UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ I. H., bývajúceho v K. a 2/ Z. H., bývajúcej v K. proti žalovaným 1/ V. O., naposledy bývajúcemu v K. a 2/ O. E., bývajúcej v J. o zaplatenie 2 501,30 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 5 Ro 457/2013, o odvolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 8. októbra 2014 sp.zn. 5 Co 719/2014, takto
rozhodol:
Konanie o odvolaní z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo 16. júna 2014, č.k. 5 Ro 457/2013-36 odmietol odpor podaný žalovaným 1/ proti platobnému rozkazu Okresného súdu Prievidza z 8. januára 2014 č.k. 5 Ro 457/2013-19. Rozhodnutie odôvodnil podľa § 174 ods. 3 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 57 ods. 1 až 3 O.s.p. s tým, že vo veci samej bolo na návrh žalobcu rozhodnuté vyššie uvedeným platobným rozkazom, ktorý bol žalovanému 1/ doručený do vlastných rúk 10. marca 2014. Posledným dňom zákonnej lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu pre žalovaného 1/ bol 25. marec 2014. Žalovaný 1/ podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor osobne na súde až 3. apríla 2014, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odporu. Preto súd prvého stupňa odpor žalovaného 1/ ako oneskorene podaný odmietol.
Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 8. októbra 2014 sp.zn. 5 Co 719/2014 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd zopakoval, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že platobný rozkaz v predmetnej právnej veci bol žalovanému 1/ doručený do vlastných rúk 10. marca 2014. V deň nasledujúci po tomto doručení, t.j. 11. marca 2014, začala žalovanému 1/ plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odporuproti vydanému platobnému rozkazu, ktorá v zmysle § 57 O.s.p. uplynula v utorok 25. marca 2014. Žalovaný 1/ svoj odpor proti predmetnému platobnému rozkazu podal osobne na súde prvého stupňa až 3. apríla 2014, čo vyplynulo z podacej pečiatky súdu prvého stupňa na odpore žalovaného 1/. Súd prvého stupňa preto správne v súlade s § 174 ods. 3 písm. a) O.s.p. napadnutým uznesením odpor podaný žalovaným 1/ odmietol ako oneskorene podaný.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ odvolanie, v ktorom namietal, že súdy bez patričného preverenia daných skutočností rozhodli v prospech žalobcov a to bez toho, aby vypočuli obe strany. Súdy nižšieho stupňa rozhodli jednostranne a bez dôkazov žiadajú uhradiť čiastku, ktorá už bola uhradená.
Okresný súd Prievidza následne uznesením z 26. januára 2015 č.k. 5 Ro 457/2013-54 vyzval žalovaného 1/ aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia svoje podanie doplnil tak, že upresní, či uvedené podanie je odvolaním proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 8. októbra 2014 sp.zn. 5 Co 719/2014, v ktorom rozhodnutí bol žalovaný 1/ poučený, že proti nemu nie je prípustné odvolanie, alebo či proti uvedenému rozhodnutiu podáva dovolanie. V prípade, že uvedené podanie je odvolaním alebo dovolaním, je potrebné jeho doplnenie o zákonom predpísané náležitosti riadne podaného odvolania alebo dovolania. Predmetné uznesenie bolo žalovanému 1/ doručené do vlastných rúk 25. mája 2015. Keďže žalovaný 1/ na predmetné uznesenie žiadnym spôsobom nereagoval a svoje podanie nedoplnil, súd prvého stupňa 19. októbra 2015 predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie, skúmal dôvodnosť podaného odvolania a zistil, že v danom prípade chýbajú zákonom požadované procesné podmienky na vecné preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v prvej hlave prvej časti). Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 10a ods. 1 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Vyššie citované zákonné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na konanie o veci. Tento súd je oprávnený rozhodovať o 1/ riadnych opravných prostriedkoch, t.j. odvolaniach, vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (zhodne s tým je podľa § 201 O.s.p. spôsobilým predmetomodvolania len rozhodnutie súdu prvého stupňa) a o 2/ mimoriadnych opravných prostriedkoch, t.j. dovolaniach, za predpokladu, že je dovolaním (nie odvolaním) napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako súdu odvolacieho.
V prejednávanej veci je odvolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí odporu voči platobnému rozkazu. Vzhľadom na podmienku uvedenú v citovanom ustanovení § 201 O.s.p. by predmetné uznesenie bolo možné napadnúť odvolaním len ak by ho vydal súd prvého stupňa. Predmetné uznesenie však nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale uznesením krajského súdu ako súdu odvolacieho, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ani neobsahuje (neuvádza) chybné poučenie o neprípustnosti odvolania proti tomuto rozhodnutiu.
Žalovaný 1/ napadol odvolaním uznesenie krajského súdu v konaní, v ktorom tento nepostupoval ako súd prvého stupňa, ale ako súd odvolací (spis mu bol predložený za účelom preskúmania uznesenia vydaného súdom prvého stupňa). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nie je funkčne príslušný k rozhodovaniu o tomto opravnom prostriedku.
Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci, inak patriacej do právomoci súdov, je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok zastavenie odvolacieho konania (§ 104 ods. 1 O.s.p v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.).
S poukazom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o odvolaní žalovaného 1/ zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia krajského súdu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.