2 ECdo 137/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému I. B., naposledy
bývajúcemu v N., t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom JUDr. Jozefom Mokráňom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, o vymoženie 597,49 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7 Er 69/2006, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. augusta 2013 sp. zn. 9 CoE 66/2013, takto
r o z h o d o l :
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 15. októbra 2005 notárom JUDr. O. Ď. pod sp. zn. N..
Uznesením z 25. júna 2012 č. k. 7 Er 69/2006-21 Okresný súd Poprad zastavil exekúciu. Oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. R. K. trovy exekúcie vo výške 70,25 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že pri zastupovaní povinného pri spísaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznal záväzok advokát, t. j. osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so
záujmami povinného ako zastúpeného a zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, keď podpísal zápisnicu za povinného. Splnomocnenie Mgr. T. K. ako splnomocnenca povinného bolo súčasťou predtlače zmluvy o úvere. Povinný nemal možnosť voľby iného zástupcu a teda nešlo o výber zo strany povinného. Súd prvého stupňa poznamenal, že len na základe toho, že povinný ako dlžník podpísal zmluvu o úvere, nemožno konštatovať, že mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve s určeným advokátom. Zároveň samotná skutočnosť, že advokát Mgr. K. bol vybraný priamo oprávnenou ako veriteľom, nemôže viesť k záveru, že splnomocnený advokát bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila. Súd prvého stupňa mal preto za preukázané, že notárska zápisnica je nevykonateľná, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 28. augusta 2013 sp. zn. 9 CoE 66/2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a jej žiadosti na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie nevyhovel. Nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Návrh oprávnenej na prerušenie konania odvolací súd zamietol s odôvodnením, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými
predbežnými otázkami oprávnenej na Súdny dvor Európskej únie. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, odvolania oprávnenej a celého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol správne a v súlade so zákonom. S poukazom na judikatúru konštatoval, že postup súdu prvého stupňa, ktorý
exekúciu zastavil, je v konečnom dôsledku správny a súladný s ustálenou súdnou praxou. Uviedol, že na tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že o zastavení exekúcie rozhodol v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku, pričom v prejednávanej veci bolo potrebné pri zastavení exekúcie rozhodovať podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Konštatoval, že uvedený nedostatok nie je dôvodom na zrušenie ani zmenu napadnutého uznesenia v tejto časti, pretože konečné rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie je vecne správne a v súlade so zákonom. Odvolací súd preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013, 2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013, 2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014, 2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014, 2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014, 2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 1 ECdo 209/2013,
1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014, 4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014, 7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014, 8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová