2 ECdo 173/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 CoE 120/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému P. Č., naposledy
bývajúcemu v R., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Zuzanou Matejkovou, štátnou zamestnankyňou Okresného súdu Rožňava, o vymoženie 159,33 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9 Er 197/2003, o dovolaní a odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. februára 2013 sp. zn. 13 CoE 348/2012, takto
r o z h o d o l :
Konanie o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. februára 2013 sp. zn. 13 CoE 348/2012 z a s t a v u j e .
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. februára 2013 sp. zn. 13 CoE 348/2012 o d m i e t a .
Povinnému náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rožňava poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 18. júna 2003 notárom JUDr. O. Ď. pod sp. zn. N..
Uznesením z 18. apríla 2011 č. k. 9 Er 197/2003-17 Okresný súd Rožňava návrh na zmenu exekútora zamietol. Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenej
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. K. M. trovy exekúcie v sume 59,45 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že oprávnená a povinný uzavreli zmluvu o úvere. Vykonaným dokazovaním zistil, že predmetný exekučný 2 CoE 120/2014
titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. T. K., advokátovi, v predtlači zmluvy o úvere. Poznamenal, že takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. K. je neprijateľnou podmienkou v zmluve o úvere. Splnomocnený zástupca povinného v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal pred notárom v mene povinného dlh s tým, že notárska zápisnica sa stane exekučným titulom. Súd prvého stupňa považoval takýto právny úkon, urobený Mgr. K. ako splnomocnencom povinného, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný, odporujúci zákonu, priečiaci sa dobrým mravom a vykonaný na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Keďže samotný exekučný titul trpí vadami, ktoré bránia v pokračovaní exekúcie, súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 28. februára 2013 sp. zn. 13 CoE 348/2012 odmietol odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh oprávnenej na zmenu súdneho exekútora zamietol. Potvrdil uznesenie vo výroku, ktorým súd
prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil exekúciu a vo výroku o trovách exekúcie. Návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že odvolanie oprávnenej proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora odmietol ako procesne neprípustné. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zastavení exekúcie odvolací súd predovšetkým poukázal na skutočnosť,
že je vylúčené, aby zmluva o zastúpení platne vznikla medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako je to v tomto prípade. Takáto zmluva je potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva ani povinnosti. Konštatoval tiež, že povinný nemohol platne splnomocniť Mgr. T. K. svojím zastupovaním, a v dôsledku toho tento zástupca nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru. Závery o neplatnosti splnomocnenia majú za následok záver o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a táto skutočnosť je dostatočným dôvodom na zastavenie exekúcie. Odvolací súd na záver poznamenal, že nakoľko nedospel k záveru, že je potrebné obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor Európskej únie, návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 2 CoE 120/2014
ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala oprávnená odvolanie (vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie v označenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená aj dovolaním. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013, 2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013, 2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014, 2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014, 2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014, 2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 1 ECdo 209/2013, 1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014, 2 CoE 120/2014
4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014,
7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014, 8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová