2 Cdo 93/2009

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky   U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. B., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. D. R., advokátom, so sídlom v P., proti odporkyni A. a.s., so sídlom v B.,  

o 231 040 Sk (7 669,12 €) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.  

17 C 178/2005, o dovolaní navrhovateľa proti   rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23.

apríla 2008 sp.zn. 10 Co 6/2008, takto

r o z h o d o l :

  Z r u š u j e   rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. apríla 2008 sp.zn. 10 Co 6/2008

a rozsudok Okresného súdu Prešov z 27. marca 2006 č.k. 17 C 178/2005-179 a vec vracia  

na ďalšie konanie Okresnému súdu Prešov.

O d ô v o d n e n i e

  Okresný súd Prešov rozsudkom z 27. marca 2006 č.k. 17 C 178/2005-179 návrh

navrhovateľa na zaplatenie 231 040 Sk zamietol a uložil mu povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania 2 264,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že účastníci uzavreli

13.9.2002   poistnú zmluvu   č. X., predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla

navrhovateľa T. R.. V dôsledku   poistnej   udalosti z 26.2.2003 (likvidovanej ako totálna

škoda) odporkyňa vyplatila navrhovateľovi sumu 238 155,-- Sk vychádzajúc zo všeobecnej

hodnoty motorového vozidla vo výške 399 700,-- Sk (po odpočítaní zvyškov, spoluúčasti

a dlžného poistného), keď podľa tvrdenia navrhovateľa, ktoré nepreukázal, bola vo výške

550 000,-- Sk (predajná cena motorového vozidla). Navrhovateľ nesúhlasil ani s ohodnotením

použiteľných zvyškov vozidla na   sumu 142 900,-- Sk a tvrdil, že ich reálna (predajná)

hodnota bola 50 000,-- Sk. Vykonaným dokazovaním mal preukázaný správny postup

odporkyne, keď podľa záverov znaleckého posudku znalca Ing. R. H. všeobecná hodnota motorového vozidla, z ktorej bol vykonaný výpočet výšky škody,   je 342 693,-- Sk, teda

nižšia ako všeobecná hodnota motorového vozidla podľa tvrdenia navrhovateľa. O trovách

konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.  

  Krajský súd v Prešove rozsudkom z 23. apríla 2008 sp.zn. 10 Co 6/2008 na odvolanie

navrhovateľa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal a nevyhovel návrhu navrhovateľa na ustanovenie mu zástupcu z radov

advokátov. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Zdôraznil,

že súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania

pred súdom prvého stupňa a podstatná je poučovacia   povinnosť súdu podľa § 120 ods. 4  

O.s.p. Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním iba takých dôkazov, ktoré

účastníci konania navrhli, ale súd prvého stupňa ich nevykonal alebo, ak ide o dôkazy, ktoré

vôbec neboli navrhnuté pred súdom prvého stupňa (§ 205a O.s.p.). V danej veci bolo

namietané len nesprávne vykonanie znaleckého posudku (vyhotoveného na žiadosť

odporkyne ) a ustanovenie znalca bolo navrhované až v odvolacom konaní po uplynutí lehoty

na podanie odvolania (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov nevyhovel z dôvodu, že bola podaná až v priebehu odvolacieho konania a v tomto

štádiu konania už by právny zástupca nemohol predkladať ďalšie návrhy na dokazovanie  

(poučovacia zásada podľa § 120 ods. 4 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., 149 O.s.p. a § 151 O.s.p.  

(navrhovateľ úspech nemal a odporkyňa trovy nevyčíslila).

  Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Jeho prípustnosť

vyvodzoval z § 237 O.s.p. Žiadal, aby bol rozsudok odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu

zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Namietal, že v danej veci

rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.), pretože JUDr. E. S. (rozhodla na súde

prvého stupňa) prejednávala inú jeho vec, v ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval prieťahy a v ktorej už rozhoduje   iný sudca. Tiež odňatie mu možnosti konať  

pred súdom postupom súdov nižších stupňov spočívajúcom v tom, že nebol dostatočne, úplne

a správne protokolovaný priebeh pojednávaní a do protokolácie neboli zahrnuté ním

navrhované dôkazy, tvrdené skutočnosti,   fakty dôležité pre správne rozhodnutie vo veci   a

námietky proti protokolácii. Dňa 28.2.2007 súd prvého stupňa neoprávnene vykonal

pojednávanie v jeho neprítomnosti, i keď sa riadne ospravedlnil, čím mu znemožnil vyjadriť

sa k svedeckým výpovediam a klásť svedkom otázky, nepripustil do konania navrhnutého vedľajšieho účastníka (Mgr. J. B.) a ani neoveril, či nie je jeho zástupcom. Tieto nedostatky

neodstránil ani odvolací súd. Bez toho, aby u neho došlo k zmene majetkových a sociálnych

pomerov, odvolací súd nevyhovel návrhu na ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov ako

odborného subjektu na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Namietal tiež

nevykonanie znaleckého dokazovania a nesprávne právne posúdenie veci.

  Odporkyňa navrhla dovolanie navrhovateľa zamietnuť, pretože rozhodnutie odvolacieho

súdu je vecne správne a dovolanie v danej veci nie je ani prípustné.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok   smeruje   proti   rozhodnutiu, ktoré   možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že

dovolanie je dôvodné.

  Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

  V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238  

O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

právneho významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

  V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238

ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani

podľa § 238 ods. 2 O.s.p z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

  S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len  

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale  

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia vád konania uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. v dovolacom

konaní nevyšla najavo.  

  Navrhovateľ v dovolaní namietal, že v danej veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237  

písm. g/ O.s.p.) a že (v dovolaní konkretizovaným ) postupom súdov nižších stupňov mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

  Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,  

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich zaujatosti.

  Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (v znení účinnom do 15.10.2010) alebo v jeho

rozhodovaní v iných veciach (po doplnení zákonom č. 384/2008 Z.z účinným od 15.10.2010).

  Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 O.s.p.

uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

  Z obsahu spisu vyplýva, že zo strany navrhovateľa bola vznesená námietka zaujatosti voči

sudkyni súdu prvého stupňa JUDr. E. S. so zreteľom na jej pomer k nemu ako účastníkovi

konania, keďže rozhodovala v inej jeho veci (vedenej pod č.k. 17 C 92/1998), v ktorej

Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval prieťahy v konaní. Z prejednávania a rozhodovania danej veci ale vylúčená nebola a Krajský súd v Prešove ani o uvedenej

námietke   nerozhodoval   z dôvodu (ako vyplýva z odôvodnenia jeho uznesenia z 27.9.2006

č.k. 9 Co 12/2006) jej nekonkretizácie, keď dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní.

  Otázka naplnenia predpokladov pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

sa posudzuje pre každé konanie (aj dovolacie) osobitne, nie je možné vyvodzovať ich len  

na základe rozhodnutí v inej veci toho istého účastníka, keď z citovaného ustanovenia § 14 ods. 3 O s.p. (v znení účinnom od 15.10.2010) vyplýva, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie

sú okolnosti spočívajúce v jeho rozhodovaní v iných veciach. Preto ani námietka vznesená v dovolaní neobsahuje okolnosti spôsobilé založiť dôvodné pochybnosti o nezaujatosti  

JUDr. E. S. ako sudkyne súdu prvého stupňa.

  Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že nezaujatosť uvedenej sudkyne

v čase jej rozhodovania spochybnená nebola a teda konanie pred súdmi nižších stupňov

nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. g/ O.s.p.

  Navrhovateľ ďalej namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/  

O.s.p.) uvedeným postupom súdov nižších stupňov.

  Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, kedy účastník konania nemohol

pred súdom uplatniť svoje procesné práva, jednak pretože mu to súd znemožnil postupom

odporujúcim Občianskemu súdnemu poriadku, alebo tiež z dôvodu existencie rozhodnutia

súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.

  Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Ústavou Slovenskej

republiky ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky). Toto právo sa realizuje buď tým, že si účastník konania zvolí advokáta, ktorého

poverí zastupovaním v konaní, alebo mu v prípade splnenia zákonných podmienok súd na

jeho návrh ustanoví zástupcu z radov advokátov (§ 30 ods. 1 O.s.p.). Účastník konania má

možnosť obrátiť sa na Centrum bezplatnej právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Súd je

však povinný umožniť účastníkovi realizáciu tohto práva, napríklad poučením podľa § 5 a 30

O.s.p., poskytnutím primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu a i.

  Odvolací súd o návrhu navrhovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov rozhodol

rozsudkom z 23. apríla 2008, ktorým súčasne rozhodol vo veci samej. Keďže v predmetnej

veci krajský súd konal ako súd odvolací a nie ako súd prvostupňový (§ 9 ods. 2 O.s.p.), nie je

voči tomuto jeho rozhodnutiu prípustné odvolanie.

  Tým, že o návrhu navrhovateľa na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov

rozhodol odvolací súd, ktorý túto žiadosť zamietol, ocitol sa navrhovateľ v postavení, kedy

nemohol požiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu,  

t.j. podaním odvolania. Súd zároveň navrhovateľovi fakticky znemožnil zvoliť si vo veci

advokáta alebo potrebu právneho zastúpenia riešiť cestou Centra bezplatnej právnej pomoci.   Navrhovateľ podaním z 26.2.2007 (čl. 133) navrhol pripustiť do konania na jeho strane

vedľajšieho účastníka Dr. J. B..

  Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde

o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

  Podľa ods. 2 (účinného do 15.10.2010) tohto ustanovenia do konania vstúpi buď

z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.

O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh.

  Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že o prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhoduje

len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť jeho vstupu do konania.

  O námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd rozhoduje

uznesením. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa je odvolanie prípustné (môže ho podať aj

vedľajší účastník). Do doby, než bude o prípustnosti vedľajšieho účastníka právoplatne

rozhodnuté, nemožno v konaní pokračovať.

  Súd prvého stupňa o námietke odporkyne rozhodol uznesením na pojednávaní  

28.2.2007 tak, že vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa nepripustil bez toho, aby

uznesenie vyhotovil a doručil ho účastníkom konania, ktorým postupom im odňal možnosť

požiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu, t.j. podaním

odvolania.

  Uvedenými postupmi zaťažili súdy nižších stupňov konanie vadou spočívajúcou v odňatí

možnosti účastníka konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

  S ohľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že je daná prípustnosť dovolania

podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Zároveň je táto závažná vada konania dôvodom, pre ktorý musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ale aj rovnakou vadou postihnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, pretože rozhodnutie   vydané v konaní postihnutom

touto procesnou vadou nemožno považovať za správne. Ďalšími dôvodmi dovolania  

sa najvyšší súd nezaoberal, pretože uvedené vady samy osebe odôvodňujú podanie dovolania.   Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie

odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie súdu

prvého stupňa (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.).

  V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 234d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júla 2010

JUDr. Martin Vladik,v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová