2 ECdo 11/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., so sídlom v B., proti povinnému S. V., naposledy

bývajúcemu v N., t. č. sa neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom O., o vymoženie 0 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7 Er 319/2006, o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2014 sp. zn.   25 CoE 33/2014, takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na základe notárskej zápisnice spísanej 5. novembra 2005 notárom JUDr. O. Ď. pod sp. zn. N..

Uznesením z 5. apríla 2012 č. k. 7 Er 319/2006-20 Okresný súd Nitra návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol. Ďalej vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľ. P. trovy exekúcie vo výške 96,58 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení uviedol, že s poukazom na § 574 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka je splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť advokátom Mgr. T. K. k uznaniu právneho záväzku, a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej

zápisnice ako exekučného titulu. Zdôraznil, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná. Súd prvého stupňa považoval konanie povinného o splnomocnení Mgr. K. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1 a § 203 Exekučného poriadku.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Nitre uznesením z 28. februára 2014 sp. zn. 25 CoE 33/2014 návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a v časti, týkajúcej sa zmeny súdneho exekútora potvrdil. Zamietajúci výrok odôvodnil tým, že v predmetnom konaní nenastal žiadny z dôvodov uvedených v § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. pre prerušenie konania podľa osobitného zákona a nie je potrebné obrátiť sa s navrhovanými predbežnými otázkami oprávnenej na Súdny dvor Európskej únie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol, že s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných   vecí   niet   sporu   o   tom,   že   Mgr.   K.   súčasne   vystupuje   opakovane   ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Poukázal pritom na § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami

zastúpeného, pričom právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú túto náležitosť, sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné bez ohľadu na to, či o tom účastníci týchto úkonov vedeli. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom si v plnom rozsahu osvojil i dôvody napadnutého uznesenia v časti týkajúcej sa trov exekúcie, na ktoré v ďalšom len

poukázal a v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzil len na skonštatovanie ich správnosti.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil   a   vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej navrhla odložiť vykonateľnosť napadnutého uznesenia a konanie prerušiť podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. Následne v dovolaní uviedla, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., keď súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 237 písm. a/ O.s.p.), v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O.s.p.), súd jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej uviedla, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala   za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež aj to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade   s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde   pod sp. zn. 2 Cdo 17/2013, 2 Cdo 83/2013, 2 ECdo 20/2013, 2 CoE 28/2013,   2 ECdo 114/2013, 2 CoE 46/2013, 2 ECdo 178/2013, 2 ECdo 225/2013, 2 CoE 68/2013,   2 ECdo 313/2013, 2 CoE 115/2013, 2 ECdo 26/2014, 2 CoE 122/2014, 2 ECdo 27/2014,   2 CoE 26/2014, 2 ECdo 57/2014, 2 CoE 41/2014, 2 ECdo 74/2014, 2 CoE 54/2014,   2 ECdo 76/2014, 2 CoE 67/2014, 2 ECdo 122/2014, 2 CoE 87/2014, 2 ECdo 161/2014,   2 CoE 113/2014, 2 ECdo 178/2014, 2 CoE 126/2014, 2 ECdo 262/2014, 1 ECdo 209/2013,   1 CoE 59/2013, 4 ECdo 274/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 294/2013, 4 ECdo 200/2014,   4 CoE 90/2014, 5 ECdo 238/2013, 6 ECdo 75/2013, 6 CoE 76/2013, 7 ECdo 75/2014,   7 CoE 42/2014, 7 ECdo 148/2014, 7 CoE 93/2014, 7 ECdo 252/2014, 7 CoE 163/2014,   8 ECdo 145/2014, 8 CoE 82/2014, 8 ECdo 160/2014, 8 CoE 90/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach (a to tak vo vzťahu   k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, ako aj k odmietnutiu dovolania), v celom

rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2015   JUDr. Jozef Kolcun, v.r.   predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová