UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H., bývajúceho v D., proti žalovanej Obci D. so sídlom v D., o zaplatenie 663,88 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13 C 99/2010, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. decembra 2015 sp. zn. 2 Cdo V 6/2015, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 10. decembra 2015 sp. zn. 2 Cdo V 6/2015, zastavil konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2014 sp. zn. 5 Cdo 206/2014. Zastavenie dovolacieho konania odôvodnil chýbajúcou funkčnou príslušnosťou (§ 104 ods. 1 O.s.p.) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodovať o dovolaní žalobcu.
Proti tomuto uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal žalobca dovolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať (§ 103 O.s.p.). Dospel k záveru, že v danom prípade ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto treba konanie o dovolaní žalobcu zastaviť.
K podmienkam konania na strane súdu patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú práva a povinnosti súdu ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takou vlastnosťou je aj funkčná príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Občiansky súdny poriadok v § 10 a nasl. určuje funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky je príslušný na rozhodovanie o odvolaniach protirozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa (§ 10a ods. 2 O.s.p.), na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.), na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho (§ 10a ods. 2 O.s.p.), na rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam súdov (§ 10a ods. 3 O.s.p.) a napokon na rozhodovanie o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu (§ 10a ods. 4 O.s.p.).
V danom prípade smeruje dovolanie žalobcu proti rozhodnutiu, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodu jeho funkčnej nepríslušnosti zastavil konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2014 sp. zn. 5 Cdo 206/2014. Na rozhodnutie o dovolaní proti takémuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (teda proti rozhodnutiu, ktorým rozhodol ako dovolací súd) nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale ani iného súdu.
Keďže chýbajúca funkčná príslušnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, dovolacie konanie bolo treba podľa § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.