Najvyšší súd 2ECdo 87/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom v Bratislave, P., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v Bratislave, G.,
proti povinnému Ľ., bytom N., o vymoženie 395,01 eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3 Er 42/2004, o dovolaní oprávnenej proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2014 sp. zn. 14 CoE 40/2014, takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na
základe notárskej zápisnice spísanej 11. novembra 2003 notárom JUDr. O. pod sp. zn. N
4795/2003, NZ 103767/2003.
Uznesením zo 16. januára 2013 č.k. 3 Er 42/2004-34 Okresný súd Vranov nad Topľou
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Ďalej rozhodol, že o trovách exekúcie rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica nie je
vykonateľný exekučný titul, lebo súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinnú zástupca,
ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami povinného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Úkon urobený takýmto zástupcom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.
Vzhľadom na to, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, bolo potrebné
exekúciu zastaviť.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 19. júna 2014 sp. zn. 14
CoE 40/2014 žiadosti oprávneného na podanie návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev na rozhodnutie o predbežnej otázke nevyhovel, návrh oprávnenej na prerušenie
konania zamietol a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení 2 ECdo 87/2015
exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie potvrdil, keď sa stotožnil s právnou
a skutkovou argumentáciou exekučného súdu.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Navrhla, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť
napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní
uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania ( § 237 písm. b/ O.s.p. ) pre prípad, že na
strane povinného vystupoval vedľajší účastník, v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§
237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.
f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013, 2 ECdo
114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013, 2 ECdo
313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014, 2 CoE
26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014, 2 ECdo
76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014, 2 CoE
113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 1 ECdo 209/2013, 1 CoE
59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014, 4 CoE
90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014, 7 CoE
42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014, 8 ECdo 2 ECdo 87/2015
145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa
s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu
k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 30. júna 2016
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
M.