Najvyšší súd 2 Co 7/2008 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci výkonu rozhodnutia oprávneného K., so sídlom v B., proti povinnému L. K., bývajúcemu v L., pre vymoženie 30 Sk, o odvolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 2. júna 2008 sp. zn. E 4340040704, takto
r o z h o d o l :
Odvolanie povinného o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením z 2. júna 2008 sp. zn. E 4340040704 – 26 nariadil na základe uznesenia Okresného súdu Levice z 15. apríla 2002 č. k. 7 C 198/00, právoplatného 31. mája 2002 a vykonateľného 4. júna 2002 na uspokojenie prednostnej pohľadávky oprávneného vo výške 30 Sk výkon rozhodnutia odpísaním uplatnenej pohľadávky z účtu povinného v banke alebo pobočke zahraničnej banky : S., a.s., S.. Povinnému zakázal s nižšie uvedeným účtom nakladať až do výšky uplatnenej pohľadávky a prikázal po právoplatnosti uznesenia uplatnenú pohľadávku s príslušenstvom odpísať z účtu povinného č. X. v banke alebo pobočke zahraničnej banky (dlžníka povinného) : S., a.s., Bratislava a pripísať ju na účet č. X. – Štátna pokladnica V. v prospech oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný považujúc ho za nezákonné a absolútne neplatné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) skúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) predovšetkým prípustnosť povinným podaného odvolania proti predmetnému uzneseniu.
Podľa § 201 prvá veta O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým procesným úkonom účastník môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súdom prvého stupňa podľa platného právneho stavu môže byť okresný súd a krajský súd, ak je vecne príslušný na konanie v prvom stupni. Keďže z odvolaním povinného napadnutého uznesenia vyplýva, že vo veci rozhodol Krajský súd v Bratislave, bolo potrebným pre ďalší postup vo veci zodpovedať otázku, či v danom prípade rozhodol súd prvého stupňa, len rozhodnutie ktorého môže účastník napadnúť odvolaním. Okrem taxatívne vymenovaných vecí v § 9 ods. 2 O. s. p., rozhoduje krajský súd ako súd prvého stupňa aj vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, o ktorý prípad ide aj v konaní o danej veci. V preskúmavanej veci je predmetom konania vymáhanie pohľadávky, ktorá je v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok súdnou pohľadávkou z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť ju. V ustanovení § 7 ods. 1 citovaný zákon určuje vecne a miestne príslušným súdom pre správu a vymáhanie súdnych pohľadávok justičnú pokladnicu, ktorá má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky (§ 4 ods. 3), ktorej funkciu vykonáva Krajský súd v Bratislave (§ 4 ods. 1). Z uvedeného vyplýva, že Krajský súd v Bratislave je súdom prvého stupňa vecne a miestne príslušným na konanie v danej veci vymáhania súdnej pohľadávky.
Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona [ zákon č. 233/1995 Z z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ], ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (§ 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O. s. p. je jednou z výnimiek zo zásady prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa upravujúce jeden z prípadov, v ktorých nie je odvolanie proti uzneseniam vydaným v konaniach podľa dvoch osobitných zákonov. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Odvolanie nie je prípustné podľa citovaného ustanovenia aj proti uzneseniam vydaným v konaniach o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa § 2 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.
Z uvedeného možno dospieť k záveru, že povinný napadol odvolaním uznesenie súdu prvého stupňa, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol odvolanie povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa, pretože proti uzneseniu o vymáhaní súdnych pohľadávok zákon odvolanie nepripúšťa.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: