2 ECdo 215/2014

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   2 CoE 146/2014  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému Š. D., bývajúcemu

v   Š., o   vymoženie 509,86 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod

sp. zn. 8 Er 637/2004, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu

v Trnave z 27. mája 2014 sp. zn. 21 CoE 90/2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. mája 2014 sp. zn.  

21 CoE 90/2013 z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 27. mája 2014 sp. zn.  

21 CoE 90/2013 o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe

notárskej zápisnice spísanej 23. júla 2004 notárom JUDr. J. K. pod sp. zn.  

N..

Uznesením z 29. novembra 2011 č. k. 8 Er 637/2004-31 Okresný súd Galanta

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní spisu

zistil, že oprávnená a povinný uzavreli dňa 2.2.2004 zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo  

aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila advokáta Mgr. T. K. na spísanie

notárskej zápisnice (exekučného titulu), t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak,

aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon   2 CoE 146/2014

rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej

príslušenstva.   Nakoľko   povinný   nesplnil   záväzok   zo   zmluvy,   bola   spísaná   notárska

zápisnica,   kde   za   povinného   konal   a   zápisnicu   podpísal   Mgr.   B.   Ž.,   substitút

splnomocneného advokáta Mgr. T. K., ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky

uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinný splatí v lehote

do 3.8.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako

exekučného titulu. Ďalej súd uviedol, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou formulárovej

zmluvy v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považuje za neplatný právny úkon, na základe

ktorého nemohlo dôjsť Mgr. B. Ž. k uznaniu právneho záväzku a teda k vydaniu a podpísaniu

notárskej zápisnice, ktorá je predpokladom pre existujúce exekučné konanie. Konanie

splnomocneného, ktorým uznal záväzok povinného považoval okresný súd za konanie, ktoré

je   v   rozpore   so   zákonom.   Na   základe   uvedeného   vyhlásil   exekúciu za neprípustnú

a zastavil ju.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave uznesením z 27. mája 2014 sp. zn.  

21 CoE 90/2013 zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1

písm. b/ O.s.p. a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol, že

odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo dôvodné vecne správne

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere medzi

veriteľom a dlžníkom má charakter formulárovej zmluvy, a teda priamo na predtlači je

obsiahnuté splnomocnenie, ktorým dlžník splnomocňuje Mgr. T. K., aby v jeho mene spísal

notársku zápisnicu ako exekučný titul, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak,

aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon

rozhodnutia, resp. pre exekúciu, na celý jeho majetok, do výšky pohľadávky a jej

príslušenstva. Notárska zápisnica nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti, pretože uznanie

záväzku povinného a súhlas s vykonateľnosťou nemožno považovať za platný právny úkon

z dôvodu, že medzi zástupcom a zastúpeným je zjavný rozpor v ich záujmoch. Odvolací súd

nevyhovel ani návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.  

a   tento zamietol, pretože ustanovenia právnych predpisov, ktoré vo veci aplikoval, nie sú

v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku  

o   zamietnutí   návrhu   na   prerušenie   konania),   ktorým   žiadala   napadnuté   rozhodnutie

v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

  2 CoE 146/2014

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť

napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní

uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), ten kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom (§ 237 písm. b/ O.s.p.); v tej istej veci sa už

právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať

pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,  

2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,  

2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014,  

2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,  

2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,  

2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 1 ECdo 209/2013,  

1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014,  

4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014,  

7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014,  

8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa

s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu  

k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom   2 CoE 146/2014

rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody

neuvádza.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa  

§ 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2015

  JUDr. Martin Vladik, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : J. Uhlířová