2 ECdo 4/2015

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   2 CoE 3/2015  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému J. K., bývajúcemu R., o vymoženie 558,99 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.   6 Er 112/2007, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove   z 18. januára 2013 sp. zn. 24 CoE 41/2012, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 18. januára 2013   sp. zn. 24 CoE 41/2012 z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 18. januára 2013 sp. zn.   24 CoE 41/2012 o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Svidník poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku z 31. októbra 2006 sp. zn. SR X. Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením zo 7. júna 2012 č. k. 6 Er 112/2007-19 Okresný súd Svidník exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnená a povinný uzavreli zmluvu o úvere. Súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 17. upravujú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory budú riešené buď pred rozhodcovským   2 CoE 3/2015

súdom alebo pred všeobecným súdom, pričom výber konkrétneho rozhodcovského súdu bude na tej zmluvnej strane, ktorá podá žalobu. V danom prípade nebola dodržaná zákonom vyžadovaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré neboli zmluvnými stranami podpísané. Rozhodcovská doložka netransparentne splynula s ostatnými dojednaniami a nepostačuje   na to, aby bola riadne preukázaná vôľa povinného uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Pritom súd svoj názor oprel aj o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12 CoE 11/2011. Nakoľko nedošlo z uvedeného dôvodu k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a tá nie je platná,   vo   veci   rozhodoval   orgán,   ktorý   nebol   právomocný   vo   veci   konať   a   preto rozhodcovský rozsudok nemôže byť vykonateľným exekučným titulom. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 18. januára 2013 sp. zn. 24 CoE 41/2012 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. V ďalšom výroku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení poznamenal, že v danom prípade nie sú dôvody na prerušenie konania podľa   § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Ďalej uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa a ako vecne správne podľa § 219   ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.  

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku   o   zamietnutí   návrhu   na   prerušenie   konania),   ktorým   žiadala   napadnuté   rozhodnutie v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.); v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.); súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom   2 CoE 3/2015

(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala   za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,   2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,   2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE   122/2014, 2 ECdo 27/2014,   2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,   2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,   2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013,   4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014,   5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014, 7 CoE 42/2014,   7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014,   8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a   to   tak vo   vzťahu   k   zastaveniu   odvolacieho   konania,   ako   aj   k návrhu   na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa   § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

  2 CoE 3/2015

V Bratislave 26. marca 2015

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová