2ECdo/4/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej mal. U., nar. X.X.XXXX, bývajúcej u matky, zastúpenej matkou L., bývajúcou v R., právne zastúpená JUDr. Jozefom Baranom, advokátom v Žiari nad Hronom, Matice slovenskej 23/45, proti povinnému H., bývajúcemu v R., o zmeškané výživné od 1.4.2002 do 30.4.2012 vo výške 4 150,04 €, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 2 Er 421/2012, o dovolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 14. januára 2013 č. k. 2 Er 421/2012-35, takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní z a s t a v u j e. Oprávnená má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením zo 14. januára 2013 č. k. 2 Er 421/2012-35 námietkam povinného proti exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 1361/2012 vyhovel v časti: zameškané výživné oprávnenej od 1.1.2007 do 30.4.2012 vo výške 2 258,21 €; námietky povinného proti exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 1361/2012 v časti: zameškané výživné oprávnenej od 1.4.2002 do 31.12.2006 vo výške 1 891,83 € zamietol. 2. Uvedené uznesenie napadol povinný 18. septembra 2013 dovolaním. 3. Matka mal. oprávnenej vo vyjadrení k dovolaniu povinného uviedla, že vzhľadom k neuhradenému výživnému naďalej trvá na exekúcii.

4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací (§ 35 CSP), skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať a zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval pri skúmaní podmienok dovolacieho konania v zmysle prechodných ustanovení vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a podmienky konania preskúmaval podľa § 236 ods. 1 O. s. p.

7. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. bolo možné dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu. Na rozhodnutie o dovolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie (§ 10a O. s. p.) nebol najvyšší súd funkčne príslušný.

8. Nedostatok funkčnej príslušnosti znamenal neodstrániteľnú absenciu podmienky konania, ktorý bránil vecnému prejednaniu podaného dovolania, preto najvyšší súd v podobných prípadoch konania zastavoval podľa § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. (viď napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 65/2012, 5 Cdo 15/2009).

9. V danom prípade dovolanie povinného smeruje proti uzneseniu súdu prvej inštancie. Dovolací súd vzhľadom na to konanie o jej dovolaní zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP. 10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.