2 ECdo 51/2015

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnému Ľ. H., naposledy

bývajúcemu v K., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom JUDr. Petrom

Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie,   o   vymoženie   597,49 €  

s   príslušenstvom,   vedenej   na   Okresnom   súde Košice I pod sp. zn. 17 Er 1336/2005,

o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 19. mája 2014 sp. zn.  

5 CoE 173/2013, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

notárskej zápisnice spísanej 20. marca 2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom pod sp. zn.

N 1308/2005, NZ 11949/2005, NCRLs 11818/2005.

Uznesením z 27. júna 2012 č. k. 17 Er 1336/2005-13 Okresný súd Košice I exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným

uznesením.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 19. mája 2014 sp. zn.

5 CoE 173/2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd dospel k záveru, že súd

prvého stupňa v danej veci správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd poukázal na to,

že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, ani ten, záujmy

ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú

náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 OZ spôsobia absolútnu neplatnosť týchto

právnych úkonov. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Poznamenal, že v danom prípade nie sú

dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť

napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní

uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.) pre prípad, že  

na strane povinného vystupoval vedľajší účastník, v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo

(§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,  

2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,  

2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014,  

2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,   2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,  

2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 1 ECdo 209/2013,  

1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014,  

4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014,  

7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014,  

8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa  

s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu

k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom

rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody

neuvádza.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2015

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová