2 CoE 111/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., so sídlom v B., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti povinnému M. S.,

bývajúcemu v N., o vymoženie 955,98 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra

pod sp. zn. 24 Er 364/2005, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 29. mája 2013 sp. zn. 8 CoE 42/2013, takto

r o z h o d o l :

  Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

  Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Nitre uznesením z 29. mája 2013 sp. zn. 8 CoE 42/2013 návrh

oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania

odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého

exekučné konanie nemožno prerušiť s výnimkou, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

pričom takýmto zákonom je napríklad zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorých použitie

však v danom prípade neprichádza do úvahy. Zdôraznil, že skutočnosti ktoré vo svojom

návrhu na prerušenie konania uviedla oprávnená už boli riešené aj judikatúrou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 30. augusta 2010, sp. zn. IV. ÚS 285/2010. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd  

k záveru, že v predmetnom konaní sa nepreukázala potreba výkladu komunitárneho práva

Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka nie je pre riešenie daného prípadu

relevantná. Aj z týchto dôvodov návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania

podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť

a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom krajského

súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221

ods. 1 písm. d/ O.s.p., keď súd nerešpektoval jej právo na rozhodnutie veci na základe

správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj právo Európskej únie.

Oprávnená ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom podľa § 205 ods. 2  

písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd nesprávne interpretoval a aplikoval

ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tiež

Exekučného poriadku, a napokon oprávnená súdu vytýkala, že rozhodnutie v napadnutej časti

je nepreskúmateľné, arbitrárne a svojvoľné a v konečnom dôsledku porušuje právo podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okrem iných skutočností

uviedla, že ju súd nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu  

na prerušenie konania odvolaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala oprávnená, skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady, iba za splnenia ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať  

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma  

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci vyplývajúca zo zákona.

V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní zamietol jej návrh na prerušenie konania.

Podľa § 201 (prvá veta) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o dovolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je

funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2 O.s.p.).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania

podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím

krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu

odvolacieho. Uvedené potvrdzuje právna úprava prípustnosti dovolania voči takémuto

rozhodnutiu podľa § 239 ods. 1 písm. b/, veta prvá O.s.p. Funkčná príslušnosť Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 29. mája 2013 sp. zn. 8 CoE 42/2013 o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zastavil bez toho, aby

preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo

zastavené.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. augusta 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová