Najvyšší súd  

2 ECdo 266/2014

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   v   exekučnej   veci   oprávnenej   B., so sídlom v B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou   V.,   so   sídlom   v   B.,   proti povinnému R.   K.,   bývajúcemu   v   Z.,   o   vymoženie 1 258,56 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 26   Er   1678/2012,   o   dovolaní oprávnenej   proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v   Trnave z 11. decembra 2013 sp. zn.   11 CoE 130/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie   na vymoženie sumy 1 258,56 € s príslušenstvom, pričom právo na vymáhanú sumu preukazovala   rozhodcovským   rozsudkom   z   20.   júla   2012   sp. zn.   B. Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri R., so sídlom T.. Súdny exekútor v zmysle § 44 Exekučného poriadku požiadal Okresný súd Galanta o   vydanie poverenia   na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Galanta uznesením z 29. januára 2013 č. k. 26 Er 1678/2012-17 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Krajský súd v Trnave na odvolanie oprávnenej uznesením z 11. decembra 2013   sp. zn. 11 CoE 130/2013 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania povinnému nepriznal. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Odvolací súd   v odôvodnení potvrdzujúceho uznesenia poukázal na § 15 ZORK, ktoré ustanovuje osobitný prieskumný inštitút – prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto oprávnenie vykonáva exekučný súd tak, ako keby žiadny rozhodcovský rozsudok neexistoval. Poukázal na právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou o úvere, ktorý treba posudzovať podľa príslušných   ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, odvolací súd podrobil kontrole prednostne rozhodcovskú doložku a uzavrel, že rozhodcovská doložka je v priamom rozpore s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Zároveň je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, takže je neplatná. Preto nemohla byť platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, a teda nebola založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu je z týchto dôvodov právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne následky a nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala napadnuté uznesenie buď zmeniť alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.), rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237   písm. d/ O.s.p.), rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Poznamenala, že jej dovolanie je prípustné aj v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 2 Cdo 70/2012, 2 ECdo 89/2013, 2 ECdo 227/2013, 2 ECdo 304/2013,   2 ECdo 323/2013, 2 ECdo 48/2014, 2 ECdo 54/2014, 2 ECdo 63/2014, 2 ECdo 63/2014, 2 ECdo 81/2014, 2 ECdo 253/2014, 1 Cdo 9/2012, 1 ECdo 85/2014, 3 ECdo 2/2014,   4 ECdo 134/2013, 4 ECdo 62/2014, 5 ECdo 3/2014, 5 ECdo 158/2014, 6 ECdo 44/2013, 7 ECdo 70/2014, 8 ECdo 137/2014, 8 ECdo 141/2014, 8 ECdo 157/2014,   8 ECdo 181/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b   ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1   písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

  JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová