2 ECdo 183/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému Ľ. H.,
bývajúcemu v Č., o vymoženie 609,44 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Čadca pod sp. zn. 8 Er 226/2004, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu
v Žiline zo 6. septembra 2012 sp. zn. 3 CoE 46/2012, takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe
notárskej zápisnice spísanej 8. februára 2004 notárom JUDr. O. Ď. pod sp. zn. N.
Uznesením zo 16. novembra 2011 č. k. 8 Er 226/2004-11 Okresný súd Čadca vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným
uznesením. V odôvodnení uviedol, že notárska zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul,
pretože súhlas s jej vykonateľnosťou udelil za povinného zástupca, záujmy ktorého sú
v rozpore so záujmami povinného (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tohto zástupcu
povinného určila oprávnená tým, že jeho osobu vopred uviedla ako zástupcu konajúceho
za povinného pri právnych úkonoch uzatváraných s oprávnenou. Úkon urobený takýmto
„zástupcom“ je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Vzhľadom na to, že notárska
zápisnica nie je vykonateľný exekučný titul, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ju zastavil.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Žiline uznesením zo 6. septembra 2012 sp. zn.
3 CoE 46/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil
s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a dodal, že exekučný súd je povinný
kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či je exekúcia vedená na základe
vykonateľného exekučného titulu. Súd prvého stupňa v danom prípade dospel k správnemu
záveru, že porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobuje tak neplatnosť samotného
zastúpenia, ako aj všetkých zástupcom urobených úkonov. Nie je preto splnená ani
podmienka materiálnej vykonateľnosti označenej notárskej zápisnice. Odvolací súd preto
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Navrhla, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť
napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť
prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní
uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), v tej istej veci sa už právoplatne
rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,
2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,
2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014,
2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014, 2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,
2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 1 ECdo 209/2013,
1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014,
4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014,
7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014,
8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa
s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu
k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
Pokiaľ oprávnená namietala aj to, že odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom
konať aj tým, že vôbec nerozhodol o jej návrhu na prerušenie konania, ktorý podala
v priebehu odvolacieho konania, dovolací súd uvádza, že nie každý procesne nesprávny
postup súdu má za následok (až) procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. (viď tiež
rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 144/2014 a 3 Cdo 56/2014). Vždy je potrebné
prihliadnuť na to, v akom štádiu konania a k akej nesprávnosti došlo, resp. aké má táto
nesprávnosť procesné dôsledky. V danom prípade treba vziať do úvahy, že rozhodnutia súdu
o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesné rozhodnutia,
ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej (porovnaj
IV. ÚS 41/2014); takéto rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium
konania – nejde o rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností účastníkov
konania zasahovalo konečným spôsobom. Tak, ako nedochádza k vylúčeniu účastníka
konania z realizácie jeho procesných oprávnení postupom súdu, ktorý konanie prerušil
(viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 209/2009), nedochádza k odňatiu možnosti
pred súdom konať ani procesným postupom súdu, ktorý konanie neprerušil (viď rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 185/2009). So zreteľom na to dovolací súd uzatvára, že
oprávnenou namietaným postupom odvolacieho súdu – z materiálneho hľadiska – nedošlo
k odňatiu jej možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová