2 ECdo 77/2014

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   2 CoE 55/2014  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F.,   so   sídlom   v   B.,   proti   povinnému   Š. D.,

bývajúcemu   v   K.,   o   vymoženie 587,53 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Rožňava pod sp. zn. 12 Er 4/2004, o   dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach zo 6. septembra 2013 sp. zn. 11 CoE 68/2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 6. septembra 2013

sp. zn. 11 CoE 68/2013 z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 6. septembra 2013 sp. zn.

11 CoE 68/2013 o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

notárskej zápisnice spísanej 18. októbra 2003 notárom JUDr. O. Ď. pod sp. zn. N..

Uznesením z 29. novembra 2012 č. k. 12 Er 4/2004-22 Okresný súd Rožňava exekúciu

zastavil. Trovy exekúcie nepriznal. V odôvodnení uviedol, že oprávnená a povinný uzavreli

zmluvu o úvere. Z predloženej notárskej zápisnice zistil, že na jej spísanie bol v zmluve  

o   úvere povinným splnomocnený advokát Mgr. T. K.. Súd prvého stupňa konštatoval, že

právneho zástupcu povinného vybrala, resp. priamo určila v predtlačenej zmluve   o   úvere

oprávnená, povinný nemohol ovplyvniť jej obsah. Takto splnomocnený zástupca si vo

vzťahu k povinnému nemohol plniť a ani neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu   zo   2 CoE 55/2014

zákona. Splnomocnený zástupca povinného teda v rozpore s právnou úpravou uvedenou

v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal pred notárom

v mene povinného dlh s tým, že notárska zápisnice sa stane exekučným titulom. Súd prvého

stupňa považoval takýto právny úkon, urobený Mgr. K. ako splnomocnencom povinného,  

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný, odporujúci zákonu, priečiacemu sa

dobrým mravom a vykonaný na základe absolútne neplatného splnomocnenia v zmysle § 53

ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu podľa

§ 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení  

s § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil. Trovy exekúcie nepriznal, nakoľko súdny exekútor na výzvu

súdu prvého stupňa oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením zo 6. septembra 2013

sp. zn. 11 CoE 68/2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení

exekúcie a o trovách exekúcie. Návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Účastníkom

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa

úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj

správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval. Poznamenal, že dospel

k správnemu záveru aj o existencii rozporu záujmov medzi povinným a jeho splnomocneným

zástupcom, ktorého určila na predtlači zmluvy o úvere práve oprávnená. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu je z   tohto dôvodu plnomocenstvo obsiahnuté v   zmluve o úvere  

na zastupovanie povinného pre rozpor so zákonom neplatné (§ 22 ods. 2 Občianskeho

zákonníka). Súd prvého stupňa, po zistení, že exekúcia v danej veci je vedená na základe

nespôsobilého exekučného titulu, správne exekúciu zastavil. Odvolací súd preto napadnuté

uznesenie   podľa   § 219   ods. 1   a   2 O.s.p.   ako   vecne   správne   potvrdil,   stotožniac   sa  

so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s jeho odôvodnením,  

na ktoré v celom rozsahu poukázal. Návrh oprávnenej na prerušenie konania odvolací súd

zamietol s odôvodnením, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených  

v § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a nie je

potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávnenej na Súdny dvor

Európskej únie.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku  

o   zamietnutí   návrhu   na   prerušenie   konania),   ktorým   žiadala   napadnuté   rozhodnutie

v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

  2 CoE 55/2014

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť

napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní

uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), v tej istej veci sa už právoplatne

rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom

(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala  

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,  

2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,  

2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014,  

2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,  

2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,  

2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 1 ECdo 209/2013,  

1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014,  

4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014,  

7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014,  

8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa

s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu

k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom   2 CoE 55/2014

rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody

neuvádza.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p., § 142 ods. 1

O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

  JUDr. Viera Petríková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová