2 ECdo 180/2014

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   2 CoE 128/2014  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej   advokátskou   kanceláriou F.,   so   sídlom   v   B.,   proti   povinnému   A. L.,

bývajúcemu v G., o vymoženie 836,49 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Dunajská Streda pod sp. zn. 12 Er 486/2006, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. mája 2013 sp. zn. 24 CoE 170/2013, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 28. mája 2013 sp. zn.   24 CoE 170/2013 z a s t a v u j e .

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie   proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v   Trnave   z   28. mája   2013   sp. zn.   24 CoE 170/2013 o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu   na základe notárskej zápisnice spísanej 4. februára 2006 notárom JUDr. O. Ď. pod sp. zn. N..

Uznesením zo 6. augusta 2012 č. k. 12 Er 486/2006-15 Okresný súd Dunajská Streda exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení uviedol, že v spojitosti   s   návrhom oprávnenej na zmenu súdneho exekútora opätovne preskúmal exekučný titul a zistil, že oprávnená a povinný uzavreli zmluvu o úvere. Vykonaným dokazovaním zistil,  

že súčasťou formulárovej zmluvy je aj text o splnomocnení, v ktorom povinný splnomocňuje advokáta Mgr. T. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v mene povinného uznal záväzok tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným   2 CoE 128/2014

titulom. Ďalej súd uviedol, že výber splnomocnenca nenasvedčuje tomu, že splnomocnenec bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na zastupovanie udelila, ale naopak nasvedčuje tomu, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral. Právne   úkony splnomocneného zástupcu, vykonané v mene povinného, sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Notárska zápisnica potom ako exekučný titul je v rozpore so zákonom a nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na jej základe nie sú splnené podmienky na vedenia exekúcie. Na základe uvedeného vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Na   odvolanie   oprávnenej   Krajský   súd   v   Trnave   uznesením   z   28.   mája   2013   sp. zn. 24 CoE 170/2013 zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ i c/ O.s.p. a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení uviedol,   že   odvolanie   oprávnenej   nie   je   dôvodné.   V   posudzovanom   prípade   išlo   o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi zmluvy a správne rozhodol okresný súd keď uviedol, že súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu vyslovil zástupca, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami zastupovaného povinného, v dôsledku

čoho sú predmetné splnomocnenie i nadväzný právny úkon obsiahnutý v danej notárskej zápisnici neplatné a notárska zápisnica ako exekučný titul potom neúčinná a materiálne

nevykonateľná. Odvolací súd považoval predmetné splnomocnenie obsiahnuté v danej zmluve o úvere za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom i s dobrými mravmi i z toho dôvodu, že danú zmluvnú podmienku v predmetnej zmluve považoval  

za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd na záver poznamenal, že nakoľko neboli splnené podmienky na prerušenie konania, návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku   o   zamietnutí   návrhu   na   prerušenie   konania),   ktorým   žiadala   napadnuté   rozhodnutie v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní   2 CoE 128/2014

uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala   za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,   2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,   2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014,   2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,   2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,   2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 1 ECdo 209/2013,   1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014,   4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014,   7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014,  

8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu   k   zastaveniu odvolacieho konania, ako aj k návrhu na prerušenie dovolacieho konania   a vo vzťahu k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa   § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

  2 CoE 128/2014

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2015

  JUDr. Martin Vladik, v.r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová