2Co/2/2021

UZNESENIE

Najvyšší s úd Slovenskej republiky v spore žalobcu EuroSpotrebiteľ, s o sídlom v Kysuckom Novom Meste, Sládkovičova 1222/73, IČO: 51 428 148, proti žalovaným 1/ RADIO GROUP a. s., so sídlom v Bratislave, Leškova 5, IČO: 44 845 995, 2/ Mediatex s. r. o., so sídlom v Bratislave, Bojnická 18, IČO: 35 763 418, 3/ RADIO, a. s., so sidlom v Bratislave, Prešovská 39, IČO: 35 771 623, o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach a o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 12C/1/2021, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 2 0. júla 2021 č. k. 12C/1/2021-145, v spojení s opravným uznesením z 26. augusta 2021 č. k. 12C/1/2021-361, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. júla 2021 č. k. 12C/1/2021-145, v spojení s opravným uznesením z 26. augusta 2021 č. k. 12C/1/2021-361 p o t v r d z u j e.

Odôvodnenie

1. Žalobca spolu so žalobou vo veci samej podal zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd ihneď pozastavil účinnosť žalovaných štatútov a nariadil žalovaným 1/ až 3/ zdržať sa (pozastaviť) predaj, organizovanie, vyhlasovanie, vysielanie a propagovanie akejkoľvek propagačnej súťaže žalovaného 1/ až 3/ v zmysle úplného znenia žalovaného štatútu alebo akýchkoľvek propagačných hier alebo súťaží (hier) s vkladom do nich získavaných prostredníctvom verejných elektronických komunikačných služieb s akoukoľvek špeciálnou alebo zvýšenou cenou pre spotrebiteľa, so žalovanými nekalými praktikami a žalovanými neprijateľnými podmienkami s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Alternatívne, aby súd žalovaným 1/ až 3/ zakázal predávať, organizovať, propagovať, zverejňovať, vysielať alebo vyhlasovať akékoľvek „propagačné súťaže“ s vkladom do hry, ktorý predstavuje rozdiel medzi štandardnými spotrebiteľskými cenami elektronickej komunikačnej služby ako cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou pre účasť na tejto hre a cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby pre odchádzajúce volania, odosielanie krátkych textových správ a odosielanie multimediálnych správ na telefónne čísla účastníkov pevnej alebo mobilnej siete, vrátane ceny za volanie alebo za odosielanie krátkej textovej správy alebo multimediálnejsprávy, ktorá je potvrdením účasti v hre v neprospech spotrebiteľov, a aby súd žalovaným 1/ až 3/ zakázal používať tieto žalované praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky alebo neprijateľné zmluvné podmienky s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 1.2. Predmetný návrh žalobca odôvodnil tým, že v rámci Slovenskej republiky je vo verejnom aj spotrebiteľskom záujme potrebné nariadiť neodkladné opatrenie na zabezpečenie ochrany pred nekalosúťažnými praktikami a ochranou neplnoletých osôb, nespôsobilých osôb, ZŤP osôb, gamblerov ako užívateľov elektronických komunikačných služieb, zabrániť zneužívaniu najmä SMS so zvýšenou cenou za účasť v hrách, okrádania a klamania spotrebiteľov (spotrebiteľských podvodov) ako aj na ochranu pred kumulovaním príjmov a ich zlegalizovaním ako aj zvyšovaním škôd spáchaných doteraz na právach poškodených spotrebiteľov popri ohrozovaní mravnej výchovy a zákazu hazardu. Podľa žalobcu je neprípustné a hrubo nezákonné zneužitie práva na propagačné súťaže (nehazardné hry), v ktorých sa propaguje iba predaj „virtuálnych žrebov“, príp. vyberanie vkladov do súťaže alebo hry cez prémiové telekomunikačné služby so zvýšenou cenou pre spotrebiteľa v jeho neprospech, z ktorých sa generuje nezákonný zisk ako nezákonná herná istina alebo reparuje výherná istina alebo výherná suma nelicencovaným subjektom cez predaj prémiových telekomunikačných služieb ako de facto i de iure vkladov do (hazardnej) hry bez reálnej propagácie (iných) tovarov a služieb s cieľom obchádzať zákon o hazardných hrách a obohacovať sa na úkor spotrebiteľov prostredníctvom týchto nekalých obchodných praktík a neprijateľných zmluvných podmienok k štatútu.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ a „krajský súd“) uznesením z 20. júla 2021 č. k. 12C/1/2021-145, v spojení s opravným uznesením z 26. augusta 2021 č. k. 12C/1/2021-361, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2.1. Súd prvej inštancie po individuálnom vyhodnotení žalobcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky na jeho nariadenie dané nie sú. Poukázal v prvom rade na špecifický predmet sporu, ktorým je abstraktná kontrola v spotrebiteľských veciach. Obsahom takéhoto typu konania je preskúmavanie neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a nekalých obchodných praktík mimo rámca okolností konkrétneho prípadu, pričom výsledkom tohto konania je záväzné stanovenie toho, či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bude považovať za neprijateľnú, resp. obchodná praktika za nekalú alebo nie. Vzhľadom na špecifický predmet sporu preto nie je možné, aby došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia v znení navrhovanom žalobcom, nakoľko v danom prípade by mohlo dôjsť k prejudikovaniu meritórneho rozhodnutia (ktoré navyše pôsobí erga omnes). Až v konečnom rozhodnutí súdu totiž bude na základe vykonaného nevyhnutného dokazovania rozhodnuté, či hry (súťaže) žalovaných 1/ až 3/ realizované v zmysle žalobcom namietaného štatútu a všeobecných podmienok spotrebiteľských súťaží prostredníctvom telekomunikačných služieb sa považujú za nekalé obchodné praktiky alebo nie. Rovnako tak v zmysle ustálenej judikatúry a vzhľadom na samotný charakter inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné uviesť, že v konaní o neodkladnom opatrení nemožno posúdiť, či sa žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdené skutočnosti zakladajú na pravde alebo nie, nakoľko len v konaní vo veci samej pri rešpektovaní základných princípov sporového konania (najmä s akcentom na prejednací princíp a princíp rovnosti zbraní) a po vykonanom nevyhnutnom dokazovaní bude možné žalobcom uvádzané argumenty relevantne posúdiť a spravodlivo rozhodnúť. 2.2. Navyše, s poukazom na zákonné podmienky nevyhnutné pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako procesného inštitútu, účelom ktorého je rýchla a efektívna ochrana porušených a ohrozených práv (v danom prípade do času rozhodnutia vo veci samej), je potrebné taktiež dodať, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a ani nijak nepreukázal, že by bolo potrebné prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie (§ 325 CSP). Žalobcom uvádzané argumenty o zabránení zneužívania spotrebiteľov ako užívateľov elektronických komunikačných služieb so zvýšenou cenou, príp. o ochrane pred propagovaním predaja virtuálnych žrebov, pred kumulovaním príjmov a ich zlegalizovaním a ochrane pred zvyšovaním škôd doposiaľ spáchaných na právach poškodených spotrebiteľov a o ohrozovaní mravnej výchovy a potrebe zákazu hazardu nijak nepreukazujú a neosvedčujú bezodkladnosť a naliehavosť (úpravy pomerov), ktoré sú elementárnymi požiadavkami na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie preto pozhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že zo strany žalobcu absentujú relevantné dôvody nevyhnutnosti a naliehavosti zásahu súdu prvej inštancie prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, následkom čoho je zamietnutie predmetného návrhu.

3. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej aj ako „odvolateľ“) odvolanie v celom rozsahu v zmysle § 365 CSP ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h). Žalobca vo svojom odvolaní uviedol niekoľko právnych otázok : 1) Je správny právny názor krajským súdom vyslovený, že v konaní o abstraktnej kontrole nemožno nariadiť neodkladné opatrenie a vysloviť predbežný právny záver k prejednávanej veci? Odvolateľ tvrdí, že ide o právny názor zjavne vecne nesprávny. 2) Môže alebo musí súd v rozhodovaní o neodkladnom opatrení zaujať meritórny právny názor k nemu, ak sa to proste v špecifickej veci vyžaduje, a môže ho následne hoci aj opačne zmeniť v rozhodnutí vo veci samej pri riadnom zistení a ucelení skutkového a právneho stavu? Odvolateľ zastáva právny názor, že môže; CSP explicitne predpokladá neodkladné opatrenie v znení rovnakom ako rozsudok vo veci samej. 3) Môže súd ak to uzná za potrebné a nevyhnutné v špecifickej veci kreatívne redukovať účinky erga omnes v enunciáte tak, že ich vylúči alebo zredukuje na niektorý segment trhu alebo na individuálne účinky len medzi stranami? Môže alebo musí súd v rozhodovaní tak urobiť aj bez návrhu strany konania? Aj redukované účinky enunciátu rozsudku sú predsa zjavne účinné proti každému v zmysle, že výrok právoplatného rozsudku podľa § 305 je záväzný pre každého. Inak musí mať absolútne každé rozhodnutie iba účinky erga omnes? Majú „Neodkladné opatrenia, zabezpečovacie opatrenia a iné opatrenia súdu” v zmysle CSP tiež účinky erga omnes? Odvolateľ zastáva právny názor, že nemusia. Hypoteticky môžu nastať právne veci a prípady kedy nie a súd si vie a môže sám zredukovať následok rozhodnutia tak vo veci samej, ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa potreby. 4) Môžu o uvedenom návrhu vo veci samej alebo o neodkladnom opatrení rozhodovať zákonní sudcovia, ak sa zúčastnia alebo v minulosti zúčastnili žalovanej hry? Určite nie, pretože jej pozastavením by prišli o možnosť vyhrať a nadobúdajú špecificky pomer k žalovanej veci, a zároveň zákonný aj ústavný dôvod na vylúčenie. Rozhodovali v napadnutej veci zákonní sudcovia v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy SR? Bolo napadnuté rozhodnutie vecne správne a v súlade so zákonom a inými predpismi? 5) Môže alebo musí súd ex offo vydať neodkladné opatrenie v zmysle smernice o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov pre vydanie príkazu na zastavenie alebo zákaz každého protiprávneho konania so všetkými náležitými účelnými opatreniami, prípadne aj formou skráteného konania? 6) Bola a je smernica o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov detto Smernica Európskeho parlamentu a rady o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ ES COM/2018/184 final 2018/0089 (COD) správne, dostatočne a komplexne transponovaná (recipovaná) do právneho poriadku SR? 7) Je súd povinný ex offo v danej veci alebo akejkoľvek veci v zmysle CSP aplikovať per analogiam § 361 CMP? 8) Môže, či musí súd detto vydať neodkladné opatrenie aj v inom znení, ak zistí pravdepodobne isté nekalé obchodné praktiky? 3.1. Odvolateľ uvádza, že žaloba je primárne opretá o fakt, že žalovaní nedisponujú oprávnením na podnikanie v segmente hazardných hier, nedisponujú licenciou na hazardné hry, dlhodobo prevádzkujú žalovanú hru verejne celoplošne prostredníctvom internetu na doméne https://www.funradio.sk/ a v rádiovom vysielaní Fun rádia, hra je propagovaná denne ako klamlivá propagačná hra, v rámci čoho lákajú na účasť v nej každého aj maloletých hráčov. Odvolateľ namieta, aby akýkoľvek sudca konajúceho súdu na Krajskom súde v Bratislave alebo Najvyššom súde SR, bol pre objektívny pomer hráča k veci vylúčený, ak sa účastní a hrá žalovanú hru v súčasnosti alebo v minulosti pre porušenie a hrozbu porušenia práva na nezávislý a nestranný súd. Ďalej právny záver súdu prvej inštancie je predčasný a nesprávny, nakoľko nezohľadňuje špecifiká žaloby, jej obsahu, rozsahu, príloh, znenia zákona, ani predmet konania o abstraktnej kontrole, ani špeciálnu právnu úpravu na ochranu spotrebiteľov, je vnútorne čiastočne rozporuplné a odmieta sa zaoberať meritom veci v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení. Reálne vykonaná žalovaná hra a jej klamlivé pravidlá mali za cieľ zrealizovať nelegálne hazardnú hru v neprospech spotrebiteľov, jej skutočným cieľom bolo získať neoprávnenú výhodu v hospodárskej súťaži a majetkový prospech naproti iným legálnym licencovanýmsubjektom dodávateľom hazardných hier, odčerpať iným v hospodárskej súťaži zisk z hazardných hier zneužitím „propagačnej súťaže” a zneužitím SMS so zvýšenou sadzbou za SMS z majetkov spotrebiteľov ako vkladu do tejto hry, získaním nelegálneho a nepoctivého majetkového prospechu od spotrebiteľov. Odvolateľ žiada pripojiť spisy Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11C/5/2020, 13C/1/2021, 13C/7/2020, 12C/1/2021, 16C/6/2020, 11C/2/2020. V zmysle uvedeného odvolateľ žiada súd ex offo preskúmať nekalé praktiky a nezákonný štatút obsahujúci viaceré, resp. všetky neprijateľné zmluvné podmienky a žalobe vyhovieť v súlade s novým znením petitu v zmysle novej žaloby proti žalovaným 1/ až 3/, pričom žiada súd, aby v plnom rozsahu zmenu rozsahu a spresnenie žaloby pripustil. Odvolateľ navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť napadnuté uznesenie a vyhovieť neodkladnému opatreniu: „I. Súd ihneď pozastavuje spornú účinnosť alebo použitie a propagovanie žalovaných štatútov a nariaďuje žalovaným 1/ až 3/ v obchodnom styku zdržať sa (pozastaviť) predaj, organizovanie, vyhlasovanie, vysielanie a propagovanie akejkoľvek propagačnej súťaže žalovaných 1/ až 3/ v zmysle úplného znenia žalovaného štatútu alebo akýchkoľvek propagačných hier alebo súťaží (hier) s vkladom do nich získavaných prostredníctvom verejných elektronických komunikačných služieb akoukoľvek špeciálnou alebo zvýšenou cenou pre spotrebiteľa, so žalovanými nekalými praktikami a žalovanými neprijateľnými podmienkami s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. II. Alternatívne, aby súd žalovaným 1/ až 3/ zakázal v obchodnom styku predávať, organizovať, propagovať, zverejňovať, vysielať alebo vyhlasovať akékoľvek „propagačné súťaže” (hry) s vkladom do hry, ktorý predstavuje rozdiel medzi zvýšenými spotrebiteľskými cenami elektronickej komunikačnej služby ako cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou pre účasť na tejto hre a cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby pre odchádzajúce volania, odosielanie krátkych textových správ a odosielanie multimediálnych správ na telefónne čísla účastníkov pevnej alebo mobilnej siete, vrátane ceny za volanie alebo za odosielanie krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy, ktorá je potvrdením účasti v hre v neprospech spotrebiteľov, a aby súd žalovaným 1/ až 3/ zakázal používať tieto žalované praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky alebo neprijateľné zmluvné podmienky s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, a to právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“ Inak zrušiť odvolaním napadnuté uznesenie v celom rozsahu, usmerniť záväzne podriadený súd a vrátiť vec na nové riadne rozhodnutie. 3.2. Odvolateľ vo svojom doplnení odvolania z 21. augusta 2021 v rámci odvolacej lehoty uviedol ďalšie otázky : 1a) Uplatní sa na odvolanie v odvolacom konaní v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach na ochranu spotrebiteľov neobmedzené „viazanosť rozsahom odvolania“ ex officio, platí režim § 379 CSP písm. c/, „určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami (spotrebiteľského vzťahu) vyplýva z osobitného predpisu“ na ochranu spotrebiteľov ako kogentnej úpravy niektorých vzťahov medzi spotrebiteľom a obchodníkom (dodávateľom), vrátane ilegálneho obchodníka (ilegálneho dodávateľa) alebo je súd viazaný len rozsahom podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) aj pri abstraktnej kontrole? Možno teda ústavne konformne subsumovať (kompletný) rozsah odvolania v odvolacom konaní v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach na ochranu spotrebiteľov pod „určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu”? 2a) Platí, že súd v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach na ochranu spotrebiteľov je súdom ex officio vyšetrovacím neviazaným len rozsahom a obsahom žaloby a dôkazov (§ 303 CSP)? 3a) Platia rovnaké režimy aj pre celú Tretiu časť osobitné procesné postupy Prvá hlava skrátené konania a skrátené rozhodnutia? 4a) Je súd povinný nariadiť neodkladné opatrenie alebo vydať príkaz na zastavenie alebo zákaz každého protiprávneho konania so všetkými náležitými účelnými opatreniami, prípadne aj formou skráteného konania, ak je dôvodné podozrenie z páchania zjavnej protiprávnej činnosti na dennej alebo hodinovej báze, alebo indikuje páchanie protiprávnej činnosti intenzity napĺňajúcej niektoré skutkové podstaty trestnej činnosti? 5a) Môže alebo musí súd ex officio nariadiť vlastné alebo upravené znenie neodkladného opatrenia, aby zabránil páchaniu osvedčenej a opakovanej protiprávnej činnosti obchodníkov (dodávateľov)? 6a) Je súd povinný uplatniť v žalovanej veci analógiu legis ust. § 85 ods. 8 a nasl. ZoHH č. 30/2019 Z.z. kumulatívne v rámci ochrany hospodárskej súťaže, v rámci ochrany pred nekalo-súťažnými konaním alebo praktikami, v rámci vysokej ochrany spotrebiteľov v SR? 3.3. Odvolateľ tvrdí, že návrhu na neodkladné opatrenie možno vyhovieť, „ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená”, alebo ak je potreba pre vydanie príkazu na zastavenie alebo zákaz každého protiprávneho konania so všetkými náležitými účelnými opatreniami, prípadne aj formou skráteného konania. Podľa odvolateľa sú kumulatívne splnené viaceré dôvody na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a síce, že „je potrebné bezodkladne upraviť pomery” medzi žalovanými obchodníkmi (dodávateľmi) a medzi spotrebiteľmi i štátom, pretože žalované nekalé obchodné praktiky, žalované neprijateľné zmluvné podmienky sú zjavne prima facie, že protiprávna žalovaná činnosť je fakticky realizovaná nonstop. K dôvodom „ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“, tvrdí, že pri vysokom počte zapojených a poškodených spotrebiteľov a preukázaní materiálnej ilegálnej hazardnej hry a klamania spotrebiteľom týmto vzniká objektívne zo zákona každému „právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie“, „právo na vydanie bezdôvodného obohatenia poškodeným hráčom“, a rovnako štátu „vydanie neoprávneného obohatenia z nepoctivých príjmov“, zároveň „právo na náhradu škody k poškodeným hráčom, poškodeným licencovaným prevádzkovateľom na hazardnom trhu“ vo výške, ktorá už teraz násobne prevyšuje základné imania žalovaných. Odvolateľ v rámci návrhov na dokazovanie navrhol súdu zaistiť server a komplet dáta počítačové údaje na www.funradio.sk od žalovaných; predbežne si vyžiadať od žalovaných za rok 2019 až 2021 komplet audio diela „Zarob ušami” a akúkoľvek reklamu na propagovanie hry „Zarob ušami” vysielané verejne na rozhlasovej stanici „FUN RÁDIO” (reklamným priestorom Fun rádia); vykonať audio-záznam živého vysielania z rozhlasového vysielania služby Fun rádia a zabezpečiť do spisu audio dôkazy neoprávnenej verejnej propagácie a žrebovania ilegálnej žalovanej hry najbližšie „Zarob ušami 27. augusta o 30.000 eur“ za spätnú SMS so zvýšenou cenou; doplniť spis pred rozhodnutím o odvolaní o neodkladnom opatrení aj pred rozhodnutím vo veci samej a vyzvať spoločnosti Orange Slovensko, a. s., Slovak Telekom, a. s., O2 Slovakia, s. r. o., SWAN Mobile, a. s., aby predložili zoznam a databázu hráčov žalovanej hry, faktúry z príjmov a vkladov za vklady cez skrátene číslo „7010“ za rok 2019 až 2021, a príjmy vyplácané žalovaným. 3.4. Na ďalšie podanie žalobcu z 25. augusta 2021, ktorým dopĺňal svoje odvolanie zo 07. augusta 2021 odvolací súd neprihliadal, nakoľko bolo podané po 15-dňovej odvolacej lehote (uplynula 21. augusta 2021) a zo strany súdu prvej inštancie bolo dané správne poučenie o lehote na podanie odvolania a taktiež sa toto podanie netýka rozsahu vykonanej opravy ohľadne vydaného opravného uznesenia (§ 362 CSP).

4. V zmysle § 31 ods. 1 písm. a) CSP je na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach príslušný Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. A v zmysle § 31 ods. 2 CSP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný najvyšší súd.

5. V danom prípade je predmetom konania abstraktná kontrola spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 301 CSP a nasl., pričom Krajský súd v Bratislave bol súdom prvej inštancie vecne a miestne príslušným na konanie v danej veci.

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP) Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ a „odvolací súd“) ako súd odvolací, vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) a § 304 CSP. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní žalobcu a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, a to z hľadiska, či v konaní (ne)došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto uznesenie krajského súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia ijednotlivé argumenty žalobcu predostretými ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nenariadiť vo veci neodkladné opatrenie.

8. Žalobca odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia tým, že v rámci Slovenskej republiky je vo verejnom aj spotrebiteľskom záujme potrebné nariadiť neodkladné opatrenie na zabezpečenie ochrany pred nekalosúťažnými praktikami a ochranou neplnoletých osôb, nespôsobilých osôb, ZŤP osôb, gamblerov ako užívateľov elektronických komunikačných služieb, zabrániť zneužívaniu najmä SMS so zvýšenou cenou za účasť v hrách, okrádania a klamania spotrebiteľov (spotrebiteľských podvodov) ako aj na ochranu pred kumulovaním príjmov a ich zlegalizovaním ako aj zvyšovaním škôd spáchaných doteraz na právach poškodených spotrebiteľov popri ohrozovaní mravnej výchovy a zákazu hazardu.

9. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že po zhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že zo strany žalobcu absentujú relevantné dôvody nevyhnutnosti a naliehavosti zásahu súdu prvej inštancie prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia.

10. Žalobca sa žalobou vo veci samej, doručenou súdu 04. novembra 2020, domáhal, aby súd určil, že :

- v relevantnom období v roku 2019 a 2020 predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať žalované hry ako aj úplné znenie Štatútu spotrebiteľskej propagačnej súťaže „Zarábaj ušami“ v znení platnom od 28.08.2020 od 16:00 v spojení s platnými a účinnými Všeobecnými podmienkami spotrebiteľských súťaží Fun Rádia, je/bola hrou, ktorá nezaručuje všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry a je/bola hazardnou hrou s neprijateľnými zmluvnými podmienkami a je/bola nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov;

- žalované všetky jednotlivé nezákonné ustanovenia Štatútu spotrebiteľskej propagačnej súťaže „Zarábaj ušami“ v znení platnom od 28.08.2020 od 16:00 a v zneniach platných od 01.01.2019 v spojení s platnými a účinnými Všeobecnými podmienkami spotrebiteľských súťaží Fun Rádia pre rok 2019 a 2020 sú/boli neprijateľnými zmluvnými podmienkami v neprospech spotrebiteľov;

- predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať (skryté) hazardné hry žalovanými 1/ až 3/ v zmysle žalovaných štatútov s vkladom cez prémiové telekomunikačné služby (MMS/SMS/hlasové volania/potvrdzujúce spätné SMS/ potvrdzujúce spätné MMS) so zvýšenou cenou (tzv. prémiové elektronické komunikačné služby, resp. prémiové telekomunikačné služby), ich sprístupnenie a účasť pre osoby mladšie ako 18 rokov alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo osoby vedené v registri vylúčených osôb z účasti na hazardných hrách (podľa § 34 zákona o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov „ZoHH“) je/bola nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov;

- propagácia a predaj „virtuálnych žrebov“ prostredníctvom prémiových telekomunikačných služieb na vstup do žalovanej súťaže (hry) s vkladom cez prémiové telekomunikačné služby (MMS/SMS/hlasové volania/potvrdzujúce spätné SMS/potvrdzujúce spätné MMS) so zvýšenou cenou (tzv. prémiové telekomunikačné služby) je/bola nekalou obchodnou praktikou v neprospech spotrebiteľov;

- žalované vyššie špecifikované nekalé praktiky minimálne od 01.01.2019, žalované neprijateľné zmluvné podmienky, žalované štatúty a žalované hry napĺňajú minimálne objektívnu stránku skutkových podstát trestných činov, najmä podľa § 211 Trestného zákona ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, podľa § 229 Trestného zákona prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok, podľa § 230 Trestného zákona nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier, podľa § 231 Trestného zákona a podľa § 232 Trestného zákona podielnictvo, podľa § 233 Trestného zákona legalizácia príjmu z trestnej činnosti, podľa 235 Trestného zákona úžera, podľa § 250 Trestného zákona neoprávnené podnikanie, podľa § 269 Trestného zákona poškodzovanie spotrebiteľa, podľa § 269a Trestného zákona nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi, sú/boli nekalými obchodnými praktikami v neprospech spotrebiteľov. 10.1. Žalobca sa žalobou taktiež domáhal, aby súd právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej zakázal pro futuro žalovaným 1/ až 3/ :

- predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať (skryté) hazardné hry v zmysle žalovaných štatútov s vkladom cez prémiové telekomunikačné služby (MMS/SMS/hlasové volania/potvrdzujúce spätné SMS/potvrdzujúce spätné MMS) so zvýšenou cenou (tzv. prémiové elektronické komunikačné služby, resp. prémiové telekomunikačné služby) v neprospech spotrebiteľa;

- predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať (skryté) hazardné hry v zmysle žalovaných štatútov pre osoby mladšie ako 18 rokov alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony alebo osoby vedené v registri vylúčených osôb z účasti na hazardných hrách v neprospech spotrebiteľa;

- propagovať a predávať „virtuálne žreby“ prostredníctvom prémiových telekomunikačných služieb na vstup do žalovanej súťaže (hry) s vkladom cez prémiové telekomunikačné služby (MMS/SMS/hlasové volania/potvrdzujúce spätné SMS/potvrdzujúce spätné MMS) so zvýšenou cenou (tzv. prémiové telekomunikačné služby) v neprospech spotrebiteľov;

- predávať, organizovať, vyhlasovať, verejne vysielať a propagovať propagačné súťaže alebo hazardné hry, ktoré nezaručujú všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry v neprospech spotrebiteľov;

- každému v SR používať tieto žalované vyššie špecifikované nekalé praktiky a žalované vyššie špecifikované neprijateľné zmluvy alebo žalované vyššie špecifikované neprijateľné zmluvné podmienky alebo nekalé praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

12. Odvolateľ jednotlivo (prehľadne a adresne) v odvolaní nevysvetlil, či a prípadne v čom konkrétne sú podľa jeho názoru naplnené jednotlivé odvolacie dôvody. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže. Výnimkou sú len procesné podmienky konania (§ 161 CSP), na ktoré odvolací súd prihliada, aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP). Rozsah a dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať, alebo dopĺňať, len do uplynutia odvolacej lehoty (§ 364 a § 380 ods. 1 CSP, porovnaj sp. zn. 2 Cdo 234/2013, 5 Cdo 279/2010). Odvolací súd nezistil existenciu takých vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ktoré b y s údu bránili v prerokovaní predmetného návrhu n a nariadenie neodkladného opatrenia a tým naplnili niektorý z uvedených odvolacích dôvodov.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13.1. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13.2. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde vkonkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu.

14. K uplatneným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, lebo nepreukázaním zákonných podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobcom, nebolo možné jeho návrhu vyhovieť. Ani namietané nesprávne právne posúdenie, či nedostatočne zistený skutkový stav veci nebolo opodstatnené.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

16. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 147/2011). Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

17. Odvolací súd teda podotýka, že so zreteľom na podstatu účelu zmyslu inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z uvedeného vyplýva, že v danom konaní súd nemá povinnosť vykonávať všetko dokazovanie na návrh strany, ale rozhodovať vo vyššie uvedených intenciách.

18. Dodatočne odvolací súd poukazuje aj na to, že Ústavný súd SR už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní „o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej...“

19. Odvolací súd poukazuje aj na čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý v odseku 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V odseku 2 dopĺňa, že podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

20. V konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach ide o konanie, v ktorom sa preskúmavaneprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. v iných zmluvných dokumentoch a nekalých obchodných praktík, mimo rámca okolností konkrétneho prípadu. Výsledkom tohto konania je záväzné stanovenie toho, či sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve bude považovať ex nunc za neprijateľnú, resp. obchodnú praktiku za nekalú alebo nie. V tomto type konania nevystupuje slabšia strana - spotrebiteľ. Základný rozdiel medzi individuálnym spotrebiteľským s porom a konaním o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (ktoré sú obidve systematicky zaradené v prvom diele druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku) spočíva v účinkoch rozsudku súdu. Kým rozsudok súdu v súkromnoprávnom individuálnom spotrebiteľskom spore (v ktorom má súd tiež právo vysloviť neprijateľnosť dojednanej zmluvnej podmienky, a to aj bez návrhu v zmysle § 298 ods. 1 CSP) má účinky inter partes (t. j. voči stranám konkrétneho sporu), rozsudok vyhlásený v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach má účinky erga omnes (teda je záväzný pre každého). 21. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný aj vzhľadom na neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a neprimeranosti navrhovanej úpravy. 21.1. Odvolací súd uvádza, že je treba prisvedčiť odvolateľovi v tom, že od účinnosti nového civilného sporového kódexu je priamo v § 330 ods. 2 CSP expressis verbis vyjadrené, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Aplikácia § 361 CMP pre toto sporové konanie však podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na § 1 CMP nie je možná; ustanovenia Civilného mimosporového poriadku sa môžu aplikovať len na konania ustanovené v tomto zákone. Nie je preto prípustné subsidiárne aplikovať ustanovenia tohto zákona na sporové konania alebo konania v správnom súdnictve či konania upravené v iných právnych predpisoch. Žalobcovi sa podaným odvolaním nepodarilo spochybniť závery súdu prvej inštancie o neosvedčení základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a neprimeranosti takej úpravy). Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality, pretože neodkladné opatrenie nemôže nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. 21.2. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej s prihliadnutím na špecifický charakter tohto konania a najmä na účinnosť rozsudku erga omnes. Posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu vyžaduje vykonať nevyhnutné dokazovanie, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal, keď uviedol, že až v konečnom rozhodnutí súdu bude na základe vykonaného nevyhnutného dokazovania rozhodnuté, či hry (súťaže) žalovaných 1/ až 3/ realizované v zmysle žalobcom namietaného štatútu a všeobecných podmienok spotrebiteľských súťaží prostredníctvom telekomunikačných služieb sa považujú za nekalé obchodné praktiky alebo nie. Navyše súd prvej inštancie nevylúčil totožnosť navrhovaného petitu neodkladného opatrenia so žalobným petitom, len to v danom prípade nepovažoval za vhodné a nevyhnutné.

22. Ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa v priebehu konania na súde prvej inštancie zabezpečuje povinným „samonamietnutím“ sudcu, ak si je vedomý vylúčenia, alebo kvalifikovanou námietkou zaujatosti sudcu, vznesenou stranou sporu, ak sa o vylúčení sudcu strana dozvie. Dôvody vylúčenia sudcu vymedzuje § 49 ods. 1 a 2 CSP. Pre naplnenie ústavného práva na nezávislý a nestranný súd zákon umožňuje túto vadu konania odstrániť aj po vydaní meritórneho rozhodnutia. Jediným spôsobom zjednania nápravy je zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie v ústavne vyhovujúcom obsadení súdu. Čo sa týka vylúčenia sudcu pre jeho pomer k sporu, k tomu dôjde, ak je sudca sám stranou alebo ak by mal právny záujem na výsledku konania (napr. ak by napĺňal podmienky intervenienta obsiahnuté v § 81). Pomerom sudcu k sporu je aj skutočnosť, že získal informácie o spore inak než dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo (napr. bol svedkom skutočnosti, ktorá sa vo veci stala predmetom dokazovania, bol o spore niektorou zo strán oboznámený ešte pred začatím súdneho konania, v dôsledku čoho je jeho pohľad na zistené skutkové okolnosti prípadu deformovaný ďalšími poznatkami zistenými mimoprocesným spôsobom a pod.); ( p o z r i Š T EVČEK, Ma r e k, F I COVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok, 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2017). V tomto konaní ale nebolo žalobcom žiadnym spôsobom relevantne preukázané, ani v konaní nevyšlo najavo, že by existovala reálna pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu v predmetnomspore, resp., ako to namietal žalobca, že by boli niektorí sudcovia účastníkmi žalovanej hry. Odvolací súd preto túto námietku nepovažoval za dôvodnú, pričom dané žalobca nerozporoval ani v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Odvolací súd sa opätovne nezaoberal všetkými námietkami žalobcu, keďže už súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení dostatočným spôsobom zaoberal na všetky pre vec dôležitými argumentmi žalobcu, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, s ú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov v zmys le ustanovení o neodkladnom opatrení. Ústavný súd už judikoval, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie o danom opravnom prostriedku, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa v rámci konania o opravnom prostriedku preskúmavalo (napr. IV. ÚS 350/2014, IV. ÚS 4/2013, IV. ÚS 124/2011, II. ÚS 127/07). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia totiž neznamená, že všeobecný súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

24. K námietkam týkajúcim sa skutkových okolností veci samej, odvolací súd nezaujal vecné stanovisko v záujme neprejudikovania rozhodnutia vo veci samej.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej stranyneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP (§ 447 písm. e) CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.