2CdoV/7/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. Z. D., bývajúceho v V., 2/ N. D., bývajúcej v V., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého č. 2, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 14 C 13/2003, o dovolaní žalobcov 1/, 2/ proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2013 sp. zn. 7 Nc 49/2013, takto

rozhodol:

Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 26. septembra 2013 sp. zn. 7 Nc 49/2013 rozhodol o nevylúčení sudcov Krajského súdu v Žiline Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Evy Malíkovej z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 7 Co 259/2012 (vec Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 14 C 13/2003).

2. Uvedené uznesenie napadli žalobcovia dovolaním podaným pred 30. júnom 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

3. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať účinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho dovolacieho prieskumu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), skúmajúc, či podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 vyvolalo dovolanie žalobcov tento účinok, konštatuje, že do uvedeného dňa bolo možné dovolaním napadnúť len rozhodnutie odvolacieho súdu (viď § 236 ods. 1 O.s.p.); narozhodnutie o dovolaní proti uzneseniu, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o nevylúčení sudcov Krajského súdu v Žiline z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 7 Co 259/2012 (§ 10a O.s.p.) nebol najvyšší súd funkčne príslušný. 4.1. Nedostatok funkčnej príslušnosti znamenal do 30. júna 2016 neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, pre ktorý najvyšší súd v podobných prípadoch konania zastavoval podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. (viď uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 CdoV 8/2010, 1 CdoV 7/2011, 2 CdoV 3/2013, 2 CdoV 3/2016).

5. V danom prípade teda podaním dovolania žalobcami nenastal nimi sledovaný účinok, ktorý by v zmysle § 470 ods. 2 CSP zostal zachovaný aj po 1. júli 2016 a umožňoval meritórny dovolací prieskum. Dovolací súd vzhľadom na to konanie o ich dovolaní zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP.

6. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

7. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.