2 ECdo 257/2014

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   2 CoE 170/2014  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému Ľ. Z., bývajúcemu

vo V., o vymoženie 182,57 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský

Mikuláš pod sp. zn. 5 Er 908/2007, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2013 sp. zn. 21 CoE 220/2012, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2013 sp. zn.

21 CoE 220/2012 z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie   proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v   Žiline   z   29.   mája   2013   sp. zn.  

21 CoE 220/2012 o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu  

na základe rozhodcovského rozsudku z 20. júla 2007 sp. zn. S. Stáleho rozhodcovského

súdu, ktorý zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením z 10. augusta 2012 č. k. 5 Er 908/2007-17 Okresný súd Liptovský Mikuláš

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi a oprávnenej náhradu

trov exekúcie nepriznal. Konštatoval, že v danom prípade bola uzatvorená zmluva o úvere,

ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť

tejto zmluvy, nebola so spotrebiteľom osobitne dojednaná, splývala vo formulárovej zmluve

s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami, spotrebiteľ mohol úverovú zmluvu ako   2 CoE 170/2014

celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa zmluvným podmienkam vopred naformulovaným

dodávateľom. Predmetnou doložkou, ktorú súd posúdil ako neplatnú, sa v neprospech

spotrebiteľa vytvorila nerovnováha práv a povinností účastníkov spotrebiteľskej zmluvy  

a spotrebiteľovi sa zmarila možnosť dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom.

Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať

označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je vykonateľný exekučný titul.

Súd prvého stupňa preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 1 a 2

Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Žiline uznesením z 29. mája 2013 sp. zn.  

21 CoE 220/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, návrh oprávnenej na prerušenie

konania zamietol a účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi aj odôvodnením súdu prvého stupňa a v celom rozsahu

naň poukázal. Doplnil, že exekučný súd je oprávnený skúmať exekučný titul, ktorým  

je   rozhodcovský   rozsudok,   z   hľadísk   uvedených   v   § 45   zákona č.   244/2002   Z.z.

o rozhodcovskom konaní, nie je pritom viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35

cit. zákona. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci nejde o preskúmanie existencie záväzku, ale

len o posúdenie náležitostí vykonateľnosti exekučného titulu. Preto nebola dôvodná námietka

oprávnenej, že jej bolo znemožnené právo na súdnu ochranu. Zhodne so súdom prvého stupňa

odvolací súd mal za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávnenou a povinným je

zmluvou spotrebiteľskou a rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Za správny preto považoval odvolací súd záver prvostupňového súdu, že predložený

rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd ďalej dospel

k záveru, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1  

písm. b/ a c/ O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a nie je potrebné obrátiť

sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávnenej na Súdny dvor EÚ, preto návrh

oprávnenej na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný. O trovách odvolacieho konania

rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku  

o   zamietnutí   návrhu   na   prerušenie   konania),   ktorým   žiadala   napadnuté   rozhodnutie

v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

  2 CoE 170/2014

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil  

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť

napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní

uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.); v tej istej veci sa už právoplatne

rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.); súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom

(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala  

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,  

2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,  

2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE   122/2014, 2 ECdo 27/2014,  

2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,  

2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,  

2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 268/2014, 2 CoE 177/2014,  

1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013,  

4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013,  

7 ECdo 75/2014, 7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 8 ECdo 118/2014,  

8 CoE 67/2014, 8 ECdo 124/2014, 8 CoE 70/2014, 8 ECdo 154/2014, 8 CoE 87/2014,  

8 ECdo 180/2014, 8 CoE 103/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli

vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k zastaveniu odvolacieho konania, ako aj     2 CoE 170/2014

vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania),

v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie

dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa  

§ 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2015

  JUDr. Viera Petríková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová