Najvyšší súd  

2 Co 1/2014

Slovenskej republiky  

  U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného Krajského súdu v Bratislave, justičná pokladnica, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 10, proti povinnému A.. Z., bývajúcemu v P., o vymoženie 99,58 €, o odvolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. februára 2014 sp. zn. E 7140462607, takto

  r o z h o d o l :  

Odvolanie povinného o d m i e t a .

Oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z   11. februára 2014 sp. zn. E 7140462607 nariadil na základe uznesenia Okresného súdu Prešov z 28. decembra 2006 č. k.   26 Er 2636/2006-74, právoplatného a vykonateľného 23. januára 2007 na uspokojenie prednostnej pohľadávky oprávneného vo výške 99,58 € výkon rozhodnutia zrážkami uvedenej sumy zo mzdy, ktorý patrí povinnému voči Sociálnej poisťovni – ústredie, so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8 (ďalej len „Sociálna poisťovňa“). Súd zároveň uložil Sociálnej poisťovni, aby po doručení tohto uznesenia zadržala uvedenú sumu zo mzdy povinného a aby až po doručení upovedomenia o právoplatnosti tohto uznesenia zrazenú sumu poukázala   na číslo účtu oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť a odvolanie povinný považujúc ho   za nezákonné a absolútne neplatné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) skúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) predovšetkým prípustnosť povinným podaného odvolania proti predmetnému uzneseniu.  

V   danom   prípade   je   predmetom   konania   vymáhanie   súdnej   pohľadávky z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon   č. 65/2001 Z.z.“), pričom Krajský súd v Bratislave, justičná pokladnica bol súdom prvého stupňa   vecne   a   miestne   príslušným   na   konanie   v   danej   veci   (§ 7   ods. 1   zákona   č. 65/2001 Z.z.).

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné medziiným proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona; osobitným zákonom sa tu rozumie zákon č. 65/2001 Z.z. Pokiaľ povinný napadol odvolaním uznesenie, ktoré bolo vydané v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa zákona č. 65/2001 Z.z., nie je jeho odvolanie procesne prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu odvolanie povinného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

V odvolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). odvolací súd nepriznal oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania, lebo v odvolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto konania.  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2014

JUDr. Viera Petríková, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová