2 CoE 111/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému M. S.,
bývajúcemu v N., o vymoženie 955,98 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 24 Er 364/2005, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre
z 29. mája 2013 sp. zn. 8 CoE 42/2013, takto
r o z h o d o l :
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Nitre uznesením z 29. mája 2013 sp. zn. 8 CoE 42/2013 návrh
oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého
exekučné konanie nemožno prerušiť s výnimkou, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
pričom takýmto zákonom je napríklad zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorých použitie
však v danom prípade neprichádza do úvahy. Zdôraznil, že skutočnosti ktoré vo svojom
návrhu na prerušenie konania uviedla oprávnená už boli riešené aj judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 30. augusta 2010, sp. zn. IV. ÚS 285/2010. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd
k záveru, že v predmetnom konaní sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva
Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka nie je pre riešenie daného prípadu
relevantná. Aj z týchto dôvodov návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.
Proti uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania
podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom krajského
súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. d/ O.s.p., keď súd nerešpektoval jej právo na rozhodnutie veci na základe
správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj právo Európskej únie.
Oprávnená ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom podľa § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd nesprávne interpretoval a aplikoval
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tiež
Exekučného poriadku, a napokon oprávnená súdu vytýkala, že rozhodnutie v napadnutej časti
je nepreskúmateľné, arbitrárne a svojvoľné a v konečnom dôsledku porušuje právo podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okrem iných skutočností
uviedla, že ju súd nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania odvolaním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala oprávnená, skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, iba za splnenia ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní zamietol jej návrh na prerušenie konania.
Podľa § 201 (prvá veta) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o dovolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím
krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu
odvolacieho. Uvedené potvrdzuje právna úprava prípustnosti dovolania voči takémuto
rozhodnutiu podľa § 239 ods. 1 písm. b/, veta prvá O.s.p. Funkčná príslušnosť Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 29. mája 2013 sp. zn. 8 CoE 42/2013 o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zastavil bez toho, aby
preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo
zastavené.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. augusta 2014
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová