2 Co 10/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov : 1/ J. Š., bývajúceho v P. a 2/ Ing. V. D., bývajúceho v T., proti odporkyni : JUDr. I. Á., advokátke so sídlom v B., správkyni konkurznej podstaty úpadcu M., a. s., D., o vyplatenie odmeny za využívanie zlepšovacieho návrhu, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 4. novembra 2008 sp. zn. Z – 2 – 22 C 6/1993, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie p o t v r d z u j e.
Odvolanie navrhovateľa 1/ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 4. novembra 2008 sp. zn. Z - 2 - 22 C 6/1993 rozhodol o vrátení zvyšku preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 545,- Sk zložiteľovi – navrhovateľovi 2/. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením zo 17.05.1996 vo veci nariadil znalecké dokazovanie a obom navrhovateľom uložil povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 3.000,- Sk. Podľa záznamu o zložení preddavok zložil dňa 04.06.1996 navrhovateľ 2/. Uznesením z 18.04.1997 priznal znalcovi znalečné vo výške 2.455,- Sk. Keďže na znalecké dokazovanie nepoužil celý preddavok, jeho zvyšnú časť vrátil zložiteľovi.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu sa odvolali obaja navrhovatelia, ktorí žiadali zmenu uznesenia tak, aby im bol vrátený celý preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 3.000,- Sk. Odvolanie dôvodili tým, že i napriek neukončenému konaniu o tejto veci z dôvodu konkurzu na majetok pôvodnej odporkyne, im vznikla škoda vo výške 3.000,- Sk zaplatením preddavku na znalecké dokazovanie, ktorého vykonanie navrhla pôvodná odporkyňa. Vzniknutú škodu videli aj v nevyplatení uznanej odmeny za využitie zlepšovacieho návrhu správkyňou konkurznej podstaty každému po 33.087,- Sk a v zaplatení súdneho poplatku vo výške 8.884,- Sk. Vyslovili názor, že v súlade s Občianskym súdnym poriadkom v prípade neúspechu odporkyne v konaní, vzniká povinnosť zaplatiť náhradu trov konania odporkyni a nie úspešným navrhovateľom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd ( § 10 ods. 2 O. s. p. ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. ) skúmal predovšetkým, či odvolanie podala osoba oprávnená k jeho podaniu, a dospel k záveru, že navrhovateľ 1/ nie je osobou oprávnenou k podaniu odvolania v tomto prípade a odvolanie navrhovateľa 1/ nie je dôvodné.
Občiansky súdny poriadok upravuje právny inštitút odvolania ako procesný úkon účastníka, ktorým môže ( po splnení zákonom stanovených podmienok ) napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa ( § 201 O. s. p. ). V občianskom súdnom konaní je súdom prvého stupňa zásadne okresný súd ( § 9 ods. 1 O. s. p. ); krajský súd len v taxatívne uvedených prípadoch ( § 9 ods. 2 O. s. p. ), o ktorý prípad ide aj v danej veci odmeny za zlepšovací návrh ( § 9 ods. 2 písm. c/ O. s. p. v znení účinnom do 31.12.1992, t. j. v čase podania návrhu súdu ).
Uznesením zo 17. mája 1996 č. k. 22 C 6/1993 – 50 Krajský súd v Bratislave v konaní o danej veci ustanovil znalca z odboru zlepšovacie návrhy na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti v zmysle § 125 a § 127 ods. 1 O. s. p. Zároveň uznesením uložil obom navrhovateľom povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 3.000,-Sk podľa § 141 ods. 1 O. s. p. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 06.06.1996. Uloženú povinnosť zložiť preddavok vo výške 3.000,- Sk splnil navrhovateľ 2/ dňa 03.06.1996, ktorá skutočnosť vyplýva zo záznamu o zložení pod položkou registra D 14a 4/96. Uznesením z 18. apríla 1997 č. k. Z – 2 – 22 C 6/1993 – 73, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. mája 1997, súd priznal znalcovi, ktorý podal znalecký posudok vo veci znalečné vo výške 2.455,- Sk ( § 139 ods. 2 O. s. p. ).
V zmysle § 151 ods. 1 prvá vety O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Uloženú povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania je možné vymáhať až do vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( § 151 ods. 1 O. s. p. ) a k tomuto okamžiku musí súd aj vyúčtovať preddavky, či už dobrovoľne zložené alebo vymožené súdnym výkonom rozhodnutia. Uloženú povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, uloženú právoplatným a vykonateľným uznesením súdu obom navrhovateľom, splnil navrhovateľ 2/ vo výške 3.000,- Sk, ale výška trov znaleckého dokazovania, priznaná znalcovi znalečným bola nižšia, 2.455,- Sk. Zvyšok zloženého preddavku bolo potrebné vrátiť zložiteľovi, ktorým bol navrhovateľ 2/. Keďže rozdiel zloženého preddavku a prisúdeného znalečného je 545,- Sk ( 3.000,- Sk – 2.455,- Sk = 545,- Sk ), súd prvého stupňa správne rozhodol o vrátení zvyšku preddavku v prisúdenej výške zložiteľovi – navrhovateľovi 2/.
Vrátiť celý zložený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 3.000,- Sk nebolo možné, pretože sčasti ( 2.455,- Sk ) bol použitý na účel, na ktorý bol predpísaný ( na znalecké dokazovanie ) a vo zvyšku ( 545,- Sk ) bol vrátený zložiteľovi. Treba prisvedčiť navrhovateľovi 2/, že v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. súd v prípade úspechu navrhovateľa 2/ v konaní o veci samej môže o práve na náhradu trov konania rozhodnúť aj tým spôsobom, že uloží neúspešnej odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2/ náhradu trov tohto konania, ktorých súčasťou je aj vyúčtovaný preddavok ( § 137 O. s. p. ).
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 219 O. s. p. potvrdil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z dôvodu vecnej správnosti.
Podľa § 201 prvej vety O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Citované ustanovenie upravuje procesnú legitimáciu k podaniu odvolania a vymedzuje subjektívne podmienky prípustnosti odvolania ( na rozdiel od podmienok objektívnych, vymedzených zákonom stanovenou lehotou, dodržaním všetkých náležitostí odvolania, napadnutím výroku a nie len dôvodov rozhodnutia a tým, že proti napadnutému rozhodnutiu nie je odvolanie vylúčené ). K podaniu odvolania je subjektívne legitimovaný účastník, avšak nie každý účastník môže podať odvolanie. Z povahy odvolania ako opravného prostriedku plynie, že ho nemôže podať ten účastník, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia tohto práva výslovne vzdal ( § 207 ods. 2 O. s. p. ) a ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, i menej významná, ujma na jeho právach. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník ( resp. účastník pre určitý úsek konania ) môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Rozhodujúcim pritom je výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu prípadnej ujmy je možné posudzovať len z procesného hľadiska. Pri tomto posudzovaní tiež nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie účastníka konania, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá, aj nie príliš významná ujma, ktorú je možné odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia. V odvolaní preto môže uplatňovať len také okolnosti, ktoré sa týkajú jeho právnej sféry a ktoré smerujú k odstráneniu ujmy spôsobenej v jeho právach.
Uznesením napadnutým odvolaním aj navrhovateľa 1/ súd prvého stupňa vysporiadal právo zložiteľa preddavku na znalecké dokazovanie na vyúčtovanie rozdielu zloženého a použitého preddavku vrátením jeho zvyšku. Zložiteľom bol navrhovateľ 2/ a nie navrhovateľ 1/, ktorému predmetným uznesením nebola spôsobená žiadna ujma na jeho práve, pretože ním nebolo riešené žiadne jeho právo. Zrušením alebo zmenou napadnutého uznesenia by sa nič v právnej sfére navrhovateľa 1/ nezmenilo. Možno preto dovodiť, že navrhovateľ 1/ nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti uzneseniu o vrátení zvyšku preddavku na znalecké dokazovania, ktorého zložiteľom bol navrhovateľ 2/.
Odvolací súd postupujúc v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p., podľa ktorého, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený, odvolanie podané navrhovateľom 1/ odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: