UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Úžera.org, so sídlom v Nových Zámkoch, Jazerná 19, proti žalovanému Okresnému stavebnému bytovému družstvu, s o sídlom v Nitre, Dlhá 4, o abstraktnú kontrolu spotrebiteľskej zmluvy, vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 15 C 2/2016, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. marca 2018 sp. zn. 15 C 2/2016, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. marca 2018 sp. zn. 15 C 2/2016 v napadnutej časti, a to vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba, že I. zmluvná podmienka v článku 4 bod 3 zmluvy o výkone správy používanej žalobcom, v znení: „v prípade omeškania s platbami podľa ods. 1 je vlastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vo výroku II., že zmluvná podmienka v článku 7 bod 5 zmluvy o výkone správy používanej žalobcom, v znení: „zmluvná strana, ktorá je v omeškaní so splnením si povinnosti podľa bodu 3 a 4 tohto článku, je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zrušuje rozsudok krajského súdu vo výroku o trovách a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej ako „súd prvej inštancie“) domáhal, aby súd prvej inštancie vydal rozsudok s výrokom I., že zmluvná podmienka v článku 4 bod 3 zmluvy o výkone správy používanej žalobcom, v znení: „v prípade omeškania s platbami podľa ods. 1 je vlastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ďalej rozhodol výrokom II., že zmluvná podmienka v článku 7 bod 5 zmluvy o výkone správy používanej žalobcom, v znení: „zmluvná strana, ktorá j e v omeškaní so splnením si povinnosti podľa bodu 3 a 4 tohto článku, je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Výrokom III. žalobca žiadal, aby žalovaný zverejnil na svojom webovom sídle výrok tohto rozsudku spolu so svojím obchodným menom do troch dní od právoplatnosti rozsudku a ďalej aby súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. 2. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. marca 2018 sp. zn. 15 C 2/2016 zamietol žalobu žalobcu oabstraktnú kontrolu spotrebiteľskej zmluvy a zároveň rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade zmluvy o výkone správy nejde o typickú spotrebiteľskú zmluvu uzatváranú medzi dodávateľom na jednej strane a fyzickou osobou na strane druhej, ale v prípade zmluvy o výkone s právy i d e o zmluvný typ predpokladaný špeciálnym právnym predpisom a to zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej ako „zákon č. 182/1993 Z.z.“), ktorý veľmi striktne upravuje nielen podstatné náležitosti tejto zmluvy, práva a povinnosti zmluvných strán, ale presne vymedzuje aj okruh osôb vystupujúcich ako zmluvné strany a poukázal na to, že právna úprava náležitostí zmluvy o výkone správy v § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v žiadnom prípade neznamená, že v prípade zmluvy o výkone správy ide o formulárový typ zmluvy, rovnako ako okolnosť týkajúca sa povinnosti správcu uzavrieť zmluvu o výkone správy súčasne s o všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome jednou zmluvou, nevylučuje apriori dodržanie podmienky individuálneho dojednania zmluvných podmienok, nakoľko individuálne dojednanie neznamená, že žalovaný má prerokovať jednotlivé zmluvné ustanovenia osobitne s každým z vlastníkov samostatným rokovaním. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že pre platnosť zmluvy o výkone správy sa vyžaduje jej schválenie nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie s a plne stotožnil s o žalovaným, ž e zmluva o výkone správy nemôže m ať v c elom rozsahu povahu spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko upravuje nielen práva a povinnosti medzi vlastníkmi a správcom, ale aj medzi vlastníkmi navzájom. Povahu spotrebiteľskej zmluvy môže mať v tej časti, kde upravuje práva a povinnosti medzi vlastníkmi a správcom a dodal, že žalobcom napadnuté dojednanie o zmluvnej pokute v čl. 4 bod 3 a čl. 7 bod 5 zmluvy o výkone správy nie je ustanovením upravujúcim vzťah medzi vlastníkmi a správcom, ale aj medzi vlastníkmi navzájom. Toto ustanovenie tak podľa súdu prvej inštancie nemá povahu a charakter spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, ž e žaloba nie je dôvodná a žalované zmluvné dojednanie nemá povahu spotrebiteľskej zmluvy a nemožno naň aplikovať ustanovenie § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. 3. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie (ďalej ako „odvolateľ“) a to v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol v bode I. a v bode II., ktoré odôvodnil poukazom na § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), t. j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukazom na § 365 ods. 1 písm. f) CSP, v zmysle ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ďalej poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo viacerých častiach arbitrárne a vnútorne protirečivé. Poukázal na konštatovanie súdu, že žiaden zákon nepozná pojem čiastočne spotrebiteľská zmluva tak ako to uviedol súd prvej inštancie. Odvolateľ poukázal na protirečivosť súdu v bodoch 58. a 59., kde súd na jednej strane vylúčil zo svojej abstraktnej kontroly neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty, nakoľko ide o plnenie výlučne v prospech vlastníkov bytov a na druhej strane akcentuje možnosť vlastníkov bytov brániť s a proti takejto výške úroku z omeškania v individuálnom spore. Odvolateľ ďalej namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, že zmluva o výkone správy nie je formulárovou zmluvou, že pri jej uzatváraní nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov nie je vylúčené, aby si ju jednotliví vlastníci individuálne dohodli a poukázal na to, že zmluva o výkone správy je typickou formulárovou zmluvou, ktorej obsah jednostranne formuluje správca a vlastníci bytov ju len schvaľujú. Za kľúčové pochybenie súdu prvej inštancie odvolateľ uviedol najmä nesprávne právne posúdenie veci, kedy súd na zistený stav aplikoval viaceré právne normy a to najmä zákon č. 182/1993 Z.z. či Občiansky zákonník, pričom úlohou súdu ich bolo najmä správne interpretovať. 4. Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že odvolacie dôvody, ktoré odvolateľ uviedol vo svojom odvolaní nie sú ani v jednom prípade naplnené. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a uviedol, ž e s úd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu a jeho postup nemožno považovať za zjavne neodôvodnený či arbitrárny a dodal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zákonom a dospel k správnym skutkovým zisteniam. 5. Odvolateľ k vyjadreniu žalovaného poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016 z ktorého vyplýva, že aj nedostatočné, vnútorne protirečivé odôvodnenie rozhodnutia súdu môžezakladať chybu zmätočnosti konania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. Odvolateľ v nadväznosti na to uviedol, že nespochybnil postup súdu pri dokazovaní, ale spochybnil skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel. 6. V zmysle § 31 ods. 1 písm. a) CSP je na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach príslušný Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. A v zmysle § 31 ods. 2 CSP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch podľa odseku 1 je príslušný najvyšší súd. 7. V zmysle § 355 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 8. V danom prípade je predmetom konania abstraktná kontrola spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 301 CSP a nasl., pričom Krajský súd v Bratislave bol súdom prvej inštancie vecne a miestne príslušným na konanie v danej veci. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané v čas (§ 362 CSP) a to oprávneným subjektom (§ 359 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky odvolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je treba zrušiť (§ 389 CSP) a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). 10. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). 10.1. Odvolacími dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je, že neboli splnené procesné podmienky, v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Odvolateľ v odvolaní namietal odvolacími dôvodmi uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Došlo k procesnej vade uvedenej § 365 ods. 1 písm. f) CSP, v zmysle ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ďalej poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Pokiaľ ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (viď komentár autorov Edmund Horváth a Andrea Andrášiová k Civilnému sporovému poriadku). O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zákon normuje ako samostatné odvolaciedôvody (viď komentár autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. k Civilnému sporovému poriadku). 13. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolací súd uvádza, že v tomto prípade ide tiež o vadu skutkovú, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Ide o nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané (viď komentár autorov Edmund Horváth a Andrea Andrášiová k Civilnému sporovému poriadku). Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov s ú d dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Nesprávne vyhodnotenie zákonnosti dôkazu tak založí vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom predpokladanom rozsahu), pochybenia vo vykonávanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpor e s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (viď komentár autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. k Civilnému sporovému poriadku). 14. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť (viď komentár autorov Edmund Horváth a Andrea Andrášiová k Civilnému sporovému poriadku). 15. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že nedostatky, o ktoré sa odvolateľ opieral vyplývajúce z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a písm. f) CSP odvolací súd nezistil. Zároveň však odvolací súd uvádza, že predmetné odvolanie odvolací súd posudzoval podľa odvolacieho dôvodu vychádzajúceho z § 365 ods. 1 psím. h) CSP, nakoľko v predmetnej veci ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, kedy súd prvej inštancie neaplikoval príslušnú právnu normu a zároveň obsah správnej normy nesprávne interpretoval. 16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 8a zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo zánik schválené podľa § 14b ods. 1 písm. e) sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak sú podpísané správcom a osobou poverenou vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome, pričom pravosť podpisov týchto osôb musí byť úradne osvedčená. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôže zmluvu o výkone správy vypovedať. Správca je povinný schválenú zmluvu a pri jej zmene úplné znenie zmluvy doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome do 30 dní od jej schválenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. 21. Podľa § 301 CSP konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v ktoromsúd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu. 22. Odvolací súd v nadväznosti uvádza, že zmyslom konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je vysloviť neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo určiť obchodnú praktiku za nekalú mimo rámca všeobecného sporu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Zároveň však treba dodať, že možnosť súdu vysloviť neúčinnosť zmluvnej podmienky aj v individuálnom prípade a s účinkami inter partes zostáva zachovaná aj v režime spotrebiteľského sporu (pozri § 298 CSP). Abstraktná kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok však prebieha mimo rámca konkrétneho konania, na podnet špecificky legitimovaných subjektov (§ 302 CSP) a so špecifickými účinkami tohto rozsudku (§ 306 CSP). 23. V danom prípade ide o abstraktnú kontrolu spotrebiteľskej zmluvy, teda o určenie neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok a t o s odkazom n a konkrétnu zmluvu o výkone správy, ktorú uzatvára žalovaný s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, pričom namietané sú zmluvné podmienky uvedené v čl. 4 bod 3 zmluvy a v čl. 7 bod 5 zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalované zmluvné dojednanie nemá povahu spotrebiteľskej zmluvy a nemožno naň aplikovať ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. 24. Odvolací súd v danej súvislosti a v nadväznosti na § 8a zákona č. 182/1993 Z.z. uvádza, že zákon ustanovuje spôsob, na základe ktorého dochádza k realizácii výkonu správy. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvárajú so správcom zmluvu o výkone správy. Ide o povinný úkon, ktorý musia vlastníci a správca vykonať na to, aby mohol správca v ich dome realizovať výkon správy. Zákon obligatórne vyžaduje pre platnosť tejto zmluvy písomnú formu pod sankciou absolútnej neplatnosti zmluvy o výkone správy. Zmluva medzi vlastníkmi a správcom je dvojstranným právnym úkonom, kde na jednej strane vystupuje správca ako podnikateľský subjekt - dodávateľ a na strane druhej vystupujú vlastníci - spotrebitelia. Aj keď mnohopočetnosť vlastníkov môže vyvolať dojem, že pôjde o viacstrannú zmluvu, nie je tomu tak z dôvodu, že vlastníci v tomto prípade vystupujú ako jeden subjekt. Vyplýva to aj z toho, že zmluvné podmienky sú rovnaké pre všetkých vlastníkov ako jednu zmluvnú stranu, nemožno ich dojednávať osobitne s každým vlastníkom, čiže vystupujú vždy ako jedna strana, pričom aj práva a povinnosti sú synalagmatické medzi dvoma stranami (vlastníci/správca). Takisto, ak by mal byť každý vlastník samostatnou stranou, bolo by možné, aby jeden vlastník sám od zmluvy odstúpil a nebol ňou viazaný, pričom na jej uzatvorenie by bolo treba podpis a súhlas každého vlastníka a nielen odsúhlasenie väčšiny vlastníkov - aj noví vlastníci nemajú na výber a k zmluve musia pristúpiť, keďže tvoria spolu s ostatnými jednu zmluvnú stranu. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastníci bytov vystupujú v rámci tohto zmluvného vzťahu ako spotrebitelia, je dôležité, aby sa pre platnosť zmluvy dodržali ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Je potrebné sa najmä vyvarovať zakomponovaniu tzv. neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (viď komentár autorov Peter Strapáč a kol. k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). 25. Odvolací súd na základe vyššie uvedených dôvodov konštatuje a má za to, že súd prvej inštancie, pri použití právnych noriem vzťahujúcich sa na právny režim vlastníctva bytov a nebytových priestorov mylne skonštatoval charakter žalovaného zmluvného dojednania zmluvy o výkone správy, ž e nemá povahu spotrebiteľskej zmluvy. Preto odvolací súd konštatuje, že predmetom konania v danej veci je abstraktná kontrola spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne zmluvy o výkone správy, uzavretej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome so správcom s tým, že zmluva o výkone správy uzavretá v zmysle § 8a zák. č. 182/1993 Z.z. ako aj žalované zmluvné dojednanie má charakter spotrebiteľskej zmluvy vo vzťahu medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a správcom. 26. V zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude tak zaoberať sa abstraktnou kontrolou spotrebiteľskej zmluvy a jej neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor súd môže a aj bez návrhu vykonať dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Následne vo veci opätovne rozhodne,pričom svoje rozhodnutie náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, odôvodní. 28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.