UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. G. M., bývajúceho vo X. M., D. XXX/XX, zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom v Košiciach, Nerudova 9, proti žalovanému Agropotravinárskemu družstvu Malčice, so sídlom v Malčiciach, IČO: 31 713 891, zastúpenému AK Illeš, Šimčák, Bröstl, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, o nahradenie prejavu vôle a o vydanie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 12C 113/2014, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. apríla 2015 sp. zn. 9Co 205/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd v Michalovciach (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uznesením z 12. januára 2015 č. k. 12C 113/2014-71 čiastočne vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodol tak, že zakázal žalovanému nakladať so spoluvlastníckymi podielmi špecifikovanými vo výroku tohto uznesenia k predmetným nehnuteľnostiam, a to previesť k nim vlastnícke právo darom, ich scudzením tretej osobe alebo ich zámenou za iné nehnuteľnosti s treťou osobou alebo ich zaťažiť záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby, tiež zakázal žalovanému previesť užívacie práva k uvedenému podielu odplatným alebo bezodplatným titulom na tretie osoby - dať ich do nájmu, podnájmu, bezodplatného užívania tretím osobám, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. X. špecifikovaných v žalobe a vo vzťahu k žalovanému sa vo veci samej domáha nahradenia prejavu vôle, ktorým súd nahradí vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu o prevode predmetných spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. X.. Takýmto spôsobom sa domáha zákonného predkupného práva so zreteľom na to, že mu ako spoluvlastníkovi neboli tieto podiely ponúknuté na odkúpenie. Súd prvého stupňa konštatoval, že listinné dôkazy - výzva č. 4, ako aj návrh na uzavretie kúpnej zmluvy s kópiou doručenky, osvedčujú, že žalobca sa pokúšal mimosúdne vysporiadať záležitosti týkajúce sa porušenia jeho zákonného predkupného práva v procese predajapodielu nehnuteľností R. žalovanému. Dohoda o urovnaní a kúpne zmluvy medzi AGRO - LAND SK s. r. o. a Agropotravinárskym družstvom Malčice preukazujú tvrdenia žalobcu, že dochádza k prevádzaniu nehnuteľností medzi subjektmi, ktoré sú označované ako spoločnosti skupiny ŠOMO s. r. o., teda spoločnosťami SARITOR s. r. o., AGRO - LAND SK s. r. o., ŠOMO s. r. o., EUROBENZ s. r. o., Agropotravinárske družstvo Malčice. Z uvedeného s poukazom na § 74 ods. l, § 75 písm. f/ a § 102 ods. 1 O. s. p. pre súd prvého stupňa vyplynul záver, že žalobca dostatočne osvedčil potrebnosť navrhovanej naliehavej úpravy pomerov medzi účastníkmi a sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia v rozsahu ako je uvedený vo výroku uznesenia. Žalovaný na mimosúdne návrhy žalobcu odstrániť porušenie žalobcovho predkupného práva nereagoval, k porušeniu predkupného práva žalobcu predajom spoluvlastníckeho podielu R. žalovanému došlo a v minulosti žalovaný s ďalšou „spoločnosťou skupiny ŠOMO'' prevádzal nadobudnuté spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, čím hrozí, že podobným prevodom, či zaťažením nehnuteľností ohrozí realizáciu nápravy porušenia predkupného práva žalobcu uplatnenú touto žalobou vo veci samej, preto je potrebné predbežnému opatreniu vyhovieť - avšak len v časti, pretože pri rozhodovaní platí, že dotknutý účastník môže byť nariadeným predbežným opatrením postihnutý len v nevyhnutnom rozsahu. Ak teda žalobca spochybňuje porušením svojho predkupného práva platnosť prevodu R. o veľkosti 60/1008 k celku pod BI, len v takomto rozsahu možno obmedziť žalovaného vo výkone jeho vlastníckych práv a vo zvyšku /nad podiel 60/1008 k celku/ bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 28. apríla 2015 sp. zn. 9Co 205/2015 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol, keď správne výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto uznesenia, skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil a na ne poukázal. Poznamenal, že v prípade, že žalovaný sa nemieni správať tak, ako to žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predvída, v takom prípade by bez akéhokoľvek odporovania vo veci súhlasil s nariadením predbežného opatrenia bez toho, aby bol vo veci zastúpený advokátom a aby mu vznikali akékoľvek trovy v súvislosti s nariadením takéhoto predbežného opatrenia. Vzhľadom na opačné správanie sa žalovaného je práve predpoklad, že k takému správaniu aké predpokladá žalobca by mohlo dôjsť, a to za situácie, keď predbežné opatrenie nebude nariadené. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) a navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., pretože rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za nepreskúmateľné. Poukázal na to, že odvolací súd nezdôvodnil svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom zo všetkých relevantných skutkových a právnych hľadísk, ktorých posúdenie bolo nevyhnuté pre záver o dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia. Rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje žiadne vysvetlenie, v čom tento súd vidí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, rovnako ani dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, či otázke ujmy, ktorá by mohla nariadením predbežného opatrenia žalovanému vzniknúť. Podľa názoru žalovaného odvolací súd na žiadny z rozhodujúcich jeho odvolacích argumentov nedáva žiadnu bližšiu odpoveď, čo žalovaný považuje za porušenie práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, ktorého súčasťou je aj právo na zodpovedanie aspoň hlavných argumentov uplatnených daným účastníkom konania. Uvedené dôvody považoval žalovaný za dôvody dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O. s. p.. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle ust. § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/), na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. jedovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uzneseniu súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré je v danom prípade napadnuté dovolaním žalovaného nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1, 2 O. s. p., prípustnosť jeho dovolania preto z uvedených ustanovení nevyplýva. Osobitne treba zdôrazniť, že § 239 ods. 3 O. s. p. vylučuje prípustnosť dovolania (i keby inak išlo o rozhodnutie so znakmi významnými z hľadiska § 239 ods. 1, 2 O. s. p.) vtedy, ak smeruje medzi iným proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení. Dovolanie žalovaného smeruje proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, kde je prípustnosť dovolania vylúčená (§ 239 ods. 3 O. s. p.). So zreteľom na ust. § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. prípustnosť dovolania žalovaného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto sudcu rozhodoval senát. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa, ale zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 ods. l písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní najavo nevyšli. Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., keď došlo v jeho prípade k odňatiu možností konať pred súdom z titulu nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho nedostatočného odôvodnenia. Tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p..
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.
Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
Pokiaľ dovolateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.
Vzhľadom na obsah spisu a dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu dovolací súd konštatuje, že v danom prípade nejde o výnimočnosť, aby písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť by zakladala prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.. Dovolaním napadnuté rozhodnutie spĺňa zákonom požadované náležitosti (§ 219 ods. l a 2 O. s. p. vo väzbe na § 157 ods. l a 2 O. s. p.), keď treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom aj vo veci predbežného opatrenia tvorí jeden celok a určujúca spätosť potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu s rozhodnutím súdu prvého stupňa vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa pre jeho vecnú správnosť vo výroku (§ 219 ods. l O. s. p.), čo znamená správne zistenie skutkového stavu, správnu aplikáciu príslušnej právnej normy na zistený skutkový stav súdom prvého stupňa a súčasne aj vydanie rozhodnutia súdom prvého stupňa v súlade s ustanoveniami procesného práva, potom ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže (ale nemusí) sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Uvedená právna úprava teda dovoľuje odvolaciemu súdu pri odôvodňovaní svojho potvrdzujúceho rozhodnutia, ak sú súčasne splnené dve podmienky - ak je výrok vecne správny a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že nemusí opakovať podstatnú časť z odôvodnenia súdu prvého stupňa, ale stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na správnosť skutkových zistení a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Napokon treba dodať, že za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného. Žalovaný v dovolaní s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie však nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., lebo (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdom účastníkovi konania neznemožní realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Nesprávne právne posúdenie je síce okolnosťou, ktorou možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie, avšak samo osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Preto sa dovolací súd správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom nezaoberal. Za týchto okolností dovolací súd konštatuje, že sa nepotvrdila existencia vady konania uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť v prejednávanej veci z ustanovenia § 239 O. s. p., preto dovolací súd dovolanie postupom podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. l písm. c/ O. s. p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto dovolacieho konania so zreteľom na to, že v súčasnosti bolo rozhodnuté len o predbežnom opatrení a konanie vo veci samej naďalej prebieha (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ustanovením § 145 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.