2 Cdo 79/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L., so sídlom v B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., proti žalovanému P. O.,
bývajúcemu v B., o zaplatenie 10,29 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Veľký
Krtíš pod sp. zn. 3 Ro 269/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 21. novembra 2013 sp. zn. 16 Co 448/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 22. mája 2013 č. k. 3 Ro 269/2013-7 konanie
zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)] po zistení, že výzvu na zaplatenie
súdneho poplatku, prevzal právny zástupca žalobcu 11. apríla 2013 a žalobca súdny poplatok
16,50 € v určenej lehote 10 dní od doručenia výzvy nezaplatil napriek poučeniu o následkoch
nezaplatenia súdneho poplatku.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že v tejto veci
podal návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe. Okresný súd ale
odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče vrátil bez ďalšieho žalobcovi. Takýto
postup ale Ústavný súd Slovenskej republiky už v niektorých prípadoch (viď nález z 2. júna
2008 sp. zn. II. ÚS 148/08) označil za protiústavný a súdu, ktorý sa takého protiústavného
postupu dopustil, uložil, aby v ďalšom vychádzal z toho, že právne účinky podania zostali
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého
stupňa to v danom prípade nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď neboli dané procesné 2 2 Cdo 79/2014
predpoklady pre tento postup; poplatok bol totiž splatný v roku 2006 a lehota na jeho
vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 21. novembra 2013
sp. zn. 16 Co 448/2013 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Vyslovil, že žiaden
z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení
uviedol, že príkaz vyplývajúci pre okresný súd z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 24. júna 2008 sp. zn. II. ÚS 148/2008, ktorý vyslovil porušenie základného práva
žalobcu na súdnu ochranu neprijatím podania, sa týkal len podania z 24. júla 2006 urobeného
žalobcom elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom,
s dôrazom na to, že právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu
jeho podania. Dospel k záveru, že splnenie príkazu vyplývajúceho z nálezu, aby okresný súd
o podaní žalobcu konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
a pripísal mu účinky, ako keby bolo podané v roku 2006, vyžaduje od žalobcu preukázať, že
návrh na začatie konania doručený okresnému súdu v roku 2013, je totožný s návrhom
doručeným okresnému súdu v roku 2006, čo však žalobca nesplnil. Okresný súd postupoval
preto správne, keď podanie žalobcu doručené súdu 11. marca 2013 zapísal ako nový návrh
na začatie konania a neakceptoval tvrdenie žalobcu o nemožnosti vyrubiť súdny poplatok pre
uplynutie lehoty uvedenej v § 13 zákona č. 71/1992 Zb. Dospel k správnemu úsudku, podľa
ktorého podaním návrhu došlého na súd 11. marca 2013 vznikla žalobcovi poplatková
povinnosť a správne konanie pre nesplnenie si tejto povinnosti zastavil. Okresný súd týmto
postupom neodňal žalobcovi možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil. Obranu žalobcu spočívajúcu v tom, že po rozhodnutí ústavného súdu
originálne DVD nosiče s pôvodnými návrhmi z roku 2006 nemohol jednotlivým všeobecným
súdom predložiť, lebo boli priložené k jeho ústavným sťažnostiam a následne zaslané
Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, považoval za nenáležitú. Poukázal na to, že
už Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí z 25. septembra 2012, konajúc o sťažnosti
č. 50645/2008, reagoval na tento argument žalobcu. Skonštatoval, že vo formulári sťažnosti
ako aj v iných dokumentoch súdu je výslovne uvedené, že sa súdu nemajú predkladať
originály dokumentov na účely individuálnej sťažnosti a že napriek tejto inštrukcii žalobca
k svojmu podaniu priložil originálne DVD nosiče a o ich vrátenie nepožiadal, jeho argument
o nemožnosti predložiť tieto DVD nosiče všeobecným súdom je preto neudržateľný (bod 38 3 2 Cdo 79/2014
odôvodnenia rozhodnutia). O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca dovolanie s tým, že mu v konaní bola
odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to postupom súdov, ktorý opísal
už v odvolaní. Postup súdu, ktorý v roku 2006 odmietol prijať jej podanie na DVD nosiči bol
protiústavný. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania
bol v súlade so zákonom podaný už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie
konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti žalobcu pred
súdom konať. So zreteľom na to žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 241
ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 5/2014, 2 Cdo 15/2014, 2 Cdo 35/2014, 2 Cdo 333/2013, 2 Cdo 430/2013, 2 Cdo 432/2013,
2 Cdo 434/2013, 2 Cdo 465/2013, 2 Cdo 450/2013, 3 Cdo 410/2013, 3 Cdo 435/2013,
3 Cdo 445/2013, 4 Cdo 5/2014, 5 Cdo 79/2014, 5 Cdo 80/2014, 7 Cdo 46/2014,
8 Cdo 47/2013. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už
ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne
neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
4 2 Cdo 79/2014
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. marca 2015
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová