2 ECdo 215/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 CoE 146/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému Š. D., bývajúcemu
v Š., o vymoženie 509,86 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod
sp. zn. 8 Er 637/2004, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Trnave z 27. mája 2014 sp. zn. 21 CoE 90/2013, takto
r o z h o d o l :
Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. mája 2014 sp. zn.
21 CoE 90/2013 z a s t a v u j e .
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. mája 2014 sp. zn.
21 CoE 90/2013 o d m i e t a .
Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe
notárskej zápisnice spísanej 23. júla 2004 notárom JUDr. J. K. pod sp. zn.
N..
Uznesením z 29. novembra 2011 č. k. 8 Er 637/2004-31 Okresný súd Galanta
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní spisu
zistil, že oprávnená a povinný uzavreli dňa 2.2.2004 zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo
aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. T. K. na spísanie
notárskej zápisnice (exekučného titulu), t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon 2 CoE 146/2014
rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej
príslušenstva. Nakoľko povinný nesplnil záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska
zápisnica, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. B. Ž., substitút
splnomocneného advokáta Mgr. T. K., ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky
uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinný splatí v lehote
do 3.8.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako
exekučného titulu. Ďalej súd uviedol, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou formulárovej
zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považuje za neplatný právny úkon, na základe
ktorého nemohlo dôjsť Mgr. B. Ž. k uznaniu právneho záväzku a teda k vydaniu a podpísaniu
notárskej zápisnice, ktorá je predpokladom pre existujúce exekučné konanie. Konanie
splnomocneného, ktorým uznal záväzok povinného považoval okresný súd za konanie, ktoré
je v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave uznesením z 27. mája 2014 sp. zn.
21 CoE 90/2013 zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1
písm. b/ O.s.p. a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo dôvodné vecne správne
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere medzi
veriteľom a dlžníkom má charakter formulárovej zmluvy, a teda priamo na predtlači je
obsiahnuté splnomocnenie, ktorým dlžník splnomocňuje Mgr. T. K., aby v jeho mene spísal
notársku zápisnicu ako exekučný titul, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak,
aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia, resp. pre exekúciu, na celý jeho majetok, do výšky pohľadávky a jej
príslušenstva. Notárska zápisnica nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti, pretože uznanie
záväzku povinného a súhlas s vykonateľnosťou nemožno považovať za platný právny úkon
z dôvodu, že medzi zástupcom a zastúpeným je zjavný rozpor v ich záujmoch. Odvolací súd
nevyhovel ani návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
a tento zamietol, pretože ustanovenia právnych predpisov, ktoré vo veci aplikoval, nie sú
v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie
v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
2 CoE 146/2014
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť
napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní
uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), ten kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom (§ 237 písm. b/ O.s.p.); v tej istej veci sa už
právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,
2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,
2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014,
2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,
2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,
2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 1 ECdo 209/2013,
1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014,
4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014,
7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014,
8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa
s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu
k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom 2 CoE 146/2014
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2015
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : J. Uhlířová