Najvyšší súd
2 ECdo 31/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Tatra banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie č. 3, zastúpená JUDr. Pavlom Malichom, advokátom v Bratislave, Dunajská 25, proti povinnej SIBAMAC, a.s., so sídlom v Bratislave, Bojnická 20, zastúpená Advokátska kancelária Gabriela Hrbáňová, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 2503/62, o vymoženie 3 919 167,42 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 36 Er 327/2010, o dovolaní povinnej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2010 sp. zn. 18 CoE 525/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe notárskej zápisnice, ktorú spísala notárka JUDr. Ľubica Floriánová 18. decembra 2009 pod sp. zn. N 951/2009, Nz 54247/2009, NCRls 54902/2009 (ďalej len „notárska zápisnica“).
Okresný súd Bratislava III uznesením zo 17. mája 2010 č. k. 36 Er 327/2010-189 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uviedol, že pri posudzovaní obsahu podania, ktoré povinná označila ako námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, dospel k záveru, že povinná svojím podaním uplatňovala vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a túto žiadala zastaviť. K neprípustnosti exekúcie a k dôvodom jej zastavenia poznamenal, že na základe exekučného titulu požiadala oprávnená súdneho exekútora o vykonanie exekúcie voči povinnej. Podkladom pre kreovanie exekučného titulu bol zmluvný záväzok z titulu Zmluvy o kontokorentnom úvere č. X. z 2. apríla 2003, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnej úverový rámec vo výške 156.000.000,- Sk. Zmluva o kontokorentnom úvere bola 21. októbra 2003 menená Dodatkom č. 1, 21. júna 2004 Dodatkom č. 2, 24. marca 2005 Dodatkom č. 3, 6. júna 2005 Dodatkom č. 4, 25. mája 2006 Dodatkom č. 5, 28. mája 2007 Dodatkom č. 6, 30. mája 2008 Dodatkom č. 7, 28. mája 2009 Dodatkom č. 8, na základe ktorého sa výška úverového rámca určila na 6.620.000,- Eur, 28. októbra 2009 Dodatkom č. 9 a 30. novembra 2009 Dodatkom č. 10, na základe ktorého sa konečná splatnosť úverového rámca určila na 31. januára 2010. Okrem týchto materiálov predložila povinná súdu Dodatok č. 11 z 29. januára 2010 a bankové záruky vystavené oprávnenou. Exekučný súd konštatoval, že v čase podania návrhu oprávnenej na začatie exekúcie (8. marca 2010), podania žiadosti exekútorom súdu o udelenie poverenia na vydanie exekúcie (16. marca 2010), a vydania poverenia na vykonanie exekúcie súdom (23. marca 2010) už ten istý právny záväzok, ktorý ako podstatnú náležitosť obsahovala notárska zápisnica, neexistoval, pretože bol preukázane zmenený a teda iný. Exekučný súd po oboznámení sa s Dodatkom č. 11 z 29. januára 2010 zistil, že nastala zmena podmienok úhrady celkového dlhu a teda došlo k modifikácii pôvodných podmienok obsiahnutých v notárskej zápisnici, čím sa táto stala neúčinná, nakoľko ešte pred dňom splatnosti dlhu v nej dohodnutom, sa oprávnená a povinná dohodli na inom čase plnenia. V článku II Dodatku č.11 - obsah dodatku sa uvádza: V základných podmienkach Úverovej zmluvy sa ruší odsek „ Deň konečnej splatnosti „ a „ Výška Úverového rámca “ s nasledovným znením: Deň konečnej splatnosti je 28.2.2010 a Výška Úverového rámca je 5.300.000,- Eur, z toho časť Úverového rámca A - vo výške Osobitných pohľadávok Veriteľa a maximálne vo výške 4.300.000,- Eur, časť Úverového rámca B - vo výške rozdielu medzi výškou Úverového rámca a výškou časti Úverového rámca A a zároveň vo výške maximálne 1.000.000,- Eur odo dňa 31.1.2010 do Dňa konečnej splatnosti. V článku II Notárskej zápisnice je predmet plnenia vymedzený neurčite, keď sa v nej uvádza, že „osoba povinná je povinná zaplatiť osobe oprávnenej nesplatenú časť úveru s príslušenstvom (najviac však 5.600.000,- Eur s príslušenstvom) do 31.1.2010. Taktiež v článku V. Notárskej zápisnice sa uvádza: „ právny dôvod: Zmluva o kontokorentnom úvere č. X., Dodatok č. 1, Dodatok č. 2, Dodatok č. 3, Dodatok č. 4, Dodatok č. 5, Dodatok č. 6, Dodatok č. 7, Dodatok č. 8, Dodatok č. 9, Dodatok č. 10, ktorých súčasťou sú Úverové podmienky. Čas plnenia: povinnosť zaplatiť nesplatenú časť úveru s príslušenstvom, maximálne sumu 5.600.000,- Eur s príslušenstvom do dňa konečnej splatnosti úveru - 31.1.2010. Exekučný súd po zistení prekážky brániacej vykonateľnosti notárskej zápisnice, ktorá bola menená, pre nesplnenie zákonom stanovených náležitostí vykonateľného exekučného titulu a vymáhateľnosti nároku v exekučnom konaní, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. septembra 2010 sp. zn. 18 CoE 525/2010 napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že námietky povinnej zamietol. V odôvodnení uviedol, že posudzovanie procesného úkonu podľa obsahu súdu neumožňuje, aby určitému a zrozumiteľnému úkonu prikladal iný než účastníkom sledovaný zmysel. Z tohto dôvodu konštatoval, že súd prvého stupňa nesprávne prehodnotil podanie povinnej, s čím sa odvolací súd v rámci odvolacieho konania nemohol stotožniť a podanie hodnotil z tohto podania vyplývajúceho obsahu, teda ako námietky. Uviedol, že sa stotožnil s právnym názorom odvolateľky ohľadne hodnotenia Dodatku č. 11 Zmluvy o kontokorentnom úvere vo vzťahu k notárskej zápisnici, keď poznamenal, že dohoda medzi účastníkmi konania o zmene splatnosti záväzku uzatvorená po vydaní exekučného titulu nemôže mať za následok zánik jeho formálnej vykonateľnosti. Právna prax nevylučuje uzatvorenie hmotnoprávnej dohody meniacej napr. spôsob plnenia, alebo čas plnenia určený vo vykonateľnom exekučnom titule. Okolnosť, že k určitej pohľadávke existuje exekučný titul, ktorý z nej robí pohľadávku vymáhateľnú exekúciou, nič nemení na tom, že sa i naďalej jedná o právo vyplývajúce zo záväzkového vzťahu, s ktorým možno nakladať. Konštatoval, že ak je možné nakladať s pohľadávkou priznanou rozsudkom nie je dôvod, aby to isté neplatilo i o pohľadávke poňatej do notárskej zápisnice obsahujúcej súhlas s vykonateľnosťou. Takáto dohoda teda nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, pokiaľ oprávnená túto navrhla na základe vykonateľného exekučného titulu, a zároveň dodržala aj obsah dohody, ktorou si účastníci dodatočne dohodli inú lehotu plnenia či spôsob plnenia. S námietkou povinnej, že predmet plnenia je v notárskej zápisnici vymedzený neurčito sa odvolací súd nestotožnil. Poznamenal, že notárska zápisnice obsahuje jasne, určito a zrozumiteľne vymedzený predmet plnenia, povinnosť povinnej je formulovaná ako povinnosť zaplatiť nesplatenú časť úveru s príslušenstvom, pričom nesplatenou časťou úveru ku dňu spísania notárskej zápisnice bola presne vyčíslená suma. Konštatoval, že predmetom záväzku je úhrada nesplatenej časti úveru s príslušenstvom a keďže je predpoklad aspoň čiastočného splatenia tohto dlhu, predmetom výkonu exekúcie bude iba nesplatená časť tejto sumy s príslušenstvom, v prípade ak by povinná nesplatila dlh ani čiastočne. Povinnosť preukázať zánik dlhu alebo jeho časti má v exekučnom konaní povinná, nie oprávnená a teda v tomto smere je dokazovanie zníženia dlžnej sumy plne v réžii povinnej. Odvolací súd uzavrel, že povinná v rámci exekučného konania nepredložila o zániku dlhu, jeho znížení, žiaden dôkaz, a preto odvolací súd hodnotil jej tvrdenie ako účelové.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala povinná dovolanie s odôvodnením, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietala, že odvolací súd vôbec neprihliadal a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s vyjadreniami povinnej k odvolaniu oprávnenej. Rozhodnutie odvolacieho súdu nepovažovala za dostatočné, správne a právne perfektné, nakoľko na jeho podklade nie je možné vyhodnotiť akými úvahami sa odvolací súd spravoval, keď sa stotožnil len s dôvodmi oprávnenej a dôvody povinnej neakceptoval. Poznamenala, že Dodatok č. 11 nie je hmotnoprávne dohoda, ktorá by menila dátum splatnosti a výšku dlhu uvedeného v notárskej zápisnici, ale tento dodatok menil priamo pôvodný záväzok, čo znamená, že tento pôvodný záväzok v znení dodatkov č. 1 až č. 10 už nie je ten istý, ako v čase podpisu notárskej zápisnice. Uviedla, že je v rozpore s princípom právnej istoty, aby dohody, ktoré boli uzatvorené po spísaní notárskej zápisnice a podstatným spôsobom menia pôvodný záväzok v niektorom smere, boli vykladané len v prospech jednej strany, ktorá by tak nemusela rešpektovať ani neskoršie zmeny dohody, ktoré nastali po podpise notárskej zápisnice. Ďalej namietala, že plnenie v notárskej zápisnici, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi, je zjavne nepresne či neurčito uvedené, nakoľko v nej absentuje údaj o skutočnej výške poskytnutých peňažných prostriedkov. Plnenie určené v notárskej zápisnici je neurčité, obchádza zákonnú úpravu v zmysle § 41 ods. 3 Exekučného poriadku a dovoľujúce výklad celkovej výšky dlžnej sumy viacerými smermi, čím je spôsobená jeho neurčitosť. Mala za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne, avšak nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného žiadala, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdzuje.
Oprávnená vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že uznesením Okresného súdu Bratislava I z 27. októbra 2010 č. k. 6 R 2/2010 súd začal reštrukturalizáciu povinnej a rozhodnutím súdu o povolení reštrukturalizácie 24. novembra 2010 došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“). Konštatovala, že na základe reštrukturalizačného plánu povinná splnila svoj záväzok voči oprávnenej, čím došlo k zániku pohľadávky vymáhanej v exekúcii.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) predtým, než pristúpil k preskúmaniu dovolaním napadnutého uznesenia zisťoval, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať.
Podľa § 114 ods. 1 písm. b/ zákona č. 7/2005 Z.z. začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.
Podľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b/ zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.
Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. októbra 2010 sp. zn. 6 R 2/2010, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 211B/2010 3. novembra 2010, začal reštrukturalizáciu povinnej. Následne okresný súd uznesením z 15. novembra 2010, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 224B/2010 23. novembra 2010, povolil reštrukturalizáciu povinnej a uznesením z 29. júna 2011 okresný súd potvrdil reštrukturalizačný plán povinnej a skončil reštrukturalizáciu, toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 129B/2011 6. júla 2011.
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 15. novembra 2010 sp. zn. 6 R 2/2010 nepochybne vyplýva, že bola povolená reštrukturalizácia povinnej. Uznesenie o povolení reštrukturalizácie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 23. novembra 2010 pod č. 224B/2010, ktorým dňom sa začala reštrukturalizácia povinnej a teda zo zákona došlo k zastaveniu exekúcie podľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.
Dovolací súd na základe vyššie uvedených skutočností konanie deklaratórne zastavil.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2016
JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Suchá