2 ECdo 225/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnených 1/ mal. N. M., nar. X., bývajúcej v K., 2/ mal. M. M., nar. X., bývajúceho v K., zastúpených matkou I. M.,
bývajúcou v K., proti povinnému M. M., bývajúcemu v P., zastúpený JUDr. D. K.,
advokátkou so sídlom v K., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné,
vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 4 Er 3150/2012, o dovolaní súdneho exekútora
JUDr. Ing. K. M., exekútora so sídlom v K., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 19. júna 2014, sp. zn. 43 CoE 158/2014, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Brezno (tiež súd prvého stupňa) dňa 11. januára 2013 poveril súdneho
exekútora JUDr. Ing. K. M. vykonaním exekúcie a vymožením uloženej povinnosti zaplatiť
zameškané výživné vo výške 900 Eur a bežné výživné od januára 2013 na mal. N. M. vo
výške 160 Eur mesačne a mal. M. M. 130 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu.
V podaní doručenom súdu dňa 25. júna 2013 matka maloletých detí uviedla, že povinný
uhradil na dlžné výživné spolu sumu 1 470 Eur, a zostáva mu tak zaplatiť sumu 10 Eur. Dňa
7. augusta 2013 bol súdu prvého stupňa doručený doklad o tom, že povinný zaplatil aj
zostávajúcu časť zameškaného výživného vo výške 10 Eur.
Uznesením z 23. septembra 2013 č. k. 4 Er 3150/2012-70 Okresný súd Brezno
exekúciu zastavil a povinnému určil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 61,53 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že má za to, že dlh na zameškanom výživnom je vyrovnaný,
a zároveň, že povinný bude platiť bežné výživné pravidelne každý mesiac v určenej výške.
Vzhľadom na uvedené súd postupujúc analogicky podľa § 80 a § 101 Exekučného poriadku
exekúciu zastavil. Ďalej súd prvého stupňa určil výšku exekútorských trov na 61,53 Eur
a nepriznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH za poštovné vo výške 4,34 Eur, nakoľko
v zmysle § 28 zák. č. 222/2004 Z.z. sú od dane z pridanej hodnoty oslobodené univerzálne
poštové služby.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie súdneho exekútora uznesením
z 19. júna 2014, sp. zn. 43 CoE 158/2014 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi prvostupňového súdu. Záverom uviedol, že okresný súd správne rozhodol, keď
súdnemu exekútorovi nepriznal 20 % DPH za poštovné, nakoľko v zmysle § 28 zákona o dani z pridanej hodnoty sú od dane oslobodené univerzálne poštové služby. Z uvedeného dôvodu
súdnemu exekútorovi nevznikla povinnosť odviesť DPH z tejto služby, a preto mu ani
nemožno priznať 20 % DPH za poštovné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor,
ktorý navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal,
že postupom odvolacieho súdu boli porušené základné princípy občianskeho súdneho konania
ustanovené v § 1, § 2 a § 3 O.s.p. a zároveň bolo porušené aj jeho právo vlastniť majetok,
ako aj základné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože
odôvodnenie rozhodnutia v nadväznosti na jeho výrok je nerelevantné a arbitrárne. Ďalej
uviedol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal za to, že odvolací súd nesprávne posúdil celú vec, pretože
oslobodené od DPH sú iba poštovné služby poskytované poštovým podnikom na základe
živnostenského oprávnenia, čo znamená, že exekútor takéto oprávnenie nemôže obdržať,
a teda nemôže poskytovať ani univerzálne poštové služby, ale len ich uhrádzať ako náklad
v rámci exekučnej činnosti.
Povinný k dovolaniu súdneho exekútora uviedol, aby dovolací súd o trovách konania
a nákladoch exekútora rozhodol v zmysle platných právnych predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia
§ 239 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu
(§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta
prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov
cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.
Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak
ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení
od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute,
o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením
Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho
súdu o trovách konania. Takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených
uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania súdneho exekútora prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených
v ustanovení § 237 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú
v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa
§ 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad
odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola
dovolacím súdom v konaní zistená.
K dovolacej námietke nerelevantnosti a arbitrárnosti odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že táto námietka dovolateľa nie je dôvodná.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.
Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie napr. aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov
zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
K ostatným námietkam dovolateľa (podľa vyhodnotenie obsahu podaného dovolania)
dovolací súd uvádza, že ako dovolací dôvod dovolateľ uplatňuje § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,
t. j. že napadnuté rozhodnutie (jeho výrok o trovách konania) spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné. Na uvedený dovolací dôvod preto v danej veci, v ktorej dovolanie nie je
prípustné, nebolo možné vziať zreteľ.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
súdneho exekútora nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia
§ 237 O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie súdneho exekútora ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal povinnému náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2015
JUDr. Martin Vladik, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová