Najvyšší súd  

2 ECdo 142/2014

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej V., so sídlom v B., proti povinnému Ľ. K., bývajúcemu v   P., zastúpenému JUDr. V. V., advokátom so sídlom v B.,  

o vymoženie 10 332,77 € s príslušenstvom, o návrhu J. K., bývajúceho v P., zastúpeného

doc. JUDr. M. V., PhD., advokátkou so sídlom v T., o návrhu na obnovu konania vedeného na

Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 10 Er 1/2005, o dovolaní J. K. proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 29. februára 2012 sp. zn. 1 CoE 7/2012, takto  

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. februára 2012 sp. zn. 1 CoE 7/2012

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín uznesením zo 6. septembra 2011 č. k. 10 Er 1/2005-221 návrh

J. K. na obnovu konania zamietol. V odôvodnení poukázal na ustanovenia § 251 ods. 4, § 228

ods. 1, 2 a tiež na § 234 ods. 1 a 2 O.s.p. Poznamenal, že návrh J. K., ktorý sa v rámci

exekučného konania domáhal obnovy konania, musel odmietnuť, pretože tento návrh smeroval

proti právoplatnému uzneseniu (ktorým súd neschválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu

o veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam nezapísaným v katastri nehnuteľností, a to hospodárskej

budove – rekreačnej chate postavenej na parc. č. X. a malej vodnej elektrárni, ktorú tvorí

strojovňa na parc. č. X., otvorený privádzač na parc. č. X. a hať na parc. č. X.,   nachádzajúcej  

sa   v   kat.   území   P.   spoluvlastníkom   J.   K., nar. X., bytom P. zložením ceny tohto

spoluvlastníckeho podielu dňa 2.5.2006 vo výške 350 000 Sk) a nie proti právoplatnému

rozsudku.

Na odvolanie J. K. a súdneho exekútora JUDr. J. F. Krajský súd v Žiline uznesením  

z 29. februára 2012 sp. zn. 1 CoE 7/2012 opravný prostriedok súdneho exekútora odmietol.

Uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V poslednom výroku účastníkom a ani súdnemu

exekútorovi náhradu trov konania nepriznal. Odvolanie súdneho exekútora odvolací súd

s poukazom na § 218 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. ako podané oneskorene a neoprávnenou osobou

odmietol. K odvolaniu J. K. odvolací súd uviedol, že sa s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p.

v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa. Súd

prvého stupňa správne konštatoval, čo môže byť predmetom obnovy konania. Odvolací súd

poznamenal, že predmetom obnovy konania môže byť právoplatný rozsudok, výnimočne

i právoplatné uznesenie o schválení zmieru, právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie,

zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz a rozhodnutie vydané v dedičskom konaní.

Uznesenie súdu prvého stupňa, vo vzťahu ku ktorému J. K. navrhoval obnovu konania,

nepochybne takým rozhodnutím nie je. Odvolací súd takisto poukázal na § 61 Exekučného

poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Zdôraznil, že zákaz navrátenia do predošlého stavu sa vzťahuje len na exekučné

konanie. Vyjadrením zákazu navrátenia do predošlého stavu je neprípustnosť obnovy exekučného

konania (Komentár k Exekučnému poriadku, prof. JUDr. Ján Mazák, PhD., str. 230). O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu (proti výroku o potvrdení uznesenia súdu

prvého stupňa) podal dovolanie J. K., ktoré odôvodnil v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.,

pretože napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že

podľa § 166 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekučného konania, nadobudnutie

spoluvlastníckeho podielu nepodliehalo schváleniu zo strany súdu. Podotkol, že ak aj konajúce

orgány odkazovali na akési rozhodnutie najvyššieho súdu, na základe ktorého podmieňovali

nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k dotknutým nehnuteľnostiam zo strany dovolateľa

schválením súdu, slovenský právny systém patriaci do rodiny kontinentálneho systému práva

vychádza výlučne z písaného práva (lex scripta), a tak iné rozhodnutia súdov (precedensy) nie sú

v inej veci pre konajúce orgány záväzné a obzvlášť nie v prípade, keď neexistuje takáto zákonná

požiadavka; teda prístup konajúcich orgánov tak výrazne porušil ústavný princíp viazanosti

zákonom. Na základe uvedených skutočností žiadal uznesenie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec podľa § 243b ods. 3 O.s.p. postúpiť orgánu, do ktorého právomoci vec

patrí, t. j. Správe katastra T..

Povinný vo svojom písomnom podaní navrhol dovolanie J. K. ako nedôvodné odmietnuť

a žiadal náhradu trov dovolacieho konania.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas osobou zastúpenou v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) najskôr to, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním.  

V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,

proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. Podľa  

§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska.

Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolaním J. K. je napadnuté potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., proti ktorým zákon pripúšťa

dovolanie. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. (v znení účinnom v čase

podania dovolania), ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,

prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným. Vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existenciu po preskúmaní

obsahu spisu nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľ namietal, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným

dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade

konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia

dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom

vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či  

zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Na existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 O.s.p. musí vziať dovolací súd

zreteľ aj vtedy, ak tá-ktorá procesná nesprávnosť majúca znaky takej vady, nebola v dovolaní

namietaná (viď § 242 ods. 1 O.s.p.).

Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti

Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť

sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd

pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti

alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom

priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu,

musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako

právna a skutková argumentácia.

V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali

možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných  

v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové

konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“.

Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva  

na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru.  

Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že k odvolaniu

J. K. (č. l. 223 spisu) sa písomne vyjadril povinný (č. l. 230 spisu), dovolateľ ale nemal možnosť

dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie

povinného nedoručil.

So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľovi bola v danom prípade

odňatá možnosť pred súdom konať. Dovolanie dovolateľa je preto – nie však z dôvodov ním

uvádzaných – nielen prípustné (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale aj opodstatnené (§ 241 ods. 2 písm. a/

O.s.p.).

Z   vyššie   uvedených   dôvodov   preto   najvyšší   súd   dovolaním   napadnuté   uznesenie

odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie).

Aj dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom

rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d

ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov  

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. mája 2015

JUDr. Viera Petríková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová