Najvyšší súd Slovenskej republiky
2 ECdo 19/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou V., so sídlom v B., proti povinnej A., bývajúcej v K., o vymoženie 550,19 € s príslušenstvom, vedenej Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6 Er
37/2012, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 7. marca 2013 sp.
zn. 5 CoE 11/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Svidník uznesením zo 16. júla 2012 č.k. 6 Er 37/2012-15 zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. R.. V odôvodnení uviedol,
že v danom prípade bola uzatvorená úverová zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú
zmluvu. Jej súčasťou bola rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom osobitne
dojednaná, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a nevyplýva z nej, že povinná
bola oboznámená o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť riešené aj pred
rozhodcovským súdom. Konštatoval, že ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne, nie je
podpísaná účastníkmi a nepostačuje len všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nedošlo k
platnej dohode o rozhodcovskej zmluve a ak rozhodcovská zmluva nie je platná, vo veci
rozhodoval orgán, ktorý nebol právomocný vo veci konať.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením zo 7. marca 2013 sp. zn.
5 CoE 11/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil. Uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom žiadala
napadnuté uznesenie buď zmeniť alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade: rozhodovali vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p), rozhodovali napriek tomu, že v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), rozhodovali napriek tomu,
že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.),
odňali oprávnenej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), konanie zaťažili tzv. inou
vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
a svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Poznamenala, že jej dovolanie je prípustné aj v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte
väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania
podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn.
2 Cdo 221/2012, 2 ECdo 35/2013, 2 ECdo 87/2013, 2 ECdo 145/2013, 2 ECdo 15/2014,
2 ECdo 39/2014, 2 ECdo 49/2014, 2 ECdo 87/2014, 2 ECdo 124/2014, 2 ECdo 138/2014,
2 ECdo 176/2014, 2 ECdo 244/2014, 2 ECdo 246/2014, 1 ECdo 95/2014, 3 ECdo 194/2013,
4 ECdo 198/2013, 5 ECdo 122/2013, 5 ECdo 34/2014, 7 ECdo 318/2013, 7 ECdo 2/2014,
7 ECdo 63/2014, 7 ECdo 112/2014, 8 ECdo 127/2014, 8 ECdo 187/2014, 8 ECdo 211/2014,
8 ECdo 227/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.
už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania
tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť
podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné
dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2015
JUDr. Viera P e t r í k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová