Najvyšší súd  

2 ECdo 109/2014

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou V., so sídlom v B., proti povinnému Š. K.,

bývajúcemu v S., o vymoženie 754,43 € s príslušenstvom, vedenej Okresnom súde

Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3 Er 790/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 30. augusta 2012 sp. zn. 14 CoE 50/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie (§ 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti  

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z 8. apríla 2011 sp. zn. I.

Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zriadila R., so sídlom v B. (ďalej len „označený

rozhodcovský rozsudok“).

Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 10. januára 2012 č. k.  

3 Er 790/2011-15 žiadosť súdneho exekútora JUDr. R. D. o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní obchodných

podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, dospel k záveru, že tieto

obsahujú podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že v prípade nedosiahnutia dohody pri riešení akýchkoľvek

sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, povinný prijíma návrh banky na riešenie

vzájomných sporov pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti R.

Povinný si túto doložku nevyjednal a nemal možnosť ju ovplyvniť vzhľadom na jej

splynutie s   ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a   teda aj

rozhodcovskému konaniu. Takto dojednaná rozhodcovská   doložka   spôsobila   značnú

nerovnováhu   v   právach   a   povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

ktorý sa podpisom takejto doložky vopred vzdal svojich práv. S poukazom na ust. § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa posúdil rozhodcovskú doložku ako

neprijateľnú   a   tým   neplatnú   zmluvnú podmienku. Vzhľadom na jej neplatnosť súd

prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 30. augusta 2012  

sp. zn.   14   CoE   50/2012   potvrdil   uznesenie   súdu   prvého   stupňa.   V   odôvodnení,  

na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia dodal, že povinnému nebolo

preukázateľne umožnené zvážiť voľbu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom  

(čl. 11 obchodných podmienok, bod 11.2 všeobecných obchodných podmienok),

rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke

v spotrebiteľskej zmluve, preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná

a nevyvoláva právne účinky. Pri neplatnom uzavretí rozhodcovskej zmluvy nemohol

preto rozhodcovský súd ani prejednať spor a pre neexistenciu exekučného titulu  

z   rozhodcovského rozsudku bol exekučný súd povinný žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia zamietnuť (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.  

6 Cdo 143/2011, 2 Cdo 245/2011, Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011,  

IV. ÚS 60/2011). Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa aj o neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky z geografických dôvodov s poukazom na judikatúru Súdneho

dvora vo veci C-240/08-C-241/98. K námietke oprávnenej, že došlo k naplneniu § 93b

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách uviedol, že povinný nemal možnosť voľby či prijme

predložený návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a nebol poučený o dôsledkoch

uzavretia preukázateľným spôsobom (rozhodnutie Súdneho dvora vec C-76/10). Odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

vrátane osvojenia si dôvodov jeho rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.  

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom

žiadala napadnuté uznesenie buď zmeniť alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších

stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade:

rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.),

rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237  

písm. d/ O.s.p.), rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), odňali oprávnenej možnosť pred

súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a svoje

rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Poznamenala, že jej dovolanie je prípustné aj v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

(§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená

v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania

(§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola

v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho

dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde  

pod sp. zn. 2 Cdo 221/2012, 2 ECdo 35/2013, 2 ECdo 87/2013, 2 ECdo 145/2013,  

2 ECdo 15/2014, 2 ECdo 39/2014, 2 ECdo 49/2014, 2 ECdo 87/2014, 2 ECdo 124/2014,

2 ECdo 138/2014, 2 ECdo 176/2014, 2 ECdo 244/2014, 2 ECdo 246/2014,  

1 ECdo 95/2014, 3 ECdo 194/2013, 4 ECdo 198/2013, 5 ECdo 122/2013,  

5 ECdo 34/2014, 7 ECdo 318/2013, 7 ECdo 2/2014, 7 ECdo 63/2014, 7 ECdo 112/2014,

8 ECdo 127/2014, 8 ECdo 187/2014, 8 ECdo 211/2014, 8 ECdo 227/2014. Dovolací súd

sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu

stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.

a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol

procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1  

písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2015

  JUDr. Viera Petríková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová