2 ECdo 237/2014

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F.,   so   sídlom   v   B.,   proti   povinnému   F. P.,

bývajúcemu v L., t. č. N., zastúpenému Mgr. Milanom Krakom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, o vymoženie 522,80 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1 Er 453/2006, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. januára 2014 sp. zn. 4 CoE 105/2013, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu   na   základe   rozhodcovského   rozsudku   z   20.   februára   2006   sp. zn.   S.   Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením z 12. februára 2013 č. k. 1 Er 453/2006-46 Okresný súd Spišská Nová Ves exekúciu zastavil. Návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Vyslovil, že   o   trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením. Konštatoval, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podporne aplikoval aj ustanovenia smernice

Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernice Rady č. 93/13/EHS“). Uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko   spôsobuje   značnú   nerovnováhu   v   právach   a povinnostiach   zmluvných   strán v neprospech spotrebiteľa a nebola so spotrebiteľom osobitne dojednaná. Poukázal pritom aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ (C-240/98 až C-244/98, C-40/08). Dospel k záveru, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky, preto exekúciu zastavil. Vzhľadom na zastavenie exekúcie zamietol návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora.  

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 30. januára 2014   sp. zn. 4 CoE 105/2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Odmietol odvolanie oprávnenej proti výroku o zamietnutí žiadosti oprávnenej o zmenu súdneho exekútora. Zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania. Potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa   zo 17. apríla 2013 č. k. 1 Er 453/2006-71. V poslednom výroku účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení zhodne s názorom súdu prvého stupňa konštatoval, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného odvolací súd

uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odmietajúci výrok napadnutého uznesenia odôvodnil ustanovením § 44 ods. 8

Exekučného poriadku, § 251 ods. 4 a § 218 ods. 1 písm c/ O.s.p. Poznamenal, že v danom prípade nie sú dôvody na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.  

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.); v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.); súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala   za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,   2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,   2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE   122/2014, 2 ECdo 27/2014,   2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,   2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,   2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013,   4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014,   5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014, 7 CoE 42/2014,   7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014,   8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto

konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania ako aj vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b

ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2015 JUDr. Viera Petríková, v.r.   predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová