Najvyšší súd
2 Cdo 97/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. K., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. A. D., advokátkou v P., proti žalovanému M. Z., bývajúcemu v S., zastúpenému JUDr. D. M., advokátom v P., za účasti vedľajšieho účastníka Š. K., bývajúceho v S., o vylúčenie veci z exekúcie s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12 C 225/2004, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. apríla 2007 sp. zn. 1 Co 145/2006, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume 130,75 € na účet advokáta JUDr. D. M., so sídlom v P., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad rozsudkom z 29. októbra 2005 č.k. 12 C 225/2004-60 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Poprad z 6. apríla 2006 č.k. 12 C 225/2004-98 zamietol návrh žalobkyne na vylúčenie nehnuteľnosti z výkonu rozhodnutia. Konanie o časti návrhu žalobkyne na odloženie výkonu rozhodnutia vyprataním nehnuteľnosti zastavil. Žalobkyňu zaviazal uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 6 729,- Sk k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. D. M., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 26. apríla 2007 sp. zn. 1 Co 145/2006 na odvolanie žalobkyne potvrdil rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením. Vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému nepriznal ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa dovolanie a žiadala, aby dovolací súd zrušil rozsudky oboch stupňov súdov, pretože súdy v napadnutých konaniach jej odňali právo konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), a vec vrátil na ďalšie konanie Okresnému súdu Poprad.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne žiadal, aby dovolací súd dovolanie zamietol, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu je správne. Žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania, ktoré aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyčíslil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Nakoľko v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil) je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobkyne z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môžu začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dospel však k záveru, že konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie nie sú postihnuté takouto vadou a teda, že dovolanie žalobkyne nie je prípustné ani podľa § 237 O.s.p.
Pokiaľ ide o námietky žalobkyne v súvislosti s § 237 písm. f/ O.s.p. ktorú vadu vytýkala okresnému a krajskému súdu, z obsahu spisu vyplýva, že táto si zamenila návrh ako predmet konania, o ktorom súdy rozhodli, s dôvodmi rozhodnutia.
Iné procesné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné); samotné tieto vady ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Rovnako nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v týchto ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobkyne je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd preto priznal žalovanému uplatnenú náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcich v právnom zastúpení advokáta, za dve právne služby, ktoré mu poskytol prevzatím veci 19.1.2008 a vyjadrením k dovolaniu žalobkyne. Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 48,63 €, čo spolu s DPH 20,87 € a s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky), t.j. 6,31 € x 2, predstavuje spolu 130,75 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: