2 ECdo 201/2014

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   2 CoE 137/2014  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F.,   so   sídlom   v   B.,   proti   povinnému   S. H.,

bývajúcemu v Š., o vymoženie 496,58 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 20 Er 831/2008, o dovolaní a odvolaní oprávnenej   proti   uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2014 sp. zn. 11 CoE 215/2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2014   sp. zn. 11 CoE 215/2013 z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2014 sp. zn.   11 CoE 215/2013 o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe rozhodcovského rozsudku z 24. júla 2008 sp. zn. S. Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zriadila S. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“).

Uznesením z 11. júla 2012 č. k. 20 Er 831/2008-17 Okresný súd Galanta exekúciu zastavil a   náhradu trov súdnemu exekútorovi nepriznal. Súd prvého stupňa mal   za preukázané, že oprávnená s povinným uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej

oprávnená poskytla povinnému finančné prostriedky a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splatiť v dohodnutých splátkach. Zo samotnej zmluvy a jej súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo súdu zrejmé, že boli vopred pripravené   2 CoE 137/2014

dodávateľom pre veľký počet spotrebiteľov, a preto povinný nemohol ovplyvniť ich obsah   a zmluvné dojednania. Uvedená zmluva obsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá podľa súdu prvého stupňa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného mal za preukázané, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ sám nedojednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými zmluvnými podmienkami. Takúto rozhodcovskú doložku súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a uviedol, že na základe nej vydaný exekučný titul je v rozpore s dobrými mravmi ako aj s ustanoveniami slovenského právneho poriadku.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave uznesením z 31. januára 2014   sp. zn. 11 CoE 215/2013 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa správne rozhodol,   keď exekúciu zastavil a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Ďalej skonštatoval, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v zmluve o úvere je v priamom rozpore s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení. Rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu účastníkov zmluvy štátnym súdom. Uviedol, že táto rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou a teda je neplatnou, nedošlo k platnému uzatvoreniu   rozhodcovskej   zmluvy   a   následne   nemohla   byť   založená   ani   právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol

predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný nulitný, neschopný vyvolať právne následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Na základe uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil. V otázke prerušenia

konania dospel k záveru, že neexistuje potreba obrátiť sa predbežnou otázkou výkladu   na Súdny dvor EÚ a tento návrh zamietol.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku   o   zamietnutí   návrhu   na   prerušenie   konania),   ktorým   žiadala   napadnuté   rozhodnutie v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil   a   vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť   2 CoE 137/2014

prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.); ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.); v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.); sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.); súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací   (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,   2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,   2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE   122/2014, 2 ECdo 27/2014,   2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,   2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,  

2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013,   4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014,   5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014, 7 CoE 42/2014,   7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014,   8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a   to   tak vo   vzťahu   k   zastaveniu   odvolacieho   konania,   ako   aj   k návrhu   na prerušenie dovolacieho konania a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa   § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

  2 CoE 137/2014

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2015

  JUDr. Martin Vladik, v.r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová