2 ECdo 38/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., so sídlom v K., zastúpenej JUDr. G. G., advokátom so sídlom v K., proti povinnému J. K., bývajúcemu v P., o vymoženie 27,88 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.   1 Er 299/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v   Prešove   z 27. októbra 2011 sp. zn. 7 CoE 85/2011, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov uznesením z 24. mája 2011 č. k. 1 Er 299/2011-20 žiadosť súdnej exekútorky JUDr. E. B. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade bola uzatvorená úverová zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Jej súčasťou bola rozhodcovská doložka, ktorá so spotrebiteľom nebola osobitne dojednaná, splývala s ostatnými štandardnými podmienkami tejto formulárovej   zmluvy   a   v   neprospech   spotrebiteľa   vytvorila   nerovnováhu   práv   a povinností a odoprela mu možnosť domáhať sa svojich práv v konaní pred všeobecným súdom. Takáto doložka je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý preto nie je vykonateľný exekučný titul. Toto uznesenie napadla oprávnená odvolaním.

Krajský súd v Prešove uznesením z 27. októbra 2011 sp. zn. 7 CoE 85/2011 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Konštatoval, že súd prvého stupňa správne zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľnú podmienku. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky exekučný súd nepreskúmaval vecnú správnosť označeného rozhodcovského rozsudku, len realizoval svoje oprávnenie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu je predmetná rozhodcovská doložka – z dôvodov uvedených už súdom prvého stupňa – neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto označený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade rozhodli vo veci ktorá nepatrí do právomoci súdov   (§ 237 písm. a/ O.s.p.). Tvrdila tiež, že súdy jej odňali možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že ju neprizvali ku konaniu, rozhodli bez nariadenia pojednávania, nerešpektovali jej právo vyjadriť sa k veci, dokazovaniu a rozhodujúcim otázkam, neprípustne vykonali kontrolu postupu rozhodcovského súdu, upreli jej právo na spravodlivé súdne konanie. V ďalšom uviedla dôvody, so zreteľom na ktoré má za to, že v konaní došlo   aj k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a že napadnuté rozhodnutie spočíva   na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).  

Podaním z 1. augusta 2012 oprávnená žiadala dovolacie konanie prerušiť, a to až   do právoplatného skončenia veci vedenej na Ústavnom súde SR (ďalej len ústavný súd)   pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s § 241   ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Podľa § 243c O.s.p. pre konanie na dovolacom súde platia premerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné, ustanovenia § 92 ods. 1, 4 a § 95 O.s.p. však pre konanie na dovolacom súde neplatia.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Vzhľadom k tomu, že konanie vedené na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 344/2012, pre ktoré navrhuje oprávnená toto konanie prerušiť, dňa 1.7.2014 bolo právoplatne skončené, dospel dovolací súd k záveru, že nie je dôvod, pre ktorý by malo byť vyhovené návrhu   na prerušenie dovolacieho konania (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a preto dovolací súd návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod   sp. zn. 3 Cdo 95/2012, 3 Cdo 100/2012, 2 ECdo 168/2013, 2 ECdo 180/2013,   2 ECdo 202/2013, 2 ECdo 295/2013, 3 ECdo 214/2013, 1 ECdo 119/2013, 4 ECdo 228/2013, 5 ECdo 271/2013, 5 ECdo 249/2013, 6 ECdo 126/2013, 7 ECdo 33/2014, 8 ECdo 132/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.   a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2015

  JUDr. J. Kolcun, v.r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová