Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

2 ECdo 60/2015

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému P., bývajúcemu v R. o vymoženie 330,25 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3 Er 383/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 26. apríla 2012 sp. zn. 9 CoE 27/2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ružomberok poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu   na základe rozhodcovského rozsudku z 3. februára 2011 sp. zn. S. Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením z 24. júna 2011 č.k. 3 Er 383/2011-13 Okresný súd Ružomberok exekúciu v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 641,37 €   od 26.10.2010 do 24.11.2010, zo sumy 575,37 € od 25.11.2010 do 22.12.2010, zo sumy 509,37 € od 23.12.2010 do 21.1.2011, zo sumy 443,37 € od 22.1.2011 do 22.2.2011, zo sumy 377,37 € od 23.2.2011 do 22.3.2011, zo sumy 311,37 € od 23.3.2011 do 21.4.2011, zo sumy 245,37 € od 22.4.2011 do zaplatenia zastavil. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade bola uzavretá zmluva o úvere. Bol toho názoru, že dohodnutý zmenkový úrok je neprimerane vysoký, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa, je v rozpore so zákonom, a teda v zmysle § 53   ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatný. Súd prvého stupňa na základe uvedeného exekúciu zastavil.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Žiline uznesením z 26. apríla 2012 sp. zn.   9 CoE 27/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Poznamenal,   že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd na závery súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukázal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.  

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Navrhla,   aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.); v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.); súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala   za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež   aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241   ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,   2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,   2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE   122/2014, 2 ECdo 27/2014,   2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,   2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,   2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013,   4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014,   5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014, 7 CoE 42/2014,   7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014,   8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu   k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. augusta 2015

  JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová