodnutie okresného súdu za správne. Navrhol preto mimoriadne dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a ods. 3 O. s. p. ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243g O. s. p. ) na základe podnetu účastníka konania ( § 243e ods. 1 a 2 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu podľa § 243i ods. 2 a § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b) konanie je postihnuté 2 M Cdo 1/2009
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že postupom okresného súdu bola odporcom odňatá možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ak súd neurobí iné opatrenia, má možnosť ustanoviť účastníkovi opatrovníka a to aj vtedy, ak jeho pobyt nie je známy. V takom prípade by mal súd zvažovať záujem účastníka, na strane ktorého je daná možnosť ustanovenia opatrovníka. K jeho ustanoveniu by mal súd pristúpiť vždy, ak účastník o ktorého ide, by mohol utrpieť ujmu na svojich procesných právach a v konečnom dôsledku jeho neustanovenie by mohlo mať za následok porušenie jeho práv vyplývajúcich z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Ustanoveniu opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ( súd ustanoví opatrovníka účastníkovi konania, u ktorého pobyt nie je známy ) by malo predchádzať dôsledné šetrenie toho, či sú dané podmienky pre takýto procesný postup, keď povinnosť zistiť, či pobyt účastníka je skutočne neznámy, zaťažuje súd.
Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd po vrátení zásielok adresovaných odporcom na adresu uvedenú v návrhu ( B. X., B. ) ako neprevzatých v odbernej lehote zisťoval miesto ich trvalého pobytu. Register obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici potvrdil označenú adresu trvalého bydliska a Ústredná evidencia väzňov ZVJS Slovenskej republiky nepotvrdila pobyt vo výkone väzby alebo trestu. Sociálna poisťovňa ako dobrovoľne poistenú osobu na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie potvrdila 2 M Cdo 1/2009
len odporkyňu 2/ s bydliskom na B. X., B.. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR, obvodné oddelenie Petržalka – Juh na základe žiadosti súdu po vykonanom šetrení za účelom doručenia zásielky odporcom oznámilo, že napriek nezmenenej adrese sa im nepodarilo s týmito osobami skontaktovať a susedia ich nepoznajú. Preto vrátil zásielky nedoručené. Následne okresný súd vytýčil vo veci pojednávanie ( 11. 2. 2007 – č.l. 35 ) a po pojednávaní v neprítomnosti odporcov podľa § 101 ods. 2 O. s. p., keď považoval doručenie im predvolania za vykázané uložením na pošte ( zásielky vrátené ako neprevzaté v odbernej lehote ) vo veci rozhodol.
Uvedený procesný postup okresného súdu, keď pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcov bez toho, aby vzhľadom na výsledky doterajšieho šetrenia, vykonal ďalšie potrebné šetrenie za účelom zistenia pobytu odporcov a tým aj zákonných predpokladov pre ustanovenie im opatrovníka a v prípade ich splnenia im opatrovníka neustanovil, porušil právo odporcov na spravodlivý proces a odňal im tým možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok okresného súdu v zmysle § 243b ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, nakoľko ochranu práv a právom chránených záujmov odporcov nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: