2 ECdo 229/2014

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej   advokátskou   kanceláriou F.,   so   sídlom   v   B.,   proti   povinnému   J. L.,

bývajúcemu v G., o vymoženie 871,34 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. 6 Er 1790/2003, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 26. júla 2012 sp. zn. 8 CoE 97/2012, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

notárskej zápisnice spísanej 15. apríla 2003 notárom JUDr. Ľ. V. pod sp. zn. N.

Uznesením zo 17. apríla 2012 č. k. 6 Er 1790/2003-11 Okresný súd Prešov exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným

uznesením. V odôvodnení uviedol, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, je

koncipované veľmi široko a všeobecne, splnomocnencovi dáva široký priestor pre konanie,

zároveň však vzbudzuje pochybnosti o skutočnom obsahu splnomocnenia. Takto formulované

splnomocnenie spôsobuje jeho neurčitosť. Povinný týmto splnomocnením splnomocnil  

Mgr. T. K., aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia

plnej moci nemohol predpokladať. Povinný sa tak dopredu vzdal práva uznať alebo neuznať

dlh, ktorý možno v budúcnosti vznikne. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade

bolo splnomocnenie súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnená v rámci svojej

podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého

počtu. Už v tomto splnomocnení bolo priamo uvedené meno Mgr. K. ako splnomocnenca dlžníka. Zmluvná voľnosť povinného pri výbere zástupcu bola v tomto prípade obmedzená,

povinný nemal možnosť zvoliť si iného splnomocnenca, povinný mohol zmluvu buď prijať

ako celok alebo odmietnuť. Na základe uvedeného považoval súd prvého stupňa

splnomocnenie udelené povinným Mgr. T. K. za absolútne neplatné. Udelené plnomocenstvo

nevyvoláva žiadne právne účinky, a teda ani úkony splnomocnenca v mene splnomocniteľa

smerujúce k vzniku exekučného titulu, nevyvolávajú právne účinky, ktoré zákon s týmito

úkonmi spája. Preto je predmetná notárska zápisnica nulitným právnym aktom

a nespôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov exekučný súd v zmysle § 57 ods.

1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň túto exekúciu

zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 26. júla 2012 sp. zn.  

8 CoE 97/2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa s výnimkou výroku o trovách exekúcie.

Vyslovil, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. V odôvodnení

konštatoval, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených

skutočností bol vyvodený správny právny záver. Poznamenal, že keďže ani v priebehu

odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací

súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom,  

na ktoré v plnom rozsahu odkázal. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. s výnimkou výroku o trovách súdneho exekútora ako vecne

správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil  

a   vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť

napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní

uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), v tej istej veci sa už právoplatne

rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom

(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala  

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,  

2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,  

2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014,  

2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,  

2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,  

2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 1 ECdo 209/2013,  

1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014,  

4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014,  

7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014,  

8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa

s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu  

k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom

rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody

neuvádza.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2015 JUDr. Viera Petríková, v.r.

Za správnosť vyhotovenia :   predsedníčka senátu Jarmila Uhlířová