Najvyšší súd
2 ECdo 109/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou V., so sídlom v B., proti povinnému Š. K.,
bývajúcemu v S., o vymoženie 754,43 € s príslušenstvom, vedenej Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3 Er 790/2011, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 30. augusta 2012 sp. zn. 14 CoE 50/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len
„Exekučný poriadok“) na základe rozhodcovského rozsudku z 8. apríla 2011 sp. zn. I.
Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zriadila R., so sídlom v B. (ďalej len „označený
rozhodcovský rozsudok“).
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 10. januára 2012 č. k.
3 Er 790/2011-15 žiadosť súdneho exekútora JUDr. R. D. o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že po preskúmaní obchodných
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, dospel k záveru, že tieto
obsahujú podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán. Takouto podmienkou je rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že v prípade nedosiahnutia dohody pri riešení akýchkoľvek
sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, povinný prijíma návrh banky na riešenie
vzájomných sporov pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti R.
Povinný si túto doložku nevyjednal a nemal možnosť ju ovplyvniť vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
ktorý sa podpisom takejto doložky vopred vzdal svojich práv. S poukazom na ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa posúdil rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na jej neplatnosť súd
prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 30. augusta 2012
sp. zn. 14 CoE 50/2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení,
na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia dodal, že povinnému nebolo
preukázateľne umožnené zvážiť voľbu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom
(čl. 11 obchodných podmienok, bod 11.2 všeobecných obchodných podmienok),
rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke
v spotrebiteľskej zmluve, preto je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná
a nevyvoláva právne účinky. Pri neplatnom uzavretí rozhodcovskej zmluvy nemohol
preto rozhodcovský súd ani prejednať spor a pre neexistenciu exekučného titulu
z rozhodcovského rozsudku bol exekučný súd povinný žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietnuť (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6 Cdo 143/2011, 2 Cdo 245/2011, Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011). Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa aj o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky z geografických dôvodov s poukazom na judikatúru Súdneho
dvora vo veci C-240/08-C-241/98. K námietke oprávnenej, že došlo k naplneniu § 93b
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách uviedol, že povinný nemal možnosť voľby či prijme
predložený návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a nebol poučený o dôsledkoch
uzavretia preukázateľným spôsobom (rozhodnutie Súdneho dvora vec C-76/10). Odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
vrátane osvojenia si dôvodov jeho rozhodnutia v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla oprávnená dovolaním, v ktorom
žiadala napadnuté uznesenie buď zmeniť alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších
stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade:
rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O.s.p.),
rozhodovali napriek tomu, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo (§ 237
písm. d/ O.s.p.), rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), odňali oprávnenej možnosť pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a svoje
rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Poznamenala, že jej dovolanie je prípustné aj v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená
v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola
v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na najvyššom súde
pod sp. zn. 2 Cdo 221/2012, 2 ECdo 35/2013, 2 ECdo 87/2013, 2 ECdo 145/2013,
2 ECdo 15/2014, 2 ECdo 39/2014, 2 ECdo 49/2014, 2 ECdo 87/2014, 2 ECdo 124/2014,
2 ECdo 138/2014, 2 ECdo 176/2014, 2 ECdo 244/2014, 2 ECdo 246/2014,
1 ECdo 95/2014, 3 ECdo 194/2013, 4 ECdo 198/2013, 5 ECdo 122/2013,
5 ECdo 34/2014, 7 ECdo 318/2013, 7 ECdo 2/2014, 7 ECdo 63/2014, 7 ECdo 112/2014,
8 ECdo 127/2014, 8 ECdo 187/2014, 8 ECdo 211/2014, 8 ECdo 227/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol
procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová