2 ECdo 32/2015

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   2 CoE 20/2015  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému J. V., naposledy

bývajúcemu v Č., t. č. N., zastúpenému opatrovníčkou J. M.,   zamestnankyňou   Okresného súdu Skalica, o vymoženie 541,72 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica

pod sp. zn. 9 Er 109/2005, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 17. júna 2014 sp. zn. 3 CoE 367/2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 17. júna 2014 sp. zn. 3 CoE 367/2013 z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo 17. júna 2014 sp. zn.   3 CoE 367/2013 o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 6. novembra 2004 notárkou JUDr. J. K. pod sp. zn. N..

Okresný súd Senica uznesením z 24. apríla 2012 č. k. 9 Er 109/2005-20 v spojení s opravným uznesením zo 6. júna 2013 č. k. 9 Er 109/2005-58 exekučné konanie zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. I. B. náhradu trov exekúcie v sume 114,74 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol,

že spôsob ustanovenia zástupcu, ktorý za povinného udelil súhlas   s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, sa prieči dobrým mravom a je v rozpore s § 52 a nasl.   2 CoE 20/2015

Občianskeho zákonníka i ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to bolo potrebné exekúciu zastaviť. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa   § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave uznesením zo 17. júna 2014 sp. zn.   3 CoE 367/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Návrhy oprávnenej   na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. zamietol. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu   stotožnil   s   odôvodnením   napadnutého   rozhodnutia.   Zdôraznil,   že   predmetné splnomocnenie   bolo   naformulované   priamo   v   predtlači   zmluvy   o   úvere   veriteľom – oprávnenou, a povinný tak nemal možnosť výberu iného splnomocnenca. Poukázal na to, že z   úradnej činnosti je súdu známe, že splnomocnený advokát oprávnenú zastupoval   vo viacerých exekučných konaniach. Pre tento zjavný rozpor záujmov povinného a jeho splnomocnenca považoval udelené splnomocnenie za neplatné (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho dospel k záveru, že predložená notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 3  

a § 151 ods. 1 O.s.p. Návrhy na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p.) zamietol s odôvodnením, že sú neopodstatnené.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku   o   zamietnutí   návrhu   na   prerušenie   konania),   ktorým   žiadala   napadnuté   rozhodnutie v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.) pre prípad, že   na strane povinného vystupoval vedľajší účastník, v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok   2 CoE 20/2015

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,   2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,   2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 27/2014, 2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014,   2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014, 2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014,   2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014, 2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014,   2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 2 ECdo 268/2014, 2 CoE 177/2014, 1 ECdo 209/2013,   1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014,   4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014,   7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014,   8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 154/2014, 8 CoE 87/2014, 8 ECdo 160/2014,   8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto

konaniach (a to tak vo vzťahu k odvolaciemu konaniu, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje

a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa   § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

  2 CoE 20/2015

V Bratislave 26. mája 2015

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová